Film o vysídlení rusínskych obcí ukázali v meste, kde mnohých po vysťahovaní umiestnili

Nakrúcali 33 dní, záber im pokazil ručiaci jeleň.

Jana Otriová, redaktorka




V živote nie je dôležité to, čo chceš, ale to, koľko toho vydržíš. Aj táto myšlienka odznela v novom filme Potopa, ktorý mieri do slovenských kín.

A Rusíni zo siedmich zatopených obcí na východe Slovenska toho zvládli naozaj veľa – stratu domova, rodinného dedičstva i zápas medzi tradíciou, identitou a túžbou po slobode.

Do domu kultúry v Snine sa vo štvrtok ľudia schádzali pol hodinu pred začiatkom premietania. Snina bola hneď druhým mestom, po Košiciach, kde mal film Potopa na Slovensku  predpremiéru. Doposiaľ ho videli diváci v Argentíne a v Indii, kde ho premietali na medzinárodných festivaloch.

Tvorcovia zhodne priznali, že práve divácka verejnosť v Snine, ktorá je Starine najbližšie a časť filmu sa nakrúcala práve tu, je pre nich veľmi dôležitá.   

„Snažili sme sa lokálny príbeh o Starine rozprávať poctivo a verne, ale univerzálnym  spôsobom, aby bol zrozumiteľný aj ďaleko za hranicami Slovenska, čo sa nám podarilo. Najdôležitejšie pre nás je, aby bol film vrelo prijatý práve v kraji, o ktorom rozpráva,“ povedala pred začiatkom premietania producentka Katarína Krnáčová.

Producent Tomáš Gič si zaspomínal na prípravu nakrúcania filmu. „Na prvom stretnutí mi primátor Sniny Peter Vološin (KDH) povedal, že za každým pohárom vody, ktorý sa tu vypije, stoja príbehy stoviek ľudí, ktorí museli byť vysídlení,“ povedal.   

Divácke spektrum bolo rôznorodé
Sála sa zaplnila takmer do posledného miestečka. Slávko (48) k zatopenému kraju citovú väzbu nemá. Pochádza od Vranova nad Topľou, v Snine býva dlhé roky. Do kina ho priviedla zvedavosť.

„Starí, ktorí vysťahovanie znášali veľmi ťažko, už pozomierali, ich deti a vnúčatá už takú nostalgiu za zatopeným krajom necítia,“ myslí si.

Juraj (70) je rodom Starinčan. V čase výstavby vodárenskej nádrže, ktorá dostala meno práve po tejto obci, ktorú úplne zatopila, mal tridsať rokov. „Veľmi dobre si všetko pamätám: pasenie kráv, zábavy, futbal, celá dedina sa poznala, každý s každým. Ťažko sa mi o tom hovorí,“ priznáva sa.

Pri slovách o pocite krivdy len pokrčí plecami. „Bolo to nutné, museli sme ísť, nedalo sa nič robiť,“ dodáva.

Obaja rodičia etnografa a hudobníka Jozefa Fundáka (39) pochádzajú z obce Ruské. V Snine sa usídlili ešte pred núteným vysťahovaním. Väzba k rodnej dedine v nich ostala natrvalo.

„Kým mama žila, chodievali spoločne s otcom na tie miesta, stretávali sa s rodákmi. Otec chodieva na stretnutia doteraz,“ hovorí. Krivdu z vykorenenia rodičov a starých rodičov vnímal ako chlapec po svojom.

„Starí rodičia bývali v Snine. Nemohol som za nimi cestovať na dedinu ako moji kamaráti. Nebolo kam ísť, dedina zanikla, moja generácia zažíva takýto pocit krivdy.“             

Manželia Radoslav a Mária Jenčíkovci korene v zátopovej oblasti nemajú.

„Sme malé mesto, poznáme veľa ľudí z tohto regiónu,“ hovorí Mária (37). Od filmu očakávala predovšetkým umelecký zážitok. „My mladí si nevieme predstaviť, čo ľudia vtedy museli prežívať, ako sa cítili.“

Zvolili si generačný konflikt
Po premietaní sa konala beseda s tvorcami filmu. Diváci sa dozvedeli, že vznikal šesť rokov. Predchádzalo mu mnoho rešerší, stretnutí s pamätníkmi a ich potomkami, opakované príchody a pobyty na miestach, ktoré voľakedy kypeli životom.

Nejde o verný dokument o Starine, tvorcovia si na mnohých miestach uplatnili autorskú licenciu poeticu. „Nie vždy sa dajú vyrešeršované veci vo filme dodržať jedna k jednej,“ povedal režisér Martin Gonda.

Keď uvažovali nad tým, ako film uchopiť a čo je kľúčom k nemu, zvolili si vypuklý generačný konflikt. Starší ľudia vnímali vysťahovanie ako koniec sveta, mladí ľudia ho  privítali.

„Chceli odísť do mesta, kde bolo viac možností, kde si mohli naháňať svoje sny a ambície,“ povedal.

Filmári absolvovali 33 filmovacích dní pred dvomi rokmi. Natáčalo sa na mnohých miestach, v okrese Snina, Medzilaborce a Humenné.

Zahrali si v ňom aj neherci a miestni komparzisti, samozrejme, v rusínčine.

Štáb na pľaci tvorilo 40 – 50 ľudí, dokopy na ňom spolupracovalo asi 120 ľudí vrátane hercov i komparzistov. Vznikol v štvorkoprodukcii a stál 1,3 milióna eur.      

Facka bola strašná, ale nacvičená 
Hlavnú úlohy Mary si zahrala Sára Chripáková. Film vnímala hlavne cez prizmu vzťahu s otcom a jej túžby odísť.

Po zhliadnutí filmu sa jej mnohé veci „spojili“.  „Teraz vidím, že veľkú úlohu zohrala aj komunita, ľudia, ktorí tam žili,“ povedala.

Nakrúcanie ohodnotila ako príjemné i náročné zároveň. „Musela som dať vonku veľa emócií, snažila som sa urobiť to čo najlepšie,“ vyznala sa.

Diváčku v sále zaujímalo, či „strašnú“ facku, ktorú dostala od otca, bola ozajstná či nahratá. „Ozajstná, ale nacvičená. Bola som na ňu pripravená,“ povedala.   

Herec Igor Latta (78), rodák z Pčoliného, zarecitoval po rusínsky báseň svojho kamaráta Juraja Charituna, pôvodom zo zatopenej Ostrožnice.     

Filmový syn Lattu, Vladimír Čema, si zahral popa, ktorý sa snaží opraviť poškodenú cerkov, do ktorej zateká. Na pľaci ho prekvapil jeleň.

„Vy ste videli jar, ale my sme točili v septembri. Videli ste krásne jarné ráno, vyšla nám pekná scéna, svetlo. Do toho sa za mnou na horizonte objavil ručiaci jeleň, a hneď prezradil, že je jeseň. Scénu sme museli opakovať,“ opísal úsmevný zásah prírody do nakrúcania.

V strižni boli tvorcovia neúprosní
Podľa slov Márie Girovej, rodáčky z Ruského, je film „krásny“. Filmári ukázali celému svetu „našu rusínsku biedu, ktorá tu kedysi bola. Aj dnes je to chudobný kraj, ale prirodzene prekrásny,“ povedala.

Zamrzelo ju, že sa do filmu nedostali srdcervúce scény, keď starí ľudia nasilu opúšťali domovy, či jej báseň, ktorú recitovala na filmovej svadbe na sninskom sídlisku. Tvorcom vytkla používanie nadávok.

Režisér Gonda povedal, že v strižni strávili pol roka. Po prvej „ukládke“ teda prvom hrubom strihu, mal film takmer tri hodiny. Priznal, že pri strihu ho neraz „zabolelo“, keď niektoré dobre natočené scény museli vynechať.

„Museli sme zvoliť to, čo je pre film dôležité, čo posúva dej dopredu. Sústredili sme sa na Alexandra a na Maru,“ vysvetlil. Z básne sa stala záverečná titulková pieseň.

„Ľudia nadávajú, nadávalo sa aj v minulosti, je to bežná vec,“ poznamenal, čo ocenilo publikum potleskom. Šťavnaté výrazy mu zjavne neprekážali, na „hlášky“ v dialekte reagovalo súhlasne a povzbudivo. 

Smolák: Príbeh vystihli hodnoverne     
„Veľmi dobrý,“ taký dojem má z filmu maliar a galerista Andrej Smolák (72), ktorý prežil detstvo v Starine.

„Príbeh vystihli hodnoverne, aj celkovú atmosféru, páčilo sa mi to. Nie je to príbeh o búraní domov a budovaní Stariny,“ povedal s tým, že smútok, žalostné príbehy, nostalgiu i krivdu netreba nadužívať.

Ocenil výber hercov. „Ten, čo hral okresného úradníka, zodpovedného za vysťahovanie, mi veľmi pripomínal toho skutočného spred rokov.“

Na záver mu chýbal pohľad na hotovú priehradu. „Je dobré, že film obišiel svet, je to pre mladých tvorcov veľký úspech,“ uzavrel.

Film Potopa  
Rozpráva príbeh z Československa z roku 1980. Štát pripravuje výstavbu vodárenskej nádrže Starina neďaleko Sniny v bývalom okrese Humenné. Ustúpiť jej má  3 500 obyvateľov siedmich obcí, ktorí sa musia vysťahovať do Sniny alebo do okresného mesta.

Kým staršia generácia to vníma s nevôľou a odporom, mnohí mladí sťahovanie vítajú. Vyhnú sa tak namáhavej a nikdy nekončiacej práci na poliach, okolo domu a gazdovstva, život v meste je pohodlnejší a ľahší.

Mara má 15 rokov, žije s otcom vdovcom v Ruskom. Chce ísť študovať na strednú školu do Košíc, túži stať sa pilotkou, opustiť ťažkú prácu v domácnosti, okolo gazdovstva i samotnú dedinu. Otec Alexander je však nekompromisný: trvá na tom, aby zostala doma, a po učňovke pracovala v Jase ako šička obuvi.

Na jej túžbu po slobode a vzdor má jedinú odpoveď: v živote nie je dôležité to, čo chceš, ale to, koľko toho vydržíš. Odpor neprichádza do úvahy, Mara musí poslúchnuť. Keď ich dolinu čaká zatopenie pre výstavbu vodárenskej nádrže Starina, obaja sa musia vyrovnať so stratou domova a rodinného dedičstva. Zároveň hľadajú cestu k vzájomnému zmiereniu uprostred zápasu medzi tradíciou, identitou a túžbou po slobode.

zdroj:
https://korzar.sme.sk/zemplin/c/film-o-vysidleni-rusinskych-obci-ukazali-v-meste-kde-mnohych-po-vystahovani-umiestnili

foto:
Na besede po premietaní filmu v Snine.
zdroj: Jana Otriová