Európska únia sa stáva domovinou Podkarpatských Rusínov, ktorých práva nechce uznať Ukrajina...

Prof. Magocsiho sprevádzala delegácia členov Carpatho-Rusyn Society (C-RS). Jej členmi boli John Rigetti, Elena Rusinko, Mikuláš Popovič, Larry Brindza a Kristi Slifkej. Delegácia Rusínov sa stretla s predstaviteľmi veľvyslanectiev Českej republiky, Poľskej republiky a Delegáciou Európskej únie.

Na ambasáde Českej republiky nadviazali na priateľské vzťahy Rusínov a Čechov z obdobia rokov 1919-1938, keď Podkarpatská Rus bola súčasťou Československej republiky. Tieto kontakty dávajú veľmi dobrú východiskovú pozíciu a nádej, že Česká republika bude pokračovať v obhajobe práv Rusínov na pôde európskych inštitúcii, ako aj priamo vo vzťahoch s Ukrajinou. Témou diskusie bolo aj postavenie občanov Ukrajiny, ktorí žijú v Českej republike a zvlášť tých, ktorí pracujú v Prahe. Delegácia vyslovila želanie, aby Vláda ČR bola ústretová k „Zakarpatcom“ pri hľadaní práce a povolenia k dlhodobému pobytu v ich krajine.

Na veľvyslanectve Poľskej republiky Magocsi povedal, že Rusíni v USA majú informácie, že Poľsko od revolučných zmien v roku 1989 podporuje národnostné menšiny. Rusíni (Lemky) boli uznaní za samostatnú menšinu a de jure majú rovnaké práva ako ostatné menšiny. Ale v reálnom živote sa objavujú problémy. Niektoré fakty poukazujú na skutočnosť, že vládne kruhy sa ešte neoslobodili od názoru, že Rusíni (Lemky) sú časťou ukrajinského národa, ktorý sa s nimi tiahne od čias komunistického režimu.

V mene Svetového kongresu Rusínov vyslovil Magocsi znepokojenie nad nedávnym rozhodnutím Ministerstva vnútra PR, dotýkajúcim sa dvoch predstaviteľov lemkovských organizácií - členov Rady ministerstva pre záležitosti menšín. Jeden z demokraticky zvolených zástupcov bol jednoducho vyškrtnutý a nahradený inou osobou, ktorá hlása, že Rusíni sú časťou ukrajinského národa. Toto rozhodnutie považujeme za diskrimináciu lemko-rusínskej pospolitosti Poľska. Magocsi tiež vyslovil presvedčenie, že po rokoch nejasností a súdnych sporov Poľska, vláda vráti vlastníctvo kultúrneho centra „Ruska burza“ v meste Gorlice jej zákonnému vlastníkovi, Spoločnosti Ruska burza.

Nakoniec sa delegácia Rusínov dotkla aj problému Akcie Visla z roku 1947, v priebehu ktorej boli Lemkovia násilne vysťahovaní zo svojich domov v Karpatoch. Obidve strany sa zhodli na tom, že sa jedná o veľmi zložitý problém, spojený s konfliktom medzi Poliakmi a Ukrajincami, ktorý sa začal na Volyni v posledných rokoch 2. svetovej vojny. Na druhej strane však Rusíni (Lemky) nemôžu byť obeťou historického konfliktu Poliakov a Ukrajincov, ktorého sa nezúčastnili. Predstavitelia veľvyslanectva navrhli, aby Rusíni informovali o svojom postavení Štátnu komisiu pre historickú pamäť Poľska.

Na pôde Delegácie Európskej únie boli americkí Rusíni vrelo privítaní politickým radcom pánom Reinholdom Brenderom. Predseda Svetového kongresu Rusínov mu v krátkosti vysvetlil postavenie Rusínov v jednotlivých krajinách Európskej únie, ako aj za jej hranicami. Osobitná úvaha bola venovaná Ukrajine, jedinej krajine, ktorá neuznáva práva Rusínov ako národnostnej menšiny. V odpovedi Brender uviedol, že získané informácie vyvolávajú seriózne znepokojenie, pretože sa jedná o porušenie práv človeka. Európska únia rozpracovala projekt Európsky program spolupráce so susedmi, ktorý je orientovaný na krajiny nachádzajúce sa na východných a južných hraniciach únie. Ukrajina je kľúčovým prvkom v tejto novej politike spolupráce. Úroveň vzťahov medzi EÚ a Ukrajinou bude podmienená dodržiavaním práv človeka. Neuznanie práv Rusínov za samostatnú národnosť bude mať negatívne dôsledky na tieto vzťahy.

Profesor Magocsi porovnal Rusínov s Kataláncami, Frízmi a ďalšími národmi Európy bez vlastnej štátnosti. Keďže im chýba vlastný štát, ktorý by ich ochraňoval, môžu počítať len z ochranou medzinárodných autorít, akou je aj Európska únia. Inými slovami, EÚ sa stáva domovom všetkých Karpatských Rusínov. Dnes je už domovom pre Rusínov zo Slovenska, Poľska, Čiech a Maďarska, onedlho aj pre Rusínov z Rumunska a teoreticky sa môže stať aj symbolickým domovom Rusínov z Ukrajiny. Radca Brender menoval niekoľko európskych inštitúcií, na ktoré sa treba obrátiť z dôvodu neuznania Rusínov na Ukrajine.

Od novembra minulého roku navštívil predseda Svetového kongresu Rusínov s delegáciou C- RS všetky veľvyslanectvá štátov, kde žijú Rusíni. V ďalších mesiacoch sa uskutočnia stretnutia so senátormi a kongresmanmi, ktorí sa venujú problematike vzťahov USA a Ukrajiny.