Fedor Manajlo, maliar a pedagóg rusínskeho pôvodu

19. 10. 1910 sa narodil v Ivanovciach (dnes Ukrajina) Fedor Manajlo, maliar, grafik, pedagóg a umelec mladšej generácie podkarpatskej maliarskej školy. Absolvoval Umelecko-priemyselnú školu v Prahe. Silne ho ovplyvnili českí expresionisti a surrealisti. Bol veľký znalec huculského ľudového umenia a miestnej mytológie. Expresívne stvárnil svoje znalosti v monumentálnych obrazoch Huculov, Huculiek a ich ľudových obradov, ako aj v takmer hororových rozprávkových dielach a zobrazeniach sviatočných i smutných životných udalostí. Počas vojny navštívil so skupinou maďarských a slovenských umelcov a novinárov okupovanú Ukrajinu, konkrétne mestá Krivoj Rog, Zaporožje a Dnepropetrovsk. Z cesty si priniesol veľa náčrtov, ktoré mali obrovský umelecký a dokumentárny význam. Osud týchto kresieb je dosiaľ neznámy. Cesta však mala preňho aj negatívne dôsledky, v sovietskom režime ho totiž mohli kedykoľvek obviniť z kolaborácie. Možno práve preto sa stal po roku 1945 svojimi dielami propagátorom socialistického realizmu a svoje obrazy z 30. a z prvej polovice 40. rokov minulého storočia na dlhé roky „upratal“ spred očí verejnosti. Začiatkom 60. rokov, v čase, keď sa v ZSSR ujali Chruščovove reformy, ho synovia a maliari novej generácie donútili oprášiť staré zrolované obrazy a zorganizovali v Kyjeve jeho výstavu. Obrazy „starého“ Manajla kyjevské publikum šokovali. Na kultúrnej scéne ukrajinského hlavného mesta sa výstava stala hlavnou udalosťou. Sám Manajlo sa pokúsil o návrat k svojmu štýlu z 30. rokov, avšak márne, nešlo to. Na expresivitu a monumentalitu predošlých rokov sa mu nadviazať už nepodarilo, jeho štetec maľoval čosi iné. Zomrel 15. 1. 1978 v Užhorode.

Autorka textov: Táňa Rundesová

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Ujko Vasyľ byly buduvaty v Rusku plynovod Orenburg. A tam sja raz bars
nastrašyly, bo zbačily na stromi medviďa. Takoj zaklykaly na stanicu pro lov medveďiv, oznamyly svoju polohu i čekajuť. Za korotkyj čas prychodyť na ploščadku dodavka, na ňi velykyj napys: "Ochota na medviďiv". Z motora vystupyť vysokyj chlop, v ľivi ruki drabyna, v pravi ruki velyka puška a kolo noh sja mu pľanče malyj jazvečyk. Prychodyť svižnym krokom ku iši furt vystrašenomu ujkovi Vasyľovi, podavať mu pušku i tak mu hvaryť:
-Ja vyjdu teper na strim, zošmarju medveďa zo stromu na zemľu... Jazvečyk na ňoho skočiť i vyrve mu prirodžiňa aj z guľkami... Tak bude definitivňi po ňim.
-A našto mi bude toto velyka puška? žviduje sa roztrjasenyj ujko Vasyľ.
-Kiby medviď, zošmaryl zo stromu mene, zastrilyte jazvečyka...
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať