Fedor Vico humorne i komorne

Známy karikaturista Fedor Vico sa vrátil do rodiska svojho otca. V piatok 26. júna v Dome ľudovej tvorivosti v Čabinách slávnostne otvorili výstavu Fedor Vico – humorne i komorne. Autora na vernisáži sprevádzal jeho brat Miroslav, ktorý načrel do súrodeneckých spomienok. „Otec pochádzal z jedenástich detí. Rodinu sme tu mali v každom dome. Vyrastali sme v Roškovciach, ale v Čabinách sme strávili mnoho prázdnin, zažili sme tu veľa dobrodružstiev,“ povedal.

Tvorbu Fedora Vica charakterizujú populárne postavičky Jánošík a Iľko Sova z Bajusova. Kreslený zbojník Jánošík vychádzal niekoľko rokov pod názvom Dereš Fedora Vica v humoristickom časopise Roháč. Seriál vy šiel v roku 1969 aj knižne. Nakoľko sa v ňom dotkol aj vtedajšej politickej situácie, kniha bola stiahnutá a autor dostal zákaz publikovania. Až v roku 1975 dostal povolenie publikovať, spočiatku len v regionálnej tlači. Vybral si týždenník Nove žitja, kde publikoval rusínsky seriál Iľko Sova z Bajusova. Neskôr mu bol umožnený ná vrat do Roháča.

Po jeho zániku Dereš uverejňovali periodiká Aréna, Mosty a Bumerang. Spolupracoval aj s denníkom Sme a s českými Lidovými novinami. V Prešove Fedor Vico organizuje medzinárodnú súťaž kresleného humoru Zlatý súdok. A aké postavenie a význam má podľa neho humor a satira v súčasnej dobe? „Za socializmu bolo veľa vtipov, lebo bola cenzúra. Čaro zakázaného sa vytratilo. Dnes v podstate neexistuje humoristický časopis, pretože každý môže robiť, čo chce. Druhá vec je, či mu to pomôže. U nás nie je žiadna demokracia. Ľudia si myslia, že nám niekto nasadil demokraciu ako politický systém. Ale demokracia nie je politický systém. Je to o ľuďoch. Prešli roky, ale tie isté vtipy o korupcii sú stále aktuálne. S tým rozdielom, že tí, čo vládli, už nie sú v jednej strane, rozišli sa do viacerých a bačujú. Nebudem v tejto chvíli hovoriť o tom, či sme právny štát. Stále mám čo rysovať. Ide o to, že to nemá žiadny dopad,“ myslí si známy karikaturista.

Na vernisáži výstavy v Čabinách sa zúčastnili aj krajania z amerického Pittsburgu. „Poznám Fedora Vica veľmi dobre. Študoval som v Bratislave a krátko aj v Prešove. Spolupracoval som s Rusínskou obrodou pri skúmaní našich rusínskych koreňov. Vasiľ Turok z Habury, prvý predseda Svetovej rady Rusínov, dnes už nebohý, bol mojím dobrým kamarátom. Poznám Alexandra Franka z Medzilaboriec, jeho dcéru Zuzku a mnoho ľudí z Medzilaboriec,“ uviedol Dean M. Poloka, ktorý má korene v Rokytove pri Humennom. „Bratranec Polovka bol pred desiatimi rokmi starosta obce. Žiaľ, už zomrel,“ dodal Dean M. Poloka, ktorý sa už tešil na večierok s príbuznými. Na rozcvičku si zaspieval po rusínsky už v Čabinách spolu s otcom Jackom a predsedom Rusínskej obrody na Slovensku Vladimírom Protivňákom.

- lop -