Dva filmy, ktoré predstavia Rusínov tak, ako ich Slováci nepoznajú

Rusíni v Bratislave a ich priaznivci zažili 7. mája svoj malý, takpovediac národnostný sviatok. Stali sa divákmi premiér dvoch rusínskych filmov, ktoré sa minulý rok zrodili so štátnou pomocou a práve v týchto dňoch odštartovali putovanie za svojimi divákmi.

V prvom prípade šlo o krátku sedemminútovú snímku – Božena a jej deti. Dielko, síce minutážou neveľké, má však svoj význam v mapovaní činnosti súčasných Rusínov a toho, čím sa medzi nami stávajú neopakovateľnými. Film sa venuje učiteľke Božene Záhorcovej, ktorá pochádza z Klenovej v okrese Snina a celý svoj profesionálny život zasvätila práci s nepočujúcimi deťmi.

V druhom prípade šlo o 35-minútový film s osobitým názvom Preosvjaščenyj... (Vasiľ Hopko, blahoslavený Rusín). Rovnako ako prvá, aj táto práca pochádza z dielne mladej tvorivej dvojice, režisérky Ivany Lempeľovej a kameramanky Viery Bačíkovej. Obidva filmy vznikli aj vďaka tomu, že ich finančne podporili Ministerstvo kultúry SR (program Kultúra národnostných menšín 2008) a Združenie inteligencie Rusínov Slovenska.

Súčasťou akcie sa stalo i netradičné „pokropenie“ a vyprevadenie filmov do sveta vodou Cigeľky z „ridnoho kraju“, pohladenie lístkami „barvinka“ a slovný vstup krstného otca, prokurátora Jána Šantu. Ten sa rodným jazykom prihovoril publiku a nezabudol pripomenúť, „aké je symbolické, že za krstného otca si tvorcovia vybrali zástupcu inštitúcie, ktorá má na starosti ochranu zákona. Tej inštitúcie, ktorá v minulosti tak tvrdo poznačila život biskupa Vasiľa Hopka, jedného z najvýznamnejších gréckokatolíckych kňazov na Slovensku“. Keďže v zdôvodnení rozsudku nad biskupom bolo v minulosti aj nepriateľstvo voči socialistickému zriadeniu, špionážna protištátna činnosť alebo nadržiavanie imperialistickým západným mocnostiam, súčasná doba to akoby zrkadlovo otočila. „Dnes sme súčasťou západného sveta a jeho hodnôt postavených na myšlienkach slobody a demokracie, pre ktoré bol Vasiľ Hopko vlastne odsúdený,“ dodal krstný otec.

Ako priznala scenáristka a režisérka v jednej osobe Ivana Lempeľová, námet na tento film jej dlho nedal pokoj. Dôvod, prečo po ňom siahla, bol prostý: „Lebo Vasiľ Hopko je súčasťou mojej rodiny.“ Pri nakrúcaní stála za kamerou Viera Bačíková, zvuk robil Petr Kačírek, strih Marek Urban, dramaturgom bol Ivan Ostrochovský a producentom Ján Lipinský. Na filme spolupracoval aj Ústav pamäti národa, ktorého šéf Ivan Petranský sa spolu s ďalšími spolupracovníkmi zúčastnil na spomínanej premiére. Medzi vzácnych hostí patril aj páter Akvinas (vlastným menom Juraj Gabura) z Radu Dominikánov, spoluväzeň a spovedník biskupa Hopka vo väzení v Leopoldove.

Premiéru filmov doplnila fotografická prehliadka záberov z nakrúcania, ktoré dopovedali aj veľa z toho, čo muselo byť z filmu kvôli stručnej dejovej línii vystrihnuté. Sála Doprastavu, kde sa minulý týždeň vypravili do sveta dve nádejné rusínske filmárske dielka, si sotva pamätá vyššiu návštevnosť publika na filmovej akcii. Je to jasné – filmové plátno má potenciál osloviť našincov – aj tých mladších – a dokáže v nás vyvolávať chuť stretávať sa, vedieť o sebe a komunikovať.

Fotoreportáž z akcie nájdete vo fotogalérii na www.rusyn.sk

Taťjana Rundesová