Fašiangy na Spiši

Ťarbavý Janko zabáva ľudí
Územie Spiša tvorí v rámci Slovenska a vôbec východnej Európy jedinečný priestor, v ktorom sa aj v dnešnej dobe zachovali tie najmarkantnejšie prejavy života z dávnych storočí. Medzi takéto patria aj fašiangy.

SPIŠ. Typickými obcami, v ktorých sa ozýva spev fašiangového sprievodu a vidieť masky, sú Brutovce, Olšavica a donedávna aj Torysky v Levočských vrchoch.
Nečisté sily

Práve toto obdobie vegetačného pokoja, keď ustali práce na poliach, bolo obdobím priadok a svadieb, ktoré sprevádzali zábavy a muziky po dedine. Fašiangy ako obdobie zimného slnovratu boli časom, keď sa podľa archaických predstáv aktivizovali všetky nečisté sily. A práve všetky úkony a postavy fašiangových radovánok boli v predstavách ľudu svojimi nadprirodzenými silami zamerané predovšetkým na zabezpečenie prosperity.

Janko a jeho baba
Magický význam mala aj slama ako výplň tzv. hrubého Janka, ktorý svojou ťarbavosťou rozveseľoval ľudí počas obchôdzok v Brutovciach a v Olšavici. V Olšavici mu však aj dodnes robí spoločnosť jeho ženský protipól - baba. Baba bývala pevnou súčasťou fašiangov aj v Toryskách. V Brutovciach hrubého Janka sprevádzala koza ako symbol plodnosti s postavami Cigána a Cigánky.

Tolerovali nemorálne správanie
Počas fašiangov sa dokonca tolerovalo správanie priečiace sa bežnej morálke. V minulosti boli odmenou fašiangovníkov naturálie – zemianky, obilie, slanina, vajcia, ktoré mládež mohla predať a zo získaných prostriedkov usporiadať fašiangovú veselicu. Dnes sú však najčastejšou odmenou pre masky a "fašegaroch" peniaze.

Juraj Brincko