Einstein - kritik zahraničnej politiky USA

Albert Einstein, milovník fajok s rozstrapatenými vlasmi a pokrčenými odevmi, huslista, ktorý obdivoval Mozarta a žil v skromnom dome na Mercer Street v Princetone v New Jersey, je po celom svete považovaný za jedného z najväčších mužov 20. storočia. Mnohí ho označujú za najväčšiu myseľ svojej doby a za jedného z najslávnejších Židov minulého storočia.

Teraz v histórii jeho legendárnej kariéry sa objavila ďalšia písomnosť: 18. apríla 2016 sa na aukcii objavil doteraz neznámy list Einsteina, ktorý napísal 3. septembra 1942  Dr. Frankovi Kingdonovi, vedúcemu skupiny „Progresívni občania Amerika" (Progressive Citizens of America).   Einsteinovi bolo veľmi ťažké napísať tento list, ktorý obsahoval ostrú kritiku zahraničnej politiky USA počas druhej svetovej vojny, pretože bol vďačný Amerike za to, že mu poskytla útočisko a ochranu, keď sa nemohol vrátiť do hitlerovského Nemecka.

V roku 1905 Einstein ako obyčajný referent patentového úradu vo švajčiarskom Berne vydal štyri vedecké práce, ktoré sa stali jedným z najpôsobivejších a najväčších prínosov pre intelektuálne dejiny a vedu. Po predstavení týchto diel v roku 1915 v podobe štyroch prednášok o priestore, čase a hmote, geniálne teórie a závery Alberta Einsteina úplne zmenili fyzikálne vedy a to, ako ľudia vnímajú svet okolo seba.

Aj keď len málokto z nás dokáže plne pochopiť Einsteinovu všeobecnú a špeciálnu relativitu, všetci ho považujeme za génia, za kľúčovú postavu modernej fyziky, ktorého vzorec E = mc2 často vidieť na tričkách mladých ľudí, ktorí prichádzajú na rock koncerty.

Počas svojho života Einstein publikoval obrovské množstvo vedeckých prác - viac ako 300 -, ale publikoval aj 150 nevedeckých prác. Bol to verejný činiteľ, ktorý otvorene vyjadril svoj názor na rôzne problémy, ktoré nemali priamy vzťah k fyzike a matematike.

Keď sa Einstein prvýkrát usadil v Princetone, napísal, že do jeho malého mesta „chaotické ozveny ľudského boja ťažko preniknú“. Einstein však svojimi vlastnými akciami situáciu úplne zmenil. Priamo ovplyvnil priebeh ľudských dejín podpísaním listu z 2. augusta 1939, ktorý napísal fyzik Leo Szilard prezidentovi Franklinovi Rooseveltovi a v ktorom ho varoval, že nacistické Nemecko môže vyrobiť atómovú bombu. Prezident si vypočul Einsteinove argumenty, že experimenty s uránom by mohli viesť k vytvoreniu nového zdroja energie, ktorý by zasa inicioval jadrovú reťazovú reakciu a vyrobiť bombu. Experimenty v tejto oblasti sa urýchlili podľa rady Einsteina a výsledkom bol známy projekt Manhattan.  Je iróniou, že Einstein v ňom nestihol pracovať - ​​možno preto, že bol považovaný za málo dôveryhodného.

Po skončení druhej svetovej vojny bol Einstein ako vedecký pracovník na Inštitúte pre pokročilé štúdium v ​​Princetone pracujúcim na jednotnej teórii poľa a oblasti kvantovej fyzike členom, sponzorom alebo čestným predsedom viac ako 40 organizácií z amerického výboru pre Presídlenie Židov do Birobidžanu až po Kongres americko-sovietskeho priateľstva. Jeho hlavným cieľom bola medzinárodná kontrola atómovej energie a všetkých druhov zbraní hromadného ničenia, ktorú požadoval vo svojom článku publikovanom vo Vestníku atómových vedcov v septembri 1947.

Už v máji 1946 Einstein spolu so skupinou vedcov, ktorí sa podieľali na vzniku atómovej bomby, zorganizovali Mimoriadny výbor pre atómových vedcov na podporu myšlienky mierového využitia atómovej energie. Výsledkom bolo, že v auguste 1947 sa jeho ďalší článok objavil vo Vestníku atómových vedcov - Bulletin of the Atomic Scientists, kde varoval pred nebezpečenstvom vojenskej kontroly nad inštitúciami USA a zdôraznil, že armáda by sa nemala stať agentúrou, ktorá má právo rozdeľovať prostriedky pre vzdelávanie a výskum... Einstein mal veľké obavy z nebezpečenstva, ktoré predstavovali jadrové zbrane, a zasadzoval sa za ich úplný zákaz. Postavil sa proti pretekom  v zbrojení medzi USA a ZSSR, ktoré podľa jeho názoru dosiahli „hysterické rozmery“.

Významnú časť jeho aktivít tvorila interakcia s rôznymi druhmi ľavicových a liberálnych organizácií. Spočiatku bol horlivým odporcom všetkých foriem rasizmu a pôsobil v advokácii. Bol členom Národnej asociácie pre pokrok farebných ľudí a Americkej kampane za ukončenie rasovej diskriminácie. Bol priateľom Williama Duboisa, Paula Robesona a opernej divy Mariany Anderson. V roku 1937 ju prijal vo svojom dome, keď ju hotely v Princetone odmietli.

Z organizácií, s ktorými do istej miery spolupracoval, možno menovať hnutie Americko-sovietskeho priateľstva, Spoločný protifašistický výbor pre utečencov, ktorý bol založený v roku 1948, Národnú radu pre umenie, vedu a povolania, Národný výbor pre Americko-sovietské priateľstvo. Niektoré z týchto organizácií, žiaľ, kryli komunistov, ktorí sa snažili využiť meno a povesť Einsteina, ktorý komunistom nikdy nebol.

Einstein okrem toho podporoval Progresívnu stranu Henryho Wallacea, ktorého chcel v roku 1948 vidieť ako kandidáta na prezidenta. Einstein vysvetlil, že Wallace, ktorého pozval k sebe domov do Princetonu, bol muž „schopný nás zachrániť pred hrozivou domácou a zahraničnopolitickou situáciou“. Sponzoroval Výbor tisíc, ktorý požadoval zrušenie vyšetrovacej komisie pre protiamerické aktivity, ktorá vyšetrovala niektoré hollywoodské hviezdy. Sponzoroval a spolu s Thomasom Mannom a mnohými ďalšími nepriateľmi nacizmu sa aj zúčastnil na Vedecko-kultúrnej konferencii o svetovom mieri v New Yorku v marci 1949.

Einstein bol znepokojený židovskými problémami, aj keď sám sa považoval za agnostika a panteistu. Podporil prácu amerického výboru pre presídlenie Židov v Birobidžane, ktorý sa usiloval o presídlenie sovietskych Židov. 11. augusta 1947 Einstein poďakoval francúzskej vláde za prijatie opatrení na zabránenie epidémie osýpok medzi deťmi židovských utečencov na palube troch britských lodí pri pobreží Francúzska.

Einstein, ktorý bol kultivovaným, nie politickým sionistom, uprednostňoval v 20. rokoch 20. storočia presídlenie Židov do Palestíny a vždy presadzoval potrebu dohody a mieru medzi Židmi a Arabmi. Pomáhal založiť Jeruzalemskú univerzitu. V roku 1952 mu bolo ponúknuté miesto prezidenta Izraela, ale on to odmietol. Spolu so spisovateľom Sholemom Aschom bol čestným predsedom Amerického výboru židovských spisovateľov, umelcov a učencov.

V septembri 1942 Einstein napísal list - bol to ten, ktorý sa čoskoro dostane do dražby, v ktorej spomenul nové zločiny nacistov vo Francúzsku a pomoc, ktorú nacisti poskytli „vichyovskí zradcovia“.

Einstein pochyboval, či by s touto otázkou mal ísť do Washingtonu, pretože neveril v účinnosť „nepresvedčivých a pretrvávajúcich slovných sľubov, ktoré boli dané pod vonkajším tlakom“. Einstein veľmi kritizoval americkú vládu, jeho neschopnosť pomôcť republikánskemu Španielsku, jeho flirtovanie s fašistickým Španielskom, skutočnosť, že mal oficiálneho zástupcu vo francúzskom Vichy, jeho neschopnosť pomôcť Rusku v čase, keď to zúfalo potrebovala. Neveril oficiálnym vysvetleniam vlády pri všetkých týchto krokov.

Vtedy Einstein vysvetľoval politické správanie Spojených štátov tým, že v krajine prevažne vládli finančníci, ktorých mentalita a svetonázor sa veľmi podobali spôsobu myslenia nacistov. Keby nebol Hitler nepríčetný, mohol sa vyhnúť vojne so západnými mocnosťami.

Napriek takejto tvrdej kritike americkej politiky si Einstein uvedomil, že sa nemôže zúčastniť kampane, ktorú navrhol Frank Kingdon. Oveľa viac sa zaoberal činmi a faktami ako slovami. Pochválil doktora Kingdona, ale pri všetkých svojich činoch preukázal úprimný pokus „slúžiť ľudstvu a spravodlivosti“. Jeho list z roku 1942 nás necháva premýšľať, ktorého prezidentského kandidáta Einstein by dnes podporil.

Michael Curtis

Zdroj: 
American Thinker, США
11.04.2016

Foto:
Albert Einstein
zdroj: yandex.ru