Eurofondy priťahujú aj kriminálnikov

Prokurátor odboru ekonomickej kriminality Úradu špeciálnej prokuratúry Ján Šanta v rozhovore pre HN.

Čo považujete za najväčšie špecifikum pri stíhaní páchateľov ekonomickej kriminality?
Odbor ekonomickej kriminality, v podmienkach Úradu špeciálnej prokuratúry, je o najzávažnejšej ekonomickej kriminalite, to znamená, že ide o trestnú činnosť so škodou alebo prospechom nad 6,6 milióna eur. To je naša základná agenda. Týka sa to najmä daňových trestných činov páchaných zločineckými skupinami, ale z hľadiska početnosti na prvom mieste sú jednoznačne trestné činy poškodzovania finančných záujmov Európskej únie. Špecifikom týchto trestných činov a vôbec ekonomickej trestnej činnosti je, že sa vyznačuje obrovským množstvom dôkazov a spisového materiálu, nezriedka v rozsahu aj niekoľko sto zväzkov. Pod pojmom zväzok máme na mysli päťsto listov. Takže je to kriminalita, ktorá stojí a padá na listinných dôkazoch, ktorých sú v spise tisíce až desaťtisíce. Pracujeme priemere s tridsať- až päťdesiatzväzkovým spisom.

Aká je výška finančných prostriedkov, ktoré získame v najbližších rokoch z európskych fondov?
V rokoch 2014 až 2020 získame z európskych fondov až 15,3 miliardy eur na štrukturálne a investičné projekty. Ďalšie prostriedky získa Slovenská republika na priame platby pre farmárov a cez celoeurópske programy. Celkové príjmy z rozpočtu Európskej únie by v tomto období mali dosiahnuť až 20,3 miliardy eur.

A koľko prispejeme do spoločného rozpočtu?
Necelých sedem miliárd eur. Stále však zostaneme jedným z najväčších čistých príjemcov európskej pomoci. Čistý zisk by mal dosiahnuť úroveň 13,5 miliardy eur, čo je viac, ako bol celý príjem štátneho rozpočtu za minulý rok. Z hľadiska eventuálnej trestnej činnosti je podstatná suma dvadsať miliárd. Toto číslo je rozhodujúce. Tieto prostriedky môžu byť potenciálnym zdrojom trestnej činnosti.

V roku 2002 nadobudol platnosť Dohovor o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev. Vychádza z princípu, že členské štáty majú chrániť finančné záujmy Spoločenstva rovnako ako vlastné. Zakotvil trestnosť určitých konaní, a zároveň umožnil štátom, aby išli aj nad rámec záväzkov, ktoré z neho vyplývajú. Aká je v tomto smere slovenská právna úprava? Išli sme ešte ďalej?
Áno. V Trestnom zákone máme totiž okrem úmyselnej aj nedbanlivostnú formu trestnej činnosti. Ďalej sme išli aj v tom, že Dohovor a jeho Protokoly zaväzujú stíhať len vedúcich pracovníkov podnikov. Naša právna úprava sa však vzťahuje na akýchkoľvek vedúcich pracovníkov. Majú sa na mysli úrady. Legislatívna prax Slovenska je taká, že ideme spravidla nad rámec. Otázne je či sa ten efekt v praxi aj dostaví. Obávam sa, že niekedy nie.

Ako vlastne funguje prideľovanie eurofondov v praxi?
Vždy sú tu sedemročné programovacie obdobia, keď sa prideľujú prostriedky z Európskej únie. Predtým to bolo 2006 – 2013, teraz žijeme v programovacom období 2014 – 2021. To je podstatné. Finančné prostriedky k nám aktuálne prídu z tohto programovacieho obdobia. V týchto plánovacích obdobiach získame určitý balík finančných prostriedkov, ktoré dostaneme do štátneho rozpočtu. Tie sa potom prerozdeľujú podľa jednotlivých ministerstiev, to znamená podľa jednotlivých poskytovateľov.

Potom sú vypísane určité výzvy, ktoré považujeme za nevyhnutné, ako napríklad doprava, veda, výskum, inovácie, sociálna oblasť, zamestnanosť či inklúzia. To už je vecou Slovenska. Potom je podstatná výzva, ktorá sa vypíše konkrétnym ministerstvom, a to verejne, na webe. Jednotliví záujemcovia sa môžu hlásiť, pokiaľ spĺňajú naozaj prísne kritériá, ktoré sú pri výzve vypísané.

Čo si máme predstaviť pod pojmom poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie? Viete uviesť nejaký typický príklad?
Vezmime si najjednoduchší projekt, výzvu zameranú na zamestnanosť a inklúziu, ktorá vrcholila v roku 2013. Cieľom bola podpora malých a stredných podnikateľov, vrátane možných podnikateľov z rómskych komunít. Na východe Slovenska boli najmä v roku 2013 poskytované finančné prostriedky vo výške do štyritisíc eur. To sú tie najnižšie sumy. 85 % z tohto balíka tvorili prostriedky z Európskej únie, 15 % zo štátneho rozpočtu. Mali sme desiatky prípadov, že začínajúci podnikateľ zo sociálne znevýhodneného prostredia síce podmienky splnil, teda získal štyritisíc eur, ktoré mu prišli na účet, ale do týždňa z týchto prostriedkov nezostalo nič. Ten potenciálny podnikateľ nezačal podnikať. Svoj projekt, napríklad stánkový predaj tovaru, výkopové práce, opravársku činnosť, poradenstvo, vôbec nerozbehol a štyritisíc eur použil v celom rozsahu len na osobné účely.

Táto jednoduchšia forma trestnej činnosti teda prevláda?
Trestná činnosť tohto druhu končila rokom 2013, keď sa končili aj tieto projekty. Teda predchádzajúcim programovacím obdobím. To je veľmi dôležité rozlíšiť. Lebo v každom programovacom období sa podporujú relatívne iné projekty. Nezamestnanosť a sociálna inklúzia skončila v takejto podobe, pretože sme sa dostali z tej zložitej pozície nezamestnanosti v štáte.

Dá sa teda povedať, že podľa konkrétneho obdobia sa líši aj profil páchateľa?
Áno. Táto trestná činnosť bola asi do roku 2014. Ale objavovala sa ešte aj ďalej, v rokoch 2015 a 2016. Keď sa napríklad kontrola uskutočnila až v roku 2015, a kým ju spracovali, nám to padlo až do roku 2017. V súčasnosti sa však už takáto jednoduchá trestná činnosť u nás vyskytuje len zriedkavo. Bola typická pre predchádzajúce programovacie obdobie. Teraz už ide o sofistikovanejšiu trestnú činnosť.

S akými ďalšími situáciami sa stretávate?
Ako ďalší príklad by som uviedol rekonštrukcie rôznych objektov, najmä základných škôl. V tomto prípade ide o prelínajúce sa obdobia. Je to tiež relatívne početná trestná činnosť. Zároveň veľmi zložitá. Starostovia sa totiž bránia tým, že za získané finančné prostriedky síce nepostavili napríklad aj plot, ktorý plánovali okolo školy – hoci v projekte to tak je a finančné prostriedky sa vyslovene deklarovali na tento plot – ale prostriedky použili na nový odpad, pretože po začatí rekonštrukcie zistili, že je potrebný.

Tento problém súvisí s interpretáciou zákonnej formulácie „použije prostriedky z rozpočtu Európskej únie na iný účel, ako boli pôvodne určené, a tým umožní spôsobenie sprenevery...“. Tieto prostriedky teda boli použité prijímateľom na daný projekt, avšak nie podľa pôvodnej dokumentácie, ale podľa dodatočne pozmenenej dokumentácie, hoci z objektívnych dôvodov. Ako by sa malo podľa vás v takom prípade postupovať?
Ja sa pridržiavam alternatívy, že by sa malo postupovať striktne podľa pôvodnej dokumentácie. Aj keď je pravda, že máme aj iné súdne rozhodnutie v jednej konkrétnej veci. Mechanizmus funguje tak, že najprv sa poskytne na tú školu určitá zálohová platba, škola sa stavia a refundujú sa určité náklady. Starosta, ktorý žiada od ministerstva školstva finančné prostriedky, tak vyslovene priloží k žiadosti množstvo faktúr a súpis prác. A na tomto súpise je vyfakturovaný ten plot. On na ten plot žiada desaťtisíc eur. A príde kontrola a plot nestojí. My nemôžeme ponechať na starostoch alebo na stavebnom dozore, že by oni odrazu prerozdeľovali sami prostriedky, na čo sú a na čo nie sú potrebné, i keď v rámci projektu. Takže tieto otázky treba posudzovať veľmi citlivo a prísne individuálne.

Aké možnosti má žiadateľ k dispozícii, ak je objektívne potrebné využiť prostriedky inak, ako sa plánovalo v pôvodnej dokumentácii?
Ak napríklad starosta chcel dodať kvalitnejší odpad a zistí, že je potrebné presunúť prostriedky na strechu, tak môže použiť aj menej kvalitný materiál, ale ten odpad hotový je. Ale ísť tak flagrantne do prestavieb, aby časť objektu vôbec nestála, ako napríklad plot, ihrisko alebo osvetlenie, to už je z môjho pohľadu problémové, ja do takýchto trestných stíhaní idem.

Musí nastať zmenové konanie a žiadateľ, napríklad obec, musí požiadať o súhlas s presunom prostriedkov, ak sú potrebné na objekt A, a nie na objekt B. Je pravda, že to trvá niekoľko mesiacov, a preto sa tomu starostovia vyhýbajú, pretože by nestíhali prestavbu, ale na druhej strane nemôžu meniť podmienky, ktoré sú veľmi striktne dané v zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku a v obchodných podmienkach.

A čo v situácii, keď žiadateľ použije falšovaný alebo neúplný doklad, dostane finančné prostriedky, ale reálne všetky takto získané prostriedky použije na pravdivo deklarovaný účel?
Toto sú najťažšie aplikačné problémy, v ktorých ani súdy nie sú jednotné. Napríklad Najvyšší súd v konkrétnej veci vyložil, že už predložením falšovaných dokladov dochádza k protiprávnej činnosti a žiadateľ nemá nárok na vyplatenie finančných prostriedkov. Teda napriek tomu, že ich dostane, už na druhý deň ich neoprávnene zadržiava.

Zákon hovorí, že ak sa páchateľ dopustí trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie ako člen nebezpečného zoskupenia, uloží sa mu prísnejší trest. Mali sme na Slovensku taký prípad?
Nie. Len samotná predstava, že by v pomeroch Slovenskej republiky bola táto trestná činnosť páchaná zločineckou skupinou, je z môjho pohľadu aktuálne nereálna. Nevylučujem to na nejakých väčších projektoch v budúcnosti, ale zatiaľ som sa s takouto situáciou nestretol.

Koľko osôb bolo počas posledných rokov odsúdených za túto trestnú činnosť?
V roku 2014 bolo odsúdených 32 osôb, v roku 2015 ich bolo 34 a v roku 2016 bolo za túto trestnú činnosť odsúdených 34 osôb. Na Úrade špeciálnej prokuratúry z hľadiska ekonomickej kriminality sú to absolútne dominantné čísla. Z hľadiska celkovej kriminality na Slovensku o dramatické čísla nejde (napríklad za rok 2016 bolo odsúdených takmer 29-tisíc osôb – pozn. red.). Nie je to však úplne možné takto porovnávať.

Rozumiem. Je iné stíhať napríklad krádež a poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie. Napriek tomu je to však relatívne nízke číslo. Čím si to vysvetľujete?
Jedna vec je, nakoľko sme schopní. Orgány činné v trestnom konaní, najmä polícia, lebo my prokurátori to už máme ako „polotovar“, tam už taký problém nie je. A či je schopná polícia vlastnou operatívnou činnosťou túto kriminalitu riadne zistiť? Stále sú rezervy. Alebo sa táto trestná činnosť až v takom rozsahu nepácha. Je ťažké poskytnúť odpoveď. Niečo uprostred.

Prečo si myslíte, že dôvodom môže byť aj to, že sa táto trestná činnosť v takom rozsahu nepácha?
Pravdou je, že formálnosť a kontrolná činnosť sa z roka na rok sprísňuje. Rôzne interné dokumenty, ktoré upravujú poskytnutie finančných prostriedkov a konečný proces, keď tie finančné prostriedky nabehnú niekomu na účet, to je množstvo materiálov s tisícmi strán. Je to neskutočne formálny a zložitý postup. Určite aj ten sčasti eliminuje spreneveru finančných prostriedkov, ale nikdy jej nemôže zabrániť.

Dvadsať členských štátov Európskej únie sa dohodlo na vytvorení Úradu európskej prokuratúry, ktorý by mal začať svoju činnosť najskôr v roku 2020. V jeho pôsobnosti by malo byť aj zneužívanie eurofondov presahujúcich sumu desaťtisíc eur. Ako vnímate túto iniciatívu?
Ja som priaznivec Európskej únie a jej inštitúcií, pretože nepochybne skultúrnila kedysi divoké pomery na Slovensku. Štruktúra európskej prokuratúry by mala vyzerať tak, že okrem hlavného európskeho prokurátora tam budú delegovaní národní prokurátori, a potom budú ďalší národní prokurátori. Spolu by za Slovensko mali byť asi traja. Ak budú mať priamy dosah, tak si myslím, že to môže zvýšiť efektivitu. Nesmieme však zabúdať, že otázka je, čo s ďalšími orgánmi. Ak to budú vyšetrovať naďalej slovenskí policajti, s plnou dôverou k nim, a aj s výhradami, tak otázka je, či to bude až taký výrazný posun.

Čo je podľa vás pre Slovensko najväčšou úlohou do budúcnosti?
Určite si prajem, aby to obrovské množstvo finančných prostriedkov bolo využité na zmysluplné ciele, tak ako sa to deklaruje zo strany Slovenskej republiky. Tiež by som privítal, aby sa dvihlo právne vedomie aj spoločná zodpovednosť za tieto finančné prostriedky, pretože sú pre nás obrovským prínosom. Stačí sa obzrieť okolo seba, ako vyzerajú kedysi zanedbané dediny a mestá. Čím menej spreneverených finančných prostriedkov, tým viac ich je využitých zmysluplne. Navyše, tieto prostriedky sú strategicky potrebné, na dopravu a školstvo zvlášť.


Trestný zákon definuje trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskej únie nasledovne:

§ 261 (1)
Kto použije alebo predloží falšovaný, nesprávny alebo neúplný výkaz alebo doklad, alebo neposkytne povinné údaje, alebo použije prostriedky zo všeobecného rozpočtu Európskej únie, z rozpočtu spravovaného Európskou úniou alebo v zastúpení Európskej únie na iný účel, ako boli pôvodne určené, a tým umožní spôsobenie sprenevery alebo protiprávne zadržanie prostriedkov z uvedeného rozpočtu, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

§ 262 (1)
Kto poruší alebo nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie v riadení alebo kontrole činnosti osôb ním riadených, a tým umožní spáchanie trestného činu podľa § 261 ods. 1, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.


Autor: Daniel  Arbet
Zdroj:
https://hnonline.sk/expert/1668319-eurofondy-pritahuju-aj-kriminalnikov

Foto:
Denník N