Etnologička: Veľkonočné zvyky vníma slovenská spoločnosť protichodne

Niekto ich zaznáva, iný víta.

Jana Hambálková
reportérka denníka SME



Oslavujete veľkonočné sviatky s rodinou, tradičnými jedlami a pondelkovým šibaním alebo oblievaním ženského príbuzenstva, či kamarátok?

Alebo patríte k tým, ktorí využívajú sviatočné dni len na oddych, prípadne cestovanie do krajín, kde sa veľkonočným zvykom možno vyhnúť?

„Z etnologického pohľadu je pre súčasnú spoločnosť Slovenska príznačné, ako protichodne sú vnímané zvyky šibačky a oblievačky,“ hovorí etnologička Katarína Popelková z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied (SAV).

Zvyky sú podľa nej všeobecne známe a počas Veľkonočného pondelka praktizované na celom území krajiny, ich obľuba neklesá.

„Na jednej strane sú odsudzované ako neetické a pre ženy ponižujúce. Súčasne sú obhajované ako kultúrne špecifikum Slovenska, vítané a v rodinách odovzdávané z otcov na synov alebo zámerne pestované v subkultúre záujemcov o voľnočasové pestovanie folklóru,“ približuje Popelková.

Uznávané aj odmietané
V prvých desaťročiach 21. storočia na Slovensku Veľkú noc prežívajú ľudia ako náboženský i sekulárny sviatok, ktorý sa rozlične slávi a odmieta, prípadne je celkom ignorovaný.

V rôznych prostrediach, regiónoch či v sociálnych skupinách obyvateľov Slovenska sú podľa etnologičky veľkonočné zvyky rôzne rešpektované, uznávané, prípadne odmietané. Nedá sa pritom jednoznačne povedať, že by sa tradície viac dodržiavali na vidieku a menej v meste.

„Či už Veľkú noc ľudia spolu s cirkvou považujú za významný medzník kresťanského roka, alebo za symbol nástupu jari, príležitosť na stretnutie rodiny, možnosť zúčastniť sa na verejných udalostiach alebo oddychovať a prerušiť každodennú rutinu, všetci sú každý rok opakovane konfrontovaní so štvordňovým obdobím zákonom garantovaného pracovného voľna, a to od Veľkého piatka po Veľkonočný pondelok,“ dodáva Popelková.

Kde sa slávi
Privátne formy slávenia Veľkej noci podľa nej dosahujú najširšiu škálu u veriacich kresťanov.

„Podľa našich posledných výskumov totiž práve oni predstavujú skupinu, ktorá praktizuje nielen domáce náboženské zvyky a rituály prežívané v komunite veriacich, ale udržiava aj nenáboženské veľkonočné zvyky," konštatuje etnologička.

Pripravujú veľkonočné jedlá, majú spoločné stolovanie, stretávajú a navštevujú sa rodiny a vzdialení príbuzní.

"Majú tiež tradičnú šibačku, oblievačku a obdarovanie detí,“ opisuje. Popritom voľný čas vypĺňajú aj návštevou komerčných podujatí, pobytom v prírode, prácou v záhrade či dovolenkami a lyžovačkami.

Šibačku a oblievačku podľa odborníčky SAV aktívne pestujú a udržiavajú slobodné mladé ženy a mladí muži, členovia folklórnych skupín na dedinách a folklórnych súborov v mestách.

„V rámci priateľskej a záujmovej komunity si počas Veľkonočného pondelka organizujú spoločné stretnutia. Mladí muži obchádzajú kolegyne zo súborov s korbáčmi, nádobami na oblievanie vodou a hudbou. Po vyšibaní a obliatí sa spoločne hostia alebo zabávajú tancom. Pre túto skupinu ľudí nejde iba o „pestovanie“ zvyku,“ myslí si Popelková.

Šibačka a oblievačka má pre nich význam pre utužovanie priateľských vzťahov. Niekedy je tiež možnosťou, ako sa vyhnúť forme sviatkovania zaužívanej v rodine.

Za sviatkami domov
Veľkonočné zvyky niektorých mladých rodín a single ľudí žijúcich pre zamestnanie či vysokoškolské štúdium v mestách nemajú podľa etnologičky spravidla napojenie na mestské prostredie a susedské komunity.

Preto títo ľudia a rodiny najčastejšie cestujú na Veľkú noc k príbuzným do iných častí krajiny, najmä na vidiek. Ušetria si prípravy, nákupy a „produkciu“ sviatku vo vlastnej domácnosti, nebudujú si svoje vlastné zvyky, ale podriaďujú sa rodinám rodičov a starých rodičov.

„Modely staršej generácie tak preberajú nielen deti, ale aj vnuci. To prispieva k tomu, že sa na Slovensku prostredníctvom Veľkej noci špecificky „konzervujú“ hodnoty predmoderného vidieckeho spôsobu života, ktorý je v protiklade s bežnou každodennosťou v meste, vzdelaním a prácou, ku ktorým sa ľudia po skončení sviatku vracajú,“ podotkla Popelková.

Kde sa ignoruje
Na druhej strane, skupina ľudí, ktorí Veľkú noc odmietajú, je podľa etnologičky vo výskumoch čoraz viac viditeľná.

„Odchádzajú na celé voľné obdobie nielen z domu, ale aj z krajiny či Európy – napríklad na zámorské dovolenky, aby sa vyhli akejkoľvek zmienke o tomto sviatku. Ďalší si naplánujú pobyt v prírode bez kontaktu s inými ľuďmi alebo zámerne prijmú pracovnú pohotovosť a pracujú aj počas sviatku,“ opisuje „odmietačov“ veľkonočných sviatkov Popelková.

Výskum prežívania Veľkej noci počas sociálnej izolácie spôsobenej obmedzeniami vyvolanými pandémiou covidu-19 podľa nej odhalil, že nutnosť zostať doma vyvolala u mnohých rodín vymýšľanie nových domácich zvykov.

Tie mali nahradiť spoločné kresťanské rituály, komunitné aktivity alebo zabaviť deti, ktoré nemohli navštíviť starých rodičov.

„Dočasne sa objavili zvyky ako hľadanie vajíčok, ktoré rodičia poskrývali deťom po byte, súťažné hry spojené s čokoládovými odmenami alebo aj domáce náboženské rituály – spoločné čítanie náboženských textov, vytváranie domáceho ‚Božieho hrobu‘ a podobne,“ uzatvorila odborníčka SAV.

zdroj:
https://www.sme.sk/domov/c/etnologicka-velkonocne-zvyky-vnima-slovenska-spolocnost-protichodne

foto:
Tradičnú oblievačku si aktívne užívajú členovia foklórnych skupín.
zdroj: TASR