Eurokomisár Figeľ: Liberalizácia vízového režimu s Ukrajinou áno, víza zadarmo nie

Po našom vstupe do Európskej únie je slovensko-ukrajinská hranica vonkajšou hranicou únie. Prvého mája sa nič zásadné nezmenilo, dramatické zmeny sa dajú čakať asi až v roku 2007, kedy sa staneme členmi Schengenského systému. Ako to ovplyvní život Zemplínčanov? Aký charakter nadobudnú vzťahy s Ukrajinou? Na tieto otázky sme sa pokúsili nájsť odpoveď v exkluzívnom rozhovore s prvým slovenským eurokomisárom Jánom Figeľom.

Ľudia z prihraničných oblastí sa obávajú, že keď začne v roku 2007 platiť Schengen, vznikne nová železná opona a dnes už dosť obmedzené kontakty z Ukrajinou ešte ochabnú. Sú obavy opodstatnené?

- Myslím, že nie. Je pravda, že budeme musieť ručiť za bezpečnosť nielen obyvateľov Slovenska, ale celej západnej Európy, ktorá pravdepodobne v roku 2007 presunie svoje kontroly do tohto priestoru, na ukrajinskú hranicu. Obavy sú často prirodzené, najmä z nedostatku skúseností a poznania. Schnegen na hranici nemá byť čiarou rozdelenia, ale líniou novej spolupráce. Toto je strategický priestor pre budúcu úniu. Ukrajina a Rusko si zaslúžia strategické vzťahy v plnom slova zmysle, a tie nemôžu ísť ponad Slovensko, majú ísť cez nás a s nami.

Neuralgickým bodom v slovensko-ukrajinských vzťahoch sú víza. Tie znepríjemňujú život najmä ľuďom v prihraničných oblastiach Zemplína. Poľsko a Maďarsko má iný vízový režim, víza pre Ukrajincov vydávajú bezplatne a Maďari a Poliaci víza na Ukrajinu nepotrebujú. Čo bráni Slovensku, aby aplikovalo systém ako naši susedia

- Slovensko sa v roku 2000 rozhodlo zaviesť víza najmä v línii spolu s Českom, dôvody boli hlavne bezpečnostné. Budúci model bude harmonizovaný a postupne sa ujednotí. Akurát prechod naň je rôzny. To medziobdobie by mohlo byť formované ďalšou liberalizáciou vízového režimu, či už na báze spolupráce v oblasti kultúry, školstva, alebo regiónov, respektíve prihraničnej zóny. Aj v rámci EÚ sa čoskoro sformuje koncept takzvanej širšej Európy, alebo európskeho susedstva, v ktorom budú modality pre istú formu liberalizácie schengenského vízového režimu. Preto je správne a potrebné ísť smerom k väčšej intenzite a častejším cezhraničným kontaktom.

Ako bude vyzerať spoločný schengenský vízový režim voči nečlenským krajinám? Priblíži sa k česko-slovenskému, či maďarsko-poľskému modelu?

- Bude to ten náš. Meniť radikálne náš dnešný systém preto vidím ako problém. Susedia sa budú približovať k schengenskému vízovému systému. Napriek tomu je treba, aby Európa rozmýšľala a pripravovala intenzívnejšiu komunikáciu s východom i juhovýchodom kontinentu, lebo je to v jej záujme. Slovensko na rozdiel od minulosti už môže formovať takúto stratégiu a to považujem za dôležité. Aby sme nevytvárali nejaké tretie, štvrté špecifické riešenia, ktoré za chvíľu bude treba prerábať, ale spoločné, európske, osožné pre obe strany. Aby neboli o novom rozdelení v Európe, ale o novej línii spolupráce s tým, že dvere majú zostať otvorené.

Obyvatelia Zemplína majú obavy z toho, že región by sa mohol po vstupe do únie a vstupe do Schengenu stať akýmsi nárazníkovým pásmom. Neprevážia tu negatíva nad výhodami z členstva v únii?

- Podľa mňa pozitíva majú prevýšiť problémy, no nepôjde to automaticky. Je to o tom, že štátne či samosprávne orgány, firmy i občania budú konať. Nič neprichádza samo, iba na dverách býva napísané, že "zatvára samo" (smiech). Ak sa tu vytvorí európske susedstvo, nie nový typ železnej opony, tak z toho budú profitovať obe strany. Ak sa stratégia vzťahov s Ukrajinou bude rozvíjať cez Slovensko a nie ponad nás a keď to nenecháme na iných, tak z toho môže profitovať východoslovenský región. Záujmy i problémy dnes idú ponad hranice a nedajú sa limitovať. Únia nás podporí o to viac, o čo budeme pripravení a schopní tieto problémy riešiť. Pretože únia to sme my, nie partia úradníkov, ktorá za nás vyrieši starosti. Čím viac toho dokážeme vyriešiť na miestnej úrovni, tým väčšiu solidaritu a pomoc môžeme očakávať, lebo na to pôjdu prostriedky. Či už v rámci bezpečnosti, alebo tzv. kohézie, budú hľadať odpovede priamo v regiónoch. Opakujem, stratégia budúcej rozšírenej únie musí ísť cez nás. Aby sme z toho profitovali, to už je vec konkrétnych výziev pre ľudí v samospráve, firmách či treťom sektore.