Echo našich slávnosti očami etnografa Ivana Čižmára

31.10.2013

 
Dom kultúry vo Svidníku bol v sobotu 29. októbra dejiskom akcie pod názvom Echo našich slávností. Základy tejto akcie položili pred 23. rokmi skúsení pracovníci v oblasti kultúrneho diania Pavel Mikita a Ivan Rudy, ktorí aj po dlhé roky Echo  našich slávnosti organizovali.
 
Posledné ročníky sa však dostavali organizačne a režijne do iných rúk a stratili svoju pôvodnú myšlienku a značne klesali na úrovni prejavu. Na Echu našich slávností sa prezentovali počas organizácie Pavla Mikitu a Ivana Rudého, vždy iba také súbory, ktoré v priebehu roka boli vrcholom scénického spracovania prejavu ľudovej kultúry, spevu, muziky tanca  či hovoreného slova. V priebehu etapy od prvého ročníka až po súčasnosť došlo v oblasti kultúry k značným, povedal by som až k radikálnym  posunom. Mnohé jestvujúce folklórne súbory, či už išlo dedinské, mládežnícke a detské súbory, z nedostatku finančnej aj morálnej podpory prestali pracovať. Veľká škoda, ani si neuvedomujeme, že nečinnosťou folklórnych kolektívov na akejkoľvek úrovni sa stráca aj naša identita, a to tým, že sa prestáva prenášať ľudová kultúra, či lepšie povedané kultúra našich predkov z generácie na generáciu...
 
V súčasnosti pri tvorbe akýchkoľvek kultúrnych podujatí sa musí vychádzať z objemu finančných prostriedkov, ktorých v oblasti kultúry je notorický nedostatok. Existujúce  folklórne súbory si musia v súčasnosti na svoju činnosť jednoducho zarobiť a za každé vystúpenie si nechajú aj dobré zaplatiť. V tomto trende sa tvoril aj 23. ročník Echa našich slávností, v ktorom na úvod v polhodinovom bloku sa prezentovalo hudobné zoskupenie mladých hudobníkov pod názvom Rusín Čendeš Orchestra z Banskej  Bystrice. (Pre informáciu slovo „čendeš“ v rusínskom jazyku znamená otrhanec, nedbalo oblečený, upravený človek).
 
Spomínaný Rusín Čendeš Orchestra mal v priebehu koncertu 23. ročníka Echa krstiť svoje prvé CD, ktoré vychádza za odbornej pomoci Ľ. Šandalovej. Zazneli rusínske piesne v netypickom recesnom prevedení.
 
Neskôr už vystúpila Araňa, v typickom kostýme starej cigánky, ako vždy aj teraz na 23. Echu našich slávnosti rozosmiala vypredané hľadisko kultúrneho domu. Veľmi dobre sa prezentoval svojím vystúpením folklórny súbor Kňahiňa z Čičavy, každý tanec prevedený na scéne pôsobil pútavo, taktiež v každej choreografii bola daná nápaditá myšlienka, ktorá divákov zaujala, čo sa prejavovalo v častých potleskoch pri vystúpení  na scéne. Ľudová hudba, ktorá súboru Kňahiňa z Čičavy pri jednotlivých tancoch a spevoch hrala, znela interpretačne čisto a pri nástrojovom zložení aj  zaujímavo.
 
Vystúpene Mikuláša Petrašovského s dcérkou Natáliou na tejto akcii nebolo prvé. Interpretácia piesní v ich podaní či už išlo o estrádny žáner alebo folklórny bola na vysokej umeleckej úrovni. Príjemným prekvapením bolo vystúpenie Jarmily Miňovej. Hoci sa v scenári s vystúpením tria - J. Miňova, A. Mikušová posledná menovaná sa z vážnych dôvodov sa vystúpenia nemohla zúčastniť, tak spievalo iba duo Jarmila. Miňová a Ľuba Ivančová za hudobného doprovodu akordeónu  L. Kaliňáka. Veľká škoda, že tak nádherne hlasy, aké spievali na Echu išli už do dôchodku, lebo piesne ich prednese zazneli impozantne.
 
Sprievodným slovom v priebehu celého programu sprevádzali skúsení konferencieri Jarmila Miňová a Ivan Rudý. Hovorené slová konferencierov počas celého programu vyzneli decentne. Bol tu badateľný citlivý prístup k ich spracovaniu a predneseniu na scéne počas celého programu, a tým aj skvalitneniu  23. ročníka programu Echa našich slávností ako celku. Sympatické bolo, na záver celého programu aj to, že vystúpil s poďakovaním, účinkujúcim, ako aj organizátorom primátor mesta Svidník Ján Holodňak.
 
Na záver iba drobná poznámka. 23. ročník Echa našich slávností ukázal, to ako je dôležité pri koncepcii kultúrnych programov do detailov spracovávať scenár, vždy sa detailne oboznámiť s programom účinkujúcich, rozložiť ich vystúpenia medzi iných účinkujúcich, tým dosiahneme vyššiu úroveň  celého kultúrneho podujatia. Taká forma tvorby kultúrneho programu bolo zjavne na  23. ročníku Echa našich slávností, ktorú prezentoval scenárista a režisér Ivan Rudy. Všetkým účinkujúcim a organizátorom patrí úprimné poďakovanie za hodnotný kultúrny program a nízke ceny vstupného.
 
I. Čižmár

Aktuality

Zobraziť všetky
16.05.2025

Smišok 08_2025

Ide Budha z učenykamy po drazi. Vydyť: jama, v ňij vol, gazda probuje ho vŷťahnuty, ale syl ne mať. Budha kŷvnuv učenykom, ony skoro pomohly vŷťahnuty zvir’a. Iduť dalše, znovu jama, v ňij vol, na kraju sydyť seľanyn i hir’ko plače. Budha perešov …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
15.05.2025

Analýza: V čom sa nacizmus líši od fašizmu? 

Je pravda, že Hitler dosiahol ekonomický zázrak? Boli Nemci rusofóbmi? Najdôležitejšie otázky o politickom režime, nad ktorým svet oslavuje víťazstvo 8. a 9. mája. 8. a 9. mája si svet pripomína výročie víťazstva protihitlerovskej koalície v …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
15.05.2025

Čo treba vedieť o sovietskom maršalovi z druhej svetovej vojny, ktorému chce Fico stavať pamätník

Ficov dar Putinovi Stavať u nás sochu sovietskemu maršalovi Konevovi je nezmysel ako voda v koši Lukáš Krivošík Diaľnicu do Košíc síce Robert Fico do roku 2010 nevybudoval (ako sľuboval ešte v roku 2007), no možno Slovákom postaví aspoň s…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
15.05.2025

Protifašistické hnutie vyzýva na postavenie sôch generálom Golianovi a Viestovi

Slovenské protifašistické hnutie (SPH) vyzýva na postavenie sôch generálom Golianovi a Viestovi. SITA Vo verejnej výzve, pod ktorou sú podpísaní Stanislav Mičev, Peter Weiss, Boris Zala, Jozef Ťažký a Miroslav Seget, sa hnutie obrátilo na …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
14.05.2025

Tibor Mikloš Popovič ( 1938 – 2025 )

Peter Medviď Koncom apríla tohto roku prišla z Maďarska smutná správa. Dotĺklo srdce Tibora Mikloša Popoviča, chodiacej legendy rusínskej histórie, významného vedca a činiteľa medzi Rusínmi v Maďarsku, a nielen tam. Popovič patril medz…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
13.05.2025

Čo urobiť s povojnovým Nemeckom?

Diskusie trvali takmer počas celej vojny Medzi spojeneckými nápadmi na povojnové Nemecko bol aj taký, aby sa celá kedysi hrdá Ríša zmenila na krajinu polí a pastvín. Kto vie, či by k tomu nedošlo, keby nehrozilo nebezpečenstvo zo strany Sovie…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Zažudranyj Rusnak- biciglysta: Furt do bereha, furt proty vitru...
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať