Duševná pohoda každé ráno - úspech celého dňa

 
SNINA. Významný akademický maliar sa narodil v Humennom, no detstvo prežil v Starine. V roku 1993 otvoril spolu so svojím bratom Mirom v Snine prvú galériu na Slovensku, filiálku Galérie MIRO Berlín. Od roku 1994 v meste pravidelne usporadúva Medzinárodný výtvarný festival, na ktorom sa zúčastňuje množstvo zahraničných maliarov.
 
ANDREJ  SMOLÁK porozprával o svojej práci, vášni, úspechu, ktorým sa môže pýšiť aj spomínaný festival. 
 
Ako vznikol Medzinárodný výtvarný festival v Snine?
„Keďže som výtvarník a organizoval som výstavy v Dome československo-soviestkého priateľstva a brat Miro bol manažér v Československom kultúrnom a informačnom stredisku v Berlíne a realizoval výstavy umelcov ČSFR v NDR tak akási podvedomá túžba nás viedla k realizovaniu výstav a kultúrnych výtvarných podujatí. Slúžime tejto túžbe už 25 rokov. Chceli sme si pripomenúť 1. výročie galérie, tak sme uvažovali ako. Vymyslel som, že pozvem maliarov z okolitých krajín a urobíme prvý maliarsky plenér. Keďže na otvorení galérie hral husľový virtuóz Peter Michalica, tak sme ho pozvali aj na prvé výročie a zorganizovali samostatný koncert. Pozvali sme aj ďalších umelcov, napríklad básnika Rudolfa Čižmárika, tomu sme urobili besedu. Nebol to len samostatný plenér, ale zároveň niekoľko samostatných podujatí, preto sme túto výročnú aktivitu nazvali od prvého momentu Výtvarný festival.“
 
Čo všetko ste museli podstúpiť, aby sa festival vydaril?
„Nemusel som podstúpiť nič. Festival som začal realizovať z vlastnej iniciatívy, nikto ma k tomu nepodnietil. Verím v to, čo robím aj vo výsledok. Podujatie je vtedy dobré, keď sú všetci spokojní. Aj účinkujúci, aj konzumenti výtvarného umenia.“

Spomínate si na priebeh prvého?
„Áno, bolo nás presne trinásť. Maliari z blízkeho okolia, Čiech a Ukrajiny. Na záver festivalu prišiel plný autobus umelcov, členov Umeleckej besedy Slovenska z Bratislavy. Kinosála v Dome kultúry, kde sme predstavili umelcov, bola plná divákov, lebo sme začali s premietaním filmu môjho brata Pod horou Gazdoráň. Robili sme tak na festivale nasledujúcich desať rokov.“
 
Aký úspech a pokračovanie mali ďalšie ročníky?
„Festival sa stal známym v blízkom  zahraničnom okolí veľmi rýchlo. Každým rokom sa hlásilo viac a viac umelcov. Spomínam si, že na 10. ročníku bolo prítomných 42 umelcov z 22 krajín. Na  všetkých 25. ročníkoch sa zúčastnilo okolo 600 výtvarných umelcov z 58 krajín sveta všetkých kontinentov. Ak by sme mali rátať aj umelcov iných druhov umenia a to spisovateľov, operných spevákov, muzikantov, hercov a iných, tak v Snine účinkovalo vyše 900 osobností, napríklad huslista Peter Michalica, klavirista Marián Lapšanský, operné speváčky Magdaléna Hajóssyová a Alena Miró, súrodenci Peter a Júlia Hečkoví, speváčka Sisa Sklovská. Na 20. výročí festivalu koncertoval orchester Štátnej filharmónie Košice. Bolo tu aj veľa  spisovateľov: básnik Rudolf Čižmárik, spisovateľ Ladislav Ťažký, Blahoslav Hečko, herečka Mária Kráľovičová, Dušan Roll, Dušan Mikolaj, no a samozrejme nesmieme opomenúť sochára Tibora Bartfaya, ktorý bol skoro 20 rokov čestným predsedom festivalového výboru, je ním aj doteraz, in memoriam. Získal som veľmi veľa priateľov, umelcov z celého sveta, kontakty, poznanie a dobré vzťahy. 
 
Centrálne námestie v Snine nemá názov
Námestie centrum, je to ulica Strojárska, ja som to nazval Námestie múz. Nepoznám podobné vo svete, na ktorom by tvorili umelci rôznych kultúr. V hoteli, kde dlhé roky bývali, sa stalo, že v jednej izbe boli Židovka s Arabkou alebo beloch s černochom. Nikdy neboli medzi umelcami rôznych kultúr a národov nezhody, okrem toho, že Srbov pohrýzol pes a českí umelci v Dlhom nad Cirochou mali autonehodu. Vždy tvorili vo veľkej sále Domu kultúry. Tento festival dal predovšetkým veľa Sninčanom a ľuďom z okolia. Nikdy predtým tu nebolo profesionálne výtvarné umenie a keď sme s bratom otvárali galériu v roku 1993, tak nám minister kultúry Dušan Slobodník prispel čiastkou 200 tisíc korún so slovami: „Kvitujem vašu aktivitu pán Smolák a poznám aj aktivity vášho brata v Berlíne, ale keby ste otvárali galériu v Bratislave, tak by som vám nedal nič a obdivujem vás, že chcete túto kultúru robiť práve na východe v Snine.“ Po rokoch sme boli veľmi populárni, Snina bola vo svete známejšia ako Humenné, tak mi humenskí funkcionári vraveli, aby som presťahoval galériu do ich mesta. A viete prečo sme vydržali 25 rokov? Pretože mestu neplatím nájomné, ale ani mesto nedáva mne plat. No za ten čas získalo pomerne veľa obrazov.“

Zúčastnení umelci – aké sú ich dojmy?
„Máme zásluhu na tom, že sa tu zoznámili, potom navzájom pozývali a pozývajú doteraz na plenére v iných krajinách. Vytvorili sme pavučinu vzťahov umelcov krajín sveta. Ešte pred revolúciou som bol na plenéri na Kryme, bolo tam 20 umelcov z ktorých som poznal len dvoch. Jeden z Egypta sa pýta: „Ty si ten, čo organizuješ tie festivaly na východe Slovenska?” ,,Áno, odkiaľ to vieš?” A on odpovedá: “Od umelkyne z Kuvajtu a druhý odpovedá: A ja od umelkyne z Budapešti.“ Umelci z blízkych i vzdialených krajín sveta k nám chcú prísť. Cestujú za vlastné peniaze. Aby pred troma rokmi mohol prísť maliar z Indonézie Zulkiplie Muhammad Sanie, tak mu Humenčan Ján Kerekeš pozháňal 2000 €, aby sme mu zaplatili letenku a pobyt. Tohto roku tu bol prvýkrát i vôbec v Európe maliar Rif Abdullin z Baškirska – autonómna republika Ruskej federácie a povedal mi, že predal svoje obľúbené obrazy pod cenu, aby mal na letenku. Bol unesený atmosférou a pobytom na Slovensku. Takýchto prípadov za 25 rokov bolo veľmi veľa. Spýtajte sa Sninčanov. Mnohí z nich prichádzali už v júli, auguste, aby som im rezervoval miesto. Mnohí z nich sa s umelcami spriatelili a pozývali si ich na návštevy.“
 
Počas 25. ročníka výtvarného festivalu ste spomenuli, že by mal byť posledným. Prečo práve teraz?
„Pretože si myslím, že v najlepšom treba prestať a 25 rokov aktívnej činnosti v oblasti profesionálneho umenia v Snine je tak akurát. Už nechcem písať žiadosti o dotácie mestu alebo kraju či Fondu pre podporu umenia a presviedčať ich, aby mi to schválili. Občas prispejú, ale vždy väčšiu časť sumy, ktorú potrebujem musím zohnať od sponzorov. Ale nebojte sa, bez výtvarnej činnosti Snina neostane. Budeme robiť malé plenéry, skupinky maximálne 10 umelcov. Nazval som to Štyri ročné obdobia alebo Slovensko v tvorbe zahraničných umelcov. No a potom už aj môj vek. Tiež chcem chodiť na sympóziá do iných krajín.“
 
Čo by Vás presvedčilo, aby ste vjeho organizovaní pokračovali?
„Veľmi veľa peňazí a celoročný plat od mesta pre minimálne jednu pracovníčku galérie (smiech). Mňa netreba presviedčať, ja som to robil z vlastnej iniciatívy, ale už keď som sa rozhodol, tak ako som spomenul v úvode, preto boli festivaly úspešné, lebo som veril v ich dobrý výsledok. Už pri 18. ročníku som si povedal, že 18-ročný človek je dospelý, tak ho treba nechať. Rozhodol som sa dotiahnuť ho do 20. ročníka. No vtedajší primátor Štefan Milovčík ma presvedčil, že vo festivale treba pokračovať. Poslúchol som ho. Teraz máme novú primátorku i obnovený poslanecký zbor, takže uvidíme.“

Blížia sa Vianoce. Ako ich strávite?
„Som pravoslávneho vierovyznania.Preto počas katolíckych sviatkov budem tvoriť v ateliéri a počas pravoslávnych príde môj synovec z Berlína, syn s priateľkou a kamaráti z Bratislavy. Od skorého rána budeme pripravovať tradičnú Štedrú večeru, ja varím a syn mi pomáha s cestom na pirohy. Tento rok sa ich chce naučiť aj moja známa. Budeme mať pečené zemiaky, tiež pstruhy od kamaráta zo Zemplínskych Hámrov.“
 
Váš odkaz pre čitateľov Podvihorlatských novín?
„Želám im veľa pozitívnej energie a myslenia. Ľudia sú dobrí, len o tom nevedia. Mozog je energia. Poháňa nás ako motor. Ak budú pozitívne myslieť, bude sa im lepšie dariť. Držím sa hesla: Dobrá duševná pohoda každé ráno - úspech celého dňa,“ poznamenal Andrej Smolák.
 
-nikj-

foto:
Andrej Smolak