Druhyj plan

Komunistam s’a v Čechoslovakiji ne podarylo calkom znyčity Grekokatolyc’ku cer’kov i jij neisnovaňa tŷrvalo „lem“ 18 rokiv. Slovo „lem“ tu pravylne, kiď s’a posmotryme napryklad na cer’kov na Pidkarpaťu. No choc’ cer’kov mohla od roku 1968 v obmedženim režimi funkcionovaty, predci lem s’a štos’ komunistam v spravi Grekokatolyc’koj cer’kvy podarylo.

Demokratizačnŷj proces v Čechoslovakiji 1968-ho roku znamŷj jak Praz’ka jar’, skoro perervanŷj invazijov vojsk Varšavskoho dohovoru, bŷv dobrov prynahodov i pro grekokatolykiv, kotrŷ čuly šansu obnovyty legalnu dijalnosť svojoj cer’kvy. Už v marci vtohdŷšnij administrator praz’koj rymokatolyc’koj archidijecezŷ František Tomašek vŷdavať publične vŷhološiňa, v kotrim vkazuje na pronaslidovaňa Cer’kvy v ostatnich rokach, i medži požadavkamy v tim vŷhološiňu je i obnovliňa Grekokatolyc’koj cer’kvy v Čechoslovakiji. Na pidtrymku toj požadavkŷ poslužŷla i peticija zorganizovana na vŷchodnij Slovakiji. Jednŷm iz holovnŷch organizatoriv peticiji bŷv piznišŷj peršŷj ekzarcha v Prazi, rodak iz Pidkarpaťa – Іvan Ľavynec’. V apriľu s’a stričajuť v Košŷc’ach, v prostorach rymokatolyc’koho jepiskopskoho ur’adu grekokatolyc’kŷ svjaščenycy i jepiskop pomičnyk Vasyľ Hopko. Vŷnykať tzv. Akčnŷj komitet. Prynymať s’a rezolucija, de s’a žadať napryklad žebŷ „Pr’ašivskŷj sobor“ ne bŷv platnŷj i žebŷ bŷla rehabilitovana Grekokatolyc’ka cer’kov. V juni na osnovi vladnoho nar’adžiňa bŷla Grekokatolyc’ka cer’kov v Čechoslovakiji obnovlena – distala dozvoliňa na dijaňa. To v korotkosty toto najosnovniše, što s’a dijalo v tŷch burlyvŷch dňach pered 50-ma rokamy, i što sobi v tŷch dňach Grekokatolyc’ka cer’kov u bŷvšij Čechoslovakiji prypomynať.

Komunističnŷ vlasty tzv. „Pr’ašivskŷm soborom“ slidovaly dva planŷ. Po perše, Grekokatolyc’ka cer’kov bŷla problemom zato, bo naležala pid „nepryjateľskŷj“ Vatikan i toto povjazaňa trebalo perervaty. Znyčity jej calkom. Dnes’ jasno istoricy bisidujuť, že po uspišnij likvidaciji bŷ slidovala i Rymokatolyc’ka cer’kov, no likvidacija grekokatolykiv uspišnov ne bŷla – lem malo svjaščenykiv perešlo na pravoslavije, malo ľudej, radše terpily i čekaly na „voskresiňa“ svojoj cer’kvy. Po druhe, komunističnŷ vlasty znaly, že Grekokatolyc’ka cer’kov je i nosyteľom narodnoj identičnosty Rusyniv, je zo svojoj jerarchijov elementom, kotrŷj ukripľať v ľuďach jich identičnosť i jak raz totu identičnosť v tim časi komunistŷ chotily večer’knuť z mapŷ svita. І zato bŷlo tak samo važnŷm, žebŷ grekokatolycy ne isnovaly.

Jun 1968-ho roku bŷv jasnŷm pryznaňom, že peršŷj plan ne vŷšov. No druhŷj plan – znyčity cer’kov jak jeden iz holovnŷch elementiv rusyňskoj identičnosty v Čechoslovakiji, išči calkom prohratŷj ne bŷv. Navspak, rychtovav s’a na peremohu.

Už na striči v Košŷc’ach, kolo zasnovaňa Akčnoho komitetu, začinať bŷty jasne, že vlasty v cer’kvy pereberajuť svjaščenycy slovakizatorŷ, ne beruči do uvahŷ to, že majuť medži sobov jepiskopa, choc’ lem jepiskopa pomičnyka. Tot jim, jak tverdŷj Rusyn, do začatoj hrŷ ne pasovav. Dalšŷ istoričnŷ diji to lem potverdžujuť. Іvan Ľavynec’, kotrŷj po areštovaňu jepiskopa Gojdiča distavať od Hopka menovaňa na tajne dijaňa u funkciji generalnoho vikar’a iz vŷňatkovŷma pravamy, ne distavať, što bŷ s’a logično čekalo, misce na ur’adi jeparchiji v Pr’ašovi, a je menovanŷj za parocha v Prazi – mimo centru dijaňa. Vladŷka Hopko po riznŷch manipulacijach z boku slovakizator’skoho krŷla ukripľujučoho sobi vlasty u svojich rukach, kiď z ňoho robyť pered Vatikanom psichičnoho nesposobnoho vesty jeparchiju, ne distavať z Vatikanu menovaňa za jeparchialnoho jepiskopa v Pr’ašovi. Je z ňoho zroblenŷj štatista, jepiskop pominčyk dobrŷj na svjačiňa novŷch svjaščenykiv, ale jeparchiju začinať vesty svjaščenyk, apostoľskŷj administrator z pravamy jeparchijalnoho jepiskopa Joan Hirka. Čudne rišiňa, maty v Pr’ašovi jepiskopa, no zochabyty vesty jeparchiju svjaščenykovy. Navece jepiskopa, kotrŷj za tot samŷj Vatikan odsydiv sobi rokŷ v arešti, i pak perežŷv dalšŷ rokŷ u čes’kim vŷhnaňstvi. Dalša vŷznačna osobnosť – vasylijan Marijan Joan Potaš, dva rokŷ dije u Pr’ašovi, no po tim, što začne kritikovaty slovakizaciju ceьrkvy i odchodžiňa od „gojdičovskŷch tradicij“, je zahnanŷj do Vŷšňoho Verlycha za parocha.

Takŷch prykladiv, jak s’a slovakizator’ske krŷlo znalo porachovaty z „rusyňskov opozicijov“, bŷ s’me našly veľo. Nyč na tim, že osnovnišŷ bŷly efektŷ toho porachovaňa s’a z opozicijov i pereňaťa vlastej rukamy slovakizatoriv. Do tŷch naležŷť zaprovadžiňa slovac’koho liturgičnoho jazŷka, kotre samo o sobi ne je nyčim planŷm, kibŷ to bŷlo vŷchosnovane na dušpatŷr’sku dijalnosť medži Slovakamy, kotrŷ sobi to žadaly. No toto zaprovadžiňa dijalo s’a i na rusyňskŷch parochijach, často prymušenov formov, ne beruči do uvahŷ protestŷ rusyňskŷch grekokatolykiv. І tot najvažnišŷj jefekt – perepysaňa u Vatikani Grekokatolyc’koj jeparchiji v Pr’ašovi, od svoho vŷnyknuťa rusyňskoj cer’kvy, na cer’kov slovac’ku.

Kiď zverneme uvahu na to, že počas ciloho periodu komunizma musyv maty každŷj svjaščenyk deržavnu zhodu na to, žebŷ mih vŷkonovaty dušpastŷr’sku robotu, že každa zmina v cer’kvy, napryklad i to, chto bude vesty jeparchiju, tak samo potrebovala deržavnu zhodu, potim nam z toho vŷchodyť, že slovakizator’ske krŷlo, ci sobi to usvidomľovalo abo nit, stalo inštrumentom v rukach komunističnŷch vlastej, kotrŷ po neuspišnim vŷpovniňu peršoho planu – cilkove znyčiňa Grekokatolyc’koj cer’kvy, slidovaly cholem vŷpovniňa planu čislo dva. Planu, kotrŷj mav garantovaty, že Grekokatolyc’ka cer’kov ne bude i nadalše važnŷm elementom v ramkach narodnoho ruchu Rusyniv. І to s’a jim podarylo.

Je pravdov, že Grekokatolyc’ka cer’kov na Slovakiji ne dala calkom het cer’kovnoslavjaňskŷj jazŷk i ne perešla calkom na slovac’kŷj. Suť dokinc’a sela, de s’a dodnes’ služŷť lem po cer’kovnoslavjaňskŷ, suť parochiji de s’a služŷť i cer’kovnoslavjaňskŷ i slovac’kŷ. Holovno rusyňskŷ regionŷ dodnes’ trymajuť cer’kovnŷj jazŷk predkiv i boroňať s’a slovakizaciji. Je navece pravdov, že Grekokatolyc’ka cer’kov na Slovakiji, kiď smotryme na karpaťskŷj region Rusyniv, je jedynov cer’kvov, kotra, choc’ z problemamy, ale tlumačiť liturgičnŷ textŷ na rusyňskŷj jazŷk i dozvoľať chosnovaty ho v chramach. No je tak samo pravdov, že už to ne je rusyňska cer’kov, a slovac’ka, i ne je elementom vozrodnoho ruchu Rusyniv, jak to bŷlo v časach istoričnŷch, dakoly je dokinc’a bar’jerov.

І tak komunistam podarylo s’a cholem štos’. Vŷpovnyty druhŷj plan. Bez jich dozvolu, bez jich pidtrymkŷ, bŷ to može take proste ne bŷlo. І ony to chotily, pasovalo jim to. Zato svjatkovaňa 50-oj ričnici obnovliňa cer’kvy maje pro mene i dakus hir’kŷj prysmak, prysmak druhoho planu.

PETRO MEDVІĎ
KOMENTARІ, POHLJADŶ

Staťa bŷla napysana jak komentar’ „Vstupne do kontroly“ lemkivskoho radija lem.fm.

Žridlo:
http://www.lem.fm/drugyiy-plan/

Žridlo fotografiji: 
Vŷšňij Verlych