Edvard Beneš, český právnik, filozof a štátnik

28. 5. 1884 sa v českých Kožlanoch narodil Edvard Beneš (pôvodne Eduard), český politik, diplomat, právnik a filozof, ktorý zastával vrcholné štátne funkcie v ČSR. Bol minister zahraničných vecí, premiér a prezident, patril k zástancom ideológie čechoslovakizmu. Študoval v Prahe, Paríži a Dijone. Angažoval sa v českom vnútornom odboji proti Rakúsko-uhorskej monarchii, spolu s Milanom Rastislavom Štefánikom prispel k vzniku česko-slovenských légií vo Francúzsku, v Rusku a Taliansku. Na mierovej konferencii v Paríži v roku 1919 ako minister zahraničných vecí dohodol okrem iného nové hranice štátu na juhu Slovenska. Odmietal boľševizmus, ale socializmus mu bol sympatický. Po Mníchovskej zrade abdikoval z funkcie prezidenta a odišiel do Londýna, neskôr do Spojených štátov, kde prednášal na univerzite v Chicagu. V roku 1939 založil v Paríži Československý národný výbor ako orgán zahraničného odboja. V júli 1940 vytvoril v Londýne exilové tzv. dočasné štátne zriadenie a prevzal funkciu exilového prezidenta. Koncom vojny bola medzi ČSR a ZSSR uzavretá zmluva o odstúpení Podkarpatskej Rusi, budúcej Zakarpatskej Ukrajiny, Sovietskemu zväzu. Udalosti sa pre Rusínov vyvinuli podľa hesla „o nás bez nás“. Násilnú anexiu Podkarpatskej Rusi zrežírovanú Moskvou a rozbehnutú už koncom roku 1944 posvätil aj diplomatický dokument, ktorý je často označovaný aj ako „rusínsky Mníchov“. V auguste 1945 prezident Beneš podpísal ústavný dekrét, ktorý obyvateľov Podkarpatskej Rusi, teda Rusínov, zbavil československého štátneho občianstva. Dekrét vyvolal pobúrenie najmä medzi príslušníkmi 1. československého armádneho zboru rusínskeho pôvodu. Neskorší dodatok dekrétu aspoň dovoľoval vojakom a ich rodinným príslušníkom právo zvoliť si československé štátne občianstvo. Zomrel 3. 9. 1948 v českom Sezimovom Ústí.

Autorka textov: Táňa Rundesová