Druhý Marmarošský proces

Súdny proces v Marmarošskej Sihoti (29.12.1913 - 3. 3.1914) sa konal proti 94 rusínskym pravoslávnym sedliakom, mužom a ženám vo veku od 17 do 64 rokov. Uhorská justícia ich obvinila z velezrady, zo snahy podriadiť pravoslávnych Rusínov Ruskej pravoslávnej cirkvi a pripojiť časť územia Uhorského kráľovstva (komitáty Bereg, Ugoča a Marmaroš) k Rusku. Ďalej im žaloba kládla za vinu snahu zo spojenia s ruskými politickými kruhy prostredníctvom poslanca ruského parlamentu (dumy) grófa Vladimíra Bobrinského, vnukov A. Dobrjanského Alexeja a Georgija Gerovských a hlavného propagátora pravoslávia na Podkarpatsku archimandritu* Alexija, vysvieteného v Rusku.

Žalujúcu stranu - štát, zastupoval prokurátor Andor Illés (Iljaševič), maďarizovaný Rusín. Obhajobu pravoslávnych zaisťovala budapeštianska slobodomurárska lóža, ktorá poslala do Sihoti 17 advokátov. Oficiálnym advokátom bol nakoniec menovaný Juraj Janoška z Trenčína. Ako dôkazový materiál figurovali na súde modlitebné a bohoslužobné knihy – biblie, vydané v Rusku a skonfiškované pravoslávnym.

„Dôkazy" o spojení obžalovaných s „ruskou agentúrou" dodal policajný provokatér, maďarizovaný Rusín Arnold Duliškovič. Provokatér aj jeho falošné „dôkazy" boli demaskované grófom V. A. Bobrinskym a A.Gerovským, ktorí sa dobrovoľne prihlásili k súdu.

Marmarošský proces vyvolal búrlivú reakciu v demokratických kruhoch Európy, ktoré ostro odsúdili počínanie uhorskej justície. Český poslanec Ríšskej rady Václav Klofáč vystúpil s interpeláciou v rakúskom parlamente. T. G. Masaryk a slovenský poslanec uhorského parlamentu Milan Hodža požiadali o účasť na procese ako obhajcovia, od uhorských úradov však nedostali povolenie. Vlna solidarity zachvátila tiež Slovensko. Uhorská justícia však ignorovala dôkazy o nevine obžalovaných aj protesty európskej verejnosti. A tak 33 osôb z 94 obžalovaných bolo odsúdených celkom k 37 rokom väzenia a k pokute 6 800 korún.