Dubay, Milly, Hapák a Safranko v kaštieli

Orest Dubay, Dezider Milly, Štefan Hapák a Ivan Safranko, maliari zvučných mien v československom, a predovšetkým slovenskom, výtvarnom umení, no a špecificky v regióne Rusínov na východnom Slovensku. Samozrejme, že ich možno zvýrazniť aj v kontexte svetovom. Ako veľmi výstižne pri ich charakteristike povedal hlavný kurátor vernisáže doc. Vladisláv Grešlik, vedúci Katedry Výtvarnej výchovy Prešovskej univerzity, že keď bol niektorý z nich, napríklad Dezider Milly (rodák z Kyjova), na východnom Slovensku, tak bol aj na Slovensku, v Československu a tiež medzi Rusínmi.

Práve obrazy tejto štvorice na Mikuláša, 6. decembra tohto roku tvorili náplň vernisáže, ktorá sa od 16,00 hod. uskutočnila v galerijných priestoroch zrekonštruovaného sninského kaštieľa a potrvá do 10. februára 2014. Je nesporné, ako sa prítomní na vernisáži mohli presvedčiť, že pôsobenie väčšiny z nich má dosah aj na sninský región. Hlavné slovo o štvorici vystavovaných autorov patrilo už spomenutému Vladislavovi Grešlikovi, ktorý veľmi fundovane charakterizoval ich tvorbu v spojení so životom, z čoho si prítomní milovníci výtvarného umenia z vernisáže odnášajú veľmi cenné poznatky a zaujímavosti.

Vladislavovi Geršlikovi v tomto smere patrí veľké uznanie a poďakovanie. O tom sa však budú môcť naši čitatelia dočítať viac v príspevku, ktorý pripravuje odborníčka zo sninského kaštieľa. Vernisáž mala popri kultúrnom a odbornom aj spoločenský dosah, o čom svedčí prítomnosť primátora Sniny Štefana Milovčíka, ktorý prispel aj svojím pozdravným príhovorom.

Po vernisáži krst monografie o Hapákovi
Sprievodnou akciou vernisáže  bola prezentácia tvorby a osobnosti Štefana Hapáka (narodeného v r. 1921 v Pinkovciach, okres Sobrance), prostredníctvom uvedenia do života a krstu monografie „Štefan Hapák". Autorkou knihy je Zuzana Osavčuková, sestra maliara, ktorá v jeho blízkosti prežila z ich rodiny najviac spoločných chvíľ života. Ona v súčasnosti žije v Prešove a svoj život zasvätila učiteľskej dráhe tiež ako výtvarníčka. Počas krstenia knihy o jej bratovi, keď v úlohe krstnej mamy bola Valika Maďarová, riaditeľka Múzea Moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach, odznelo posolstvo, aby sa kniha šťastne dostala k svojim záujemcom.

Samozrejme, hlavné slovo pri prezentácii knihy patrilo autorke Zuzane Osavčukovej. „Kto by ho mohol lepšie poznať ako ja?" odznelo neraz počas jej komentovania monografie o jej bratovi Štefanovi Hapákovi. Z jej prezentácie spomenieme odpoveď na otázku, ktorú sme jej položili za týždenník Sninské noviny: „Štefan Hapák - Snina - región, ako súvisia?" Jej konkrétna odpoveď presvedčila, že veľmi. Jej brat sa sem mal dostať (obec Zboj) na umiestnenku po maturite, prišla okupácia Maďarmi, koncentračný tábor, kopanie zákopov, útek. Po druhej svetovej vojne učí v Dúbrave, Brezovici a Medzilaborciach. Napríklad v päťdesiatych rokoch minulého storočia sa z Bratislavy dostal do istej expedície a v rámci nej dvakrát navštívil sninský región. Aj toto v knihe nájdete. Štefan Hapák pôsobil v Prešove ako vysokoškolský pedagóg na Vyššej pedagogickej škole a následne v ďalších. Žil v dedine Ľubotice, kde aj v roku 1997 ukončil svoju životnú púť.

Počas nášho rozhovoru s autorkou monografie došlo aj k veľkému prekvapeniu. Ked som jej spomenul susednú obec jej rodných Pinkoviec Zahor, zostala v nemom úžase.  Potom sme sa chvíľku zhovárali o rodine a skončili sme na rieke Uh. „Určite ste tam vo voľných chvíľach s bratom chodili na ryby." Priznala, že neraz ich nachytané pripravovala doma, a keďže Uh je rieka strmých brehov, chodievali sem často na hlinu, takzvaný „adak", ktorá potom slúžila na modelovanie. Zo spomínaných priestorov Uhu sa dal pekne obdivovať aj blízky Užhorod, aj keď hranica toto mesto, snáď od roku 1946 -1947, už nedovoľovala navštevovať. A tak boli častými hosťami na oslavách Dňa víťazstva, 9. mája, ktoré sa konali vo Vyšnom Nemeckom.

Medzi dedinčanmi mal ich otec povesť veľkého majstra, z ktorého mnoho kumštu prešlo na deti. Pani Zuzana upriamila pozornosť najmä na Štefanovo nadanie kresby už v mladom veku. Počas štúdií sa na ich dvore v Pinkovciach vedeli vždy poschádzať najmä mladí, ktorí mu robili modely na kreslenie portrétov. Tí potom šírili, že všetkých vedel nakresliť úplne podobných. Aj taký bol Štefan Hapák a aj toto sa odráža v zaujímavej monografii, ktorú vydal v r. 2013 Michal Vaško -Vydavateľstvo, Prešov, ako svoju 913. publikáciu, ktorá má 239 strán, 25 fotografií v textovej časti a 180 fotografií z vlastnej tvorby.

-fj-