Eugen Župan: "Nechcem, aby sa preliala krv"

Rodí sa na hranici Poľska nový separatizmus? Pribudne Poľsku nový sused, keď áno, kedy? Mnoho Rusínov zo Zakarpatskej Ukrajiny už má dosť vlády Kyjeva. Ako tvrdí Eugen Župan, predseda Rady podkarpatských Rusínov, prehlbujúca sa kríza ukrajinského štátu môže zradikalizovať nálady v regióne.

Oslovujú Vaše aktivity Rusínov? Akú veľkú podporu má Vaše hnutie v otázke autonómie Podkarpatska?
Rusíni nikdy výrazne nepolitizovali, skôr sa prispôsobovali ťažkej robote. Tiež je si potrebné uvedomiť, že náš národ bol výrazne ukrajinizovaný. Dodnes nás Ukrajina neuznáva ani za národnosť a náš jazyk považuje len za ukrajinský dialekt. Dokonca aj ľudové piesne boli poukrajinizované.

Moja otázka môže byť ťažká, ale sú naozaj Rusíni samostatným národom oddeleným od Ukrajincov? Má vôbec cenu sa ešte nad tým zamýšľať? V histórii predsa mala Zakarpatská Rus zohrať úlohu Piemontu zjednocujúceho Ukrajinu. Možno sa to stalo. Možno sa národ rusínsky naozaj zjednotil s Ukrajincami.
Odpoviem takto, v priebehu posledných 60 rokov, počas ktorých Zakarpatská Rus patrila najprv do Sovietskeho zväzu, potom do samostatnej Ukrajiny, sa identita Rusínov rozleptala oveľa viac ako v priebehu posledných tisíc rokov. Napriek tomu ešte Rusíni nezabudli na svoju odlišnosť.

Udržiavate kontakty aj s inými regiónmi Ukrajiny, ktoré by sa tiež chceli separovať? Odesa? Krym? Ruskojazyčný východ s Donbasom?
To neznie dobre, čo ste povedali. My nechceme vyhrocovať situáciu, nepotrebujeme represie. Nepáči sa nám radikalizmus. Chceme sa pohybovať prísne v medziach ukrajinskej ústavy a zákonov.

Je však jasné, že od týchto Moskvou podporovaných regiónov sa nedištancuje otec Sydor (pravoslávny kňaz, mnohými považovaný za duchovného vodcu Zakarpatských Rusínov). Prečo teda s ním naďalej spolupracujete?
My sme realisti, pohybujeme sa výlučne v medziach práva. Pokiaľ by sa situácia vyvíjala týmto smerom, náš spôsob vedenia politiky sa bude jednoznačne líšiť, potom my pôjdeme svojou cestou a on tiež svojou. My sme jednoznačne proeurópsky, Sydora to viacej ťahá v promoskovskom smere.

Je otec Sydor extrémista?
Takto to nepoviem. Viete, naše hnutie existuje už 18 rokov, vtedy nikto o Sydorovi nevedel. Upozorňujem ľudí pred príliš nervóznymi pohybmi. Nechcem, aby sa preliala krv.

Ako si prestavujete budúcnosť Vášho hnutia pri najoptimistickejšom vývoji?
Myslím, že sú len dve možnosti. Existuje variant, že na Ukrajine dôjde k diktatúre. Príčinou môže byť po prvé – ekonomická kríza, po druhé nevstúpenie Ukrajiny do NATO, po tretie neprijatie Ukrajiny do EU, po štvrté energetická závislosť do Ruska. Už teraz je veľa ľudí, ktorým sa nepáči ekonomická situácia a strata akýchkoľvek perspektív. Títo ľudia už protestujú. Takýchto protestov bude pribúdať, je to len otázka niekoľkých mesiacov.

Či to všetko môže skončiť stratou suverenity, závislosťou na Rusku?
Na to by nepristúpila len Galícia (Halič).

Čo teda bude nasledovať? Vypukne občianska vojna?
Neviem, čo bude. To je len jedna možnosť. Východné regióny môžu byť naklonené Rusku, ale budúcnosť neviem predpovedať. Existuje, ale aj druhý variant, optimistický. Ten by sa mi páčil najviac. Ten nepredpokladá nič iné, len to, že Ukrajina kráča v normálnom smere, v smere demokracie. Práva menšín sú plne rešpektované, tak ako na Západe. Napríklad ako v Dánsku alebo Holandsku. Tam to vyzerá asi takto: Keď sa Grónsko rozhodne pre nezávislosť od Dánska a požaduje autonómiu, tak Dáni povedia, v poriadku, to je vaše právo.
Ale, keď mi chceme autonómiu, tak odrazu sme separatisti a nacionalisti. Preto, aj keď dánska kráľovná má narodeniny, všetci či v Dánsku či v Grónsku – vychádzajú na ulicu a oslavujú. Myslíte, že s niečím takým môže počítať ukrajinská vláda?

Máte už svoju vládu. Aký je plán činnosti pre najbližšie mesiace? Čo chcete robiť?
Myslím, že teraz je najdôležitejšie upokojiť situáciu. Treba schladiť horúce hlavy, lebo to spravidla nevedie k ničomu dobrému. Samozrejme, budeme naďalej obhajovať svoje pozície, práva, pretože sme si ich vedomí. Budeme všetkými právnymi prostriedkami vyžadovať ich napĺňanie. Ale opakujem, výlučne v medziach zákona. Poslali sme už v tomto duchu list prezidentovi, takisto adresátom nášho listu bola aj Bezpečnostná služba Ukrajiny. Otvorená konfrontácia prináša veľa problémov a tých je už aj teraz dosť.

Teda, aby bolo jasné, akákoľvek forma násilia medzi Rusínmi a orgánmi Ukrajiny neprichádza do úvahy?
Myslím, že nie. Keď sa takéto niečo stane, tak to bude provokácia.

Prosím vyjadríte sa jednoznačne. Rusíni nemajú v úmysle vyhlásiť nezávislosť. Chcete len autonómiu.
Len hlupák nechce byť slobodným. Ale my sme realisti, preto vieme, že sa môžeme pohybovať výlučne v medziach ukrajinskej ústavy. Chcel by som, aby všetko prebiehalo na demokratických princípoch. Ale pokiaľ bude napätie v krajine stále väčšie a situácia, napr. hospodárska, stále horšia, vtedy sa nálady môžu zásadne zradikalizovať. Už sedemnásť rokov sa domáhame svojich práv, to nemôže trvať večne.

Pripúšťate teda aj jednostranné vyhlásenie nezávislosti?
Nemôžem to potvrdiť, ani vyvrátiť.

A keď k tomu dôjde, z čoho bude žiť nezávislá Zakarpatská Rus?
Ekonómovia vyrátali, že náš región v rámci Ukrajiny nie je región, ktorý potrebuje dotácie, ale naopak, prináša Ukrajine zisky.
Existuje tu silný turistický potenciál, máme nesmierne bohatstvo minerálnych vôd, taktiež soli. Sme strategicky položení, nakoniec u nás sa zbieha hranica Ukrajiny so štyrmi štátmi. Náš región pretínajú energonosiče a transportné cesty.

Nemyslíte si, že jednostranné vyhlásenie nezávislosti môže znamenať aj koniec rusínskeho hnutia? Jednoducho neodoláte represiám zo strany Ukrajiny.
Práve z tohto dôvodu nepočúvame extrémistov a nenecháme sa vyprovokovať. Preto sme si zvolili cestu fungovania v medziach zákona.

Ziemowit Szczerek

Zdroj: Interia.pl (03.12.2008)