Filmári zachytili unikátnu divočinu vo filme Vlčie hory

Divočina do Európy akoby prestala patriť. Je len veľmi málo miest, kde príroda ostala naozaj „slobodná“. Vlčie hory, ako sa kedysi volalo územie Východných Karpát, ostali strateným prírodným rajom s unikátnou druhovou rozmanitosťou rastlín a živočíchov. „Nádherné miesto plné života“ zachytili vo filme Vlčie hory mladí filmári divokej prírody Erik Baláž, Karol Kaliský a Jozef Fiala.

Humenskému publiku dokumentárny film o jedinečnom kuse prírody „za humnami“ premietli jeho tvorcovia v premiére. Trojica obdivovateľov divokej prírody strávila v teréne 500 dní a natočila 300 – 400 hodín záberov. Film režiséra Erika Baláža vznikal na území troch národných parkov v troch susediacich štátoch – v Národnom parku Poloniny na Slovensku, v Biesczadskom národnom parku v Poľsku a v Užanskom národnom parku na Ukrajine.
 

Toto územie sa kedysi nazývalo Vlčie hory. Tvorcovia filmu toto pomenovanie objavili na mapách zo 16. storočia. Balážov tím zaznamenáva vzácny portrét divočiny, akoby znovuzrodenej z popola, objavuje svet takmer nedotknutý ľuďmi a odhaľuje jeho jedinečný ekosystém. Vlčie hory sú aj ukážkou toho, ako asi vyzerala európska príroda pred mnohými stáročiami, alebo ako by sa mohla vyvíjať vo vlastnej réžii bez výraznejších zásahov človeka.
 

V horúcom lete i v treskúcom mraze
Filmári natáčali počas všetkých ročných období. Filmovali v horúcom lete, ale aj v zime, keď teplota klesala na mínus 20 – 30 stupňov Celzia.

„Vyrážali sme spolu na päť až desať dní a na mieste sme sa rozišli. Niesli sme  so sebou zásoby jedla, techniku. Tá bola najťažšia. Filmovali sme fotoaparátmi,“ hovorí režisér Erik Baláž.
Autorom sa podarilo zachytiť čriedy zubrov, obrích bylinožravcov, ktorých dnes žije vo Vlčích horách asi tristo. Bobry v minulosti ohrozoval fakt, že ich nohy a chvost boli obľúbeným pôstnym jedlom, teraz však opäť svojím staviteľským umením menia krajinu.
 

Čriedy vysokej zveri, medvede, ale aj menšie živočíchy ako salamandre, ryby, ďatle a rôzne iné vtáky natočili filmári v ich prirodzenom prostredí. A medzi týmito tajuplnými zvieratami sa  im konečne podarilo zachytiť aj „lesného ducha“ vlka.
 

Prírodnú kulisu tvoria 56 metrov vysoké a dva metre hrubé stromy v jedľovo-bukovom pralese v rezervácii Stužica na Slovensku, či 1200-ročný dub v obci Stužica na Ukrajine. Najviac materiálu natočili filmári pri poľskej rieke San. Nechýbajú ani efektné letecké zábery.
 

Územie má veľký potenciál
„Žijete v susedstve jedinečného územia, ktoré inde v Európe nenájdete. Je tu úžasná možnosť ukázať ho a veľká príležitosť do budúcnosti. Územie má obrovský potenciál práve kvôli divokej prírode. Toto územie má šancu stať sa európskym Yellowstonom. Ale miestni ľudia musia chcieť,“ povedal režisér Baláž na besede v Humennom.

Podľa neho je potrebné zlepšiť ochranu prírody a zapracovať na propagácii územia a vylepšení služieb.
 

Film má ambíciu dostať sa k širokým masám ľudí. Záujem oň zatiaľ prejavili televízie v Holandsku, Belgicku, distribútor v Škandinávii a v Anglicku. „Budeme sa prihlasovať na festivaly, propagovať film v Poľsku, predávať ho na DVD. Využijeme rôzne kanály,“ sľubuje Baláž.

Najnovšie sa filmári divokej prírody chystajú do Vysokých Tatier točiť rysy a kamzíky.
 

Jana Otriová

 

Zdroj:  http://humenne.korzar.sme.sk/c/7040329/filmari-zachytili-unikatnu-divocinu-vo-filme-vlcie-hory.html