Fedor Vico - rusínska osobnosť roka 2014

Úspešný 12. Ples Rusínov v Bratislave

Temperamentnými tónmi v podaní  Ľudovej hudby Ľuboka zo Starej Ľubovne  a pohárikom rusínskej borovičky vítali organizátori 12. Plesu Rusínov v Bratislave svojich hostí.

 

Oficiálneho otvorenia plesu sa zhostil a slávnostný pripítok predniesol Michal Šteňo,   predseda Združenia inteligencie Rusínov Slovenska. Privítal medzi účastníkmi Máriu Jedličkovú, ktorá je poverená plnením úloh splnomocnenca pre národnostné menšiny, riaditeľku jej kancelárie Alenu Kotvanovú a štátneho tajomníka MV SR Mariána Saloňa.  

 

Moderátorom večera bol herec činohry Divadla Alexandra Duchnoviča Vladimír Čema.

V kultúrnom programe sa predstavil Folklórny súbor Ruthenia. Na parket do tanca pozývala Ľudová hudba Junior z Kamienky. Na každom slávnostne prestretom stole čakali na účastníkov plesu malé darčeky v podobe nosiča s dokumentárnym filmom Duše Karpát, fotografická kniha Andrej Gavula od Daniely Kapráľovej a básnická kniha Tretie krídlo od autora Štefana Suchého. Všetky tri diela v minulom roku vydalo Združenie inteligencie Rusínov Slovenska.

 

Približne 180 návštevníkov plesu bolo svedkami aj slávnostnej udalosti, odovzdávania ceny Rusínska osobnosť roka 2014. Cenu po štvrtý raz udeľovalo Združenie inteligencie Rusínov Slovenska. Hodnotiaca porota (Vladimír Lichvár, Ján Lipinský, Michal Šteňo) sa rozhodla oceniť Fedora Vica* za celoživotný osobný vklad a trvalý prínos pre rozvoj rusínskej kultúry.

 

 „Ďakujem za udelenie ceny, som nesmierne potešený aj preto, lebo som vo svojom živote doteraz žiadne ocenenie od Rusínov ešte nezískal,“ rozosmial prítomných minuloročný jubilant.

 

Fedor Vico sa stal v poradí štvrtým držiteľom ocenenia Osobnosť roka. Pripomeňme si, medzi doterajším nositeľmi ocenenia sú: Marko Škop, Mária Mačošková a Michal Šteňo.

Súčasťou ocenenia je aj vecný dar - zmenšená plastika sochy Medová baba - znázorňujúca ženičku s rukami založenými za hlavou, od akademického sochára Mareka Žitňana, symbolizujúca pracovitosť rusínského národa.

 

Orginál drevenej plastiky Medová baba sa nachádza nad obcou Nová Sedlica v sninskom regióne. Socha je súčasťou Galérie monumentálnej sochárskej tvorby. Názov sochy je spojený s históriou - tajuplne sa nazýva podľa Žofie Maťašovskej, jednoduchej skromnej pracovitej včelárky. Chýr o jej kvalitnom mede sa rýchlo rozšíril. Jej najväčšími odberateľmi boli vzdialené čokoládovne v Kolíne a pernikáreň v Pardubiciach.

 

Foto z plesu si môžete pozrieť vo fotogalérii: http://www.rusyn.sk/akcie/?showAlbum=283&page=0

 

-bl-

 

* Fedor  Vico sa narodil 9. novembra 1944 v rodine učiteľov (otec Fedor, rodák z Vyšných Čabín, 1911-1982, mama Mária, rod. Šturáková, nar. v Krajnej Bystrej, 1921-2011) ku koncu 2. svetovej vojny počas evakuácie spod Dukly v Šapinci na východnom Slovensku. Po bratovi Miroslavovi (nar. 1942) bol druhorodeným synom. Do školy začal chodiť v Rožkovciach (pri Medzilaborciach, cez horu z Krásneho Brodu), kde toho času rodičia učili. Zhodou rôznych okolností potom navštevoval tretiu triedu v Prahe, štvrtú vo Zvolene a základnú školu ukončil v Bratislave, kde potom absolvoval rezbárske oddelenie na Strednej škole umeleckého priemyslu (v r. 1962). 

 

Už počas týchto štúdií (ako 15-ročný) začína publikovať kreslený humor, najprv v časopise Roháč a postupne v mnohých ďalších periodikách. V šesťdesiatych rokoch je známy najmä jeho zbojnícky seriál DEREŠ, ktorý napriek udalostiam v roku 1968 (vstup vojsk Varšavskej zmluvy do Československa) ešte stihol vyjsť knižne (koncom r. 1969), ale vzápätí bol titul stiahnutý z predaja  a zošrotovaný. Autor mal dlhodobý zákaz publikovania, najmä v tzv. ústrednej tlači. 

 

Dostal však povolenie publikovať vo vtedajších vydaniach Kultúrneho zväzu ukrajinských pracujúcich v Prešove, kde bol Fedor Vico svojho času výtvarným redaktorom a odkiaľ ho v kritických rokoch prepustili zo zamestnania. Seriál Iľko Sova z Bajusova, kde používal rusínsky jazyk, vychádzal takmer 10 rokov v ukrajinskom týždenníku Nove žyťja. Po roku 1989 seriál pokračoval už v rusínskej tlači a v roku 2001 vyšiel aj knižne vo vydavateľstve svojho najstaršieho syna. V čase zákazu Fedor Vico vystavoval na súťažných prehliadkach kresleného humoru v Čechách a v zahraničí, kde získal niekoľko ocenení. 

 

Venoval sa tiež komornej maľbe a príležitostne i monumentálnej tvorbe v architektúre. Po roku 1989 sa naplno vrátil k publikačnej činnosti (Roháč, Čsl.denník Lidové noviny, SME, Národná obroda, Hospodárske noviny, Korzár, Šport a iné), v spolupráci s bratom tri roky redigoval dvojtýždenník Bumerang a okrem iného zorganizoval už 20 ročníkov medzinárodnej súťaže kresleného humoru na tému PIVO- Zlatý súdok. 

 

V poslednom období bola Fedorovi Vicovi udelená výročná cena Českej únie karikaturistov a v česko-slovenskej súťaži NOS (Nadácie otvorenej spoločnosti) Novinárska cena sa stal víťazom za publikačnú tvorbu v roku 2011. Medzitým, takmer po štyridsiatich rokoch vyšlo nové, rozšírené vydanie zbojníckeho DEREŠA (s podtitulom ... a nikdy inak).

 

Fedor Vico je známy aj z iných aktivít, napr. z účinkovania vo viacerých filmoch, posledne v ocenených dokumentoch režiséra Marka Škopa Iné svety a Osadné.