Dvetisíc hviezd namiesto dvadsiatich. Aký je pohľad z parku tmavej oblohy

Reportáž z parku tmavej oblohy v Poloninách

Park tmavej oblohy Poloniny máme na Slovensku desať rokov, observatórium priamo uprostred neho už od začiatku milénia. Skutočný nápor návštevníkov však zažíva až tento rok.

Kým v roku 2018 do Astronomického observatória na Kolonickom sedle prišlo približne 5500 ľudí, tento rok v júli prišiel dvojnásobok záujemcov ako vlani.

"Je to na hranici našich kapacít. Dopyt bol však ešte vyšší," hovorí Róbert Adam, odborný pracovník Vihorlatskej hvezdárne v Humennom, pod ktorú observatórium patrí.
Za skromné vstupné si tu každý môže pozrieť výnimočný pohľad na oblohu, aký sa už v Európe takmer nevyskytuje. Kompletný trojhodinový program s exkurziou po observatóriu, kde sa nachádza druhý najväčší ďalekohľad na Slovensku, planetáriom a večerným pozorovaním stojí len päť eur.

"V bezmesačnú a bezoblačnú noc tu vidíme aj dvetisíc hviezd. V rovnakom čase a za rovnakých podmienok niekto v meste naráta možno len dvadsať hviezd," približuje odborný pracovník observatória Tomáš Medulka.

Začal sem chodiť už ako 14-ročný v rámci astronomického krúžku a pracuje tu tri roky. V lete sú podmienky na pozorovanie najlepšie, v zime sa neraz brodia snehom.

Vodu si treba zobrať so sebou, rovnako aj občerstvenie, lebo na mieste ich nezoženiete. Suveníry tu tiež nedostať, hoci nad nimi v observatóriu už uvažovali.

"S predajom suvenírov je spojená aj elektronická pokladnica a zvýšenie vstupného. Sme najchudobnejší región na Slovensku, pre deti z regiónu by potom bola návšteva nášho zariadenia nedostupná. A sme tu pre všetkých," hovorí Igor Kudzej, riaditeľ Vihorlatskej hvezdárne v Humennom.

Pohľad najďalej voľným okom
Najviac návštevníkov príde v letných mesiacoch. Kým vlani mali na večerných pozorovaniach troch až piatich ľudí, tento rok ich príde priemerne 23 každý večer. Počas korony vytvorili objednávkový systém online, ktorý pomohol k vyššej návštevnosti.
Celý august bol však už v júli na večerné pozorovanie beznádejne vypredaný a aj väčšina termínov na prehliadku observatória a program v planetáriu je plná.

Mnohí preto skúšajú šťastie aj bez rezervácie. "Nemohli by sme sa pridať na večerné pozorovanie?" pýta sa skupinka asi desiatich mladých okolo deviatej večer.

"Žiaľ, už teraz je nás nad limit," odmieta ich Medulka s tým, že by si potom návštevníci neužili program. No umožní im využiť na pozorovanie nočnej oblohy ležadlá pred budovou.

Máme šťastie na relatívne jasnú oblohu. Vyzerá, akoby po nej niekto rozsypal snehové vločky, je priam obsypaná hviezdami. A kým okolo deviatej večer ešte rozoznávame súhvezdia relatívne zreteľne, s postupujúcim časom je to čoraz ťažšie v spleti množstva žiariacich hviezd.


Cez ďalekohľad môžeme pozorovať veľmi jasné planéty Jupiter a Saturn s viditeľným prstencom, ale napríklad aj dvojhviezdu v súhvezdí Labuť, ktorej časť je oranžová a časť modrá. Medulka vysvetľuje, že podľa farby vieme, že oranžová časť je studenšia a modrá teplejšia.

Umožní nám tiež pozrieť sa zo Zeme vo vesmíre najďalej, ako je to voľným okom možné. Jedno oko pritom musíme mať zatvorené a pozerať sa trochu vedľa galaxie Andromeda pri súhvezdí Andromeda. Periférnym videním je totiž táto svetlá škvrna lepšie viditeľná, ako keby sme sa pozerali priamo na ňu.

Želania nestíhajú
Po pozorovaní hvezdárskym ďalekohľadom máme ešte možnosť sledovať hviezdnu oblohu z pohodlia ležadiel na parkovisku pred observatóriom.

Je to neskutočný relax s výhľadom na celú oblohu, akoby bol človek v kine. Relatívne ticho je prerušované len obdivnými vzdychmi nad každým mimoriadne dlho padajúcim meteorom, čo za sebou necháva čiaru ako lietadlo. Akurát, že jeho stopa na rozdiel od lietadlovej v okamihu zmizne.

Meteory padajú tak často, že si človek ani nestíha želať a časom už ani nemá nápad, čo by si ešte mohol priať. Sme tu práve v týždni ideálnom na pozorovanie Perzeíd.

Hoci sme uprostred horúceho leta, nočný chlad časom zalieza pod kožu aj tým, ktorí si obliekli sveter a dlhé nohavice.

Chlapec, ktorý z ležadla esemeskuje mame a svieti tak bielym svetlom, na požiadanie hanblivo a s ospravedlnením sklopí mobil. Neprečítal si zrejme inštrukcie na stránke observatória, aby využil citlivejšie červené svetlo pomocou mobilnej aplikácie.

Žiarenie mobilu je však ničím oproti žiare reflektorov postupne odchádzajúcich áut návštevníkov z parkoviska. Človek je oslepený, aj keď sa práve pozerá hore na oblohu a ani zavreté oči ho pred priam fyzickou bolesťou dočasného oslepenia celkom neochránia.

Pocit ponorenia do tmy s rojom meteorov nad hlavou však stojí za to aj s trochou dočasnej bolesti.

Cestou domov nám popred auto pozvoľným tempom prechádza srna a následne aj líška. No odchádzame s pocitom, že toto nie je miesto, kde líšky dávajú dobrú noc. Tu ju dávajú hviezdy.

ELA RYBÁROVÁ

Zdroj:
https://plus.sme.sk/c/22467973/dvetisic-hviezd-namiesto-dvadsiatich-aky-je-pohlad-z-parku-tmavej-oblohy.html?ref=temacl