Finančné operácie najpodivnejšej armády sveta. Ako naše légie podnikali na Sibíri

Okrem toho, že bránili štyritisíc kilometrov dlhú magistrálu, dokázali otvoriť bane, dosadili svojich ľudí do niekoľkých stoviek tovární, ktoré okamžite začali produkovať, ale špekulovali aj na kurzových zmenách.

Pred sto rokmi sa plavilo Indickým oceánom na parníkoch všetkého druhu šesťdesiatpäťtisíc mužov. Lode ich postupne prevážali z Vladivostoku do Európy. Po šiestich rokoch útrap sa konečne vracali zo Sibíri domov československí legionári. Prežili boje proti boľševikom a rôznym povstaleckým skupinám na Transsibírskej magistrále. Ruskí boľševici sa ich báli a nenávideli ich, komunisti sa ich snažili vymazať z historickej pamäti a tí českí sa do legionárov triafajú dodnes. Aj preto sú légie obostreté radom mýtov a konšpirácií.

Najobľúbenejšia bájka je o tom, ako legionári ukradli ruský zlatý poklad. Nemám v úmysle ju konšpirátorom vyvracať, ale chcem upozorniť na knihu, ktorá veľmi sucho rad nezmyslov vyvracia. Zhodou okolností mi pred pár dňami pristál v pošte email od čitateľa, ktorý sa o legionárov zaujíma. Píše: „Keď sme sa s priateľmi z Viedenského klubu plavili po Volge, rozprával som im o našich legionároch. V jednej chvíli mi bývalý finančný riaditeľ Siemensu položil jednoduchú otázku, na ktorú som nepoznal odpoveď: kto financoval tých šesťdesiatpäťtisíc vojakov?“

Táto otázka je zaujímavá aj po sto rokoch, pretože legionári na Sibíri boli jednou z najpodivnejších armád vôbec. Okrem toho, že bránili štyritisíc kilometrov dlhú magistrálu, dokázali otvoriť bane, dosadili svojich ľudí do niekoľkých stoviek tovární, ktoré okamžite začali produkovať textil, topánky, muníciu, stroje. Otvorili mlyny, pivovary, chemičky, mlyny, vyrábali dynamit, očkovacie séra. Tlačili doklady, peniaze, noviny v niekoľkých jazykových mutáciách. Zamestnávali Rusov a platili im za to. Ako toto všetko dokázali?

Odpoveď ponúka kniha historičky z Masarykovho ústavu Daniely Brádlerovej nazvaná príznačne Vojaci alebo podnikatelia: Hospodárske a finančné aktivity československých légií počas ich anabázy v Rusku a na Sibíri. Autorka využíva archívne dokumenty, do ktorých sa doteraz historici nepustili. Na pohľad sú to sústa nezáživné a pre neekonómov veľmi náročné: účtovné knihy, výkazy, faktúry, výročné uzávierky, bankové prevody, platobné príkazy atď.

Brádlerová na základe čísiel sucho vysvetľuje, ako a kam putoval zlatý poklad, teda 80 vagónov zlata a striebra! Kto ho strážil, aké boli pečate na vagónoch a kde zlato skončilo. Zlatý poklad je vďačný ťahák, ale autorka predovšetkým vysvetľuje, z čoho bola armáda platená a ako si zarábala. Koľko peňazí investovala do legionárov cárska vláda, koľko požičali jednotlivé vlády po boľševickej revolúcii, čo dostali legionári od francúzskej vojenskej misie alebo od spojencov. Skvelé sú kapitoly o tom, s čím legionári obchodovali, ako dopravovali tovar a suroviny zo Sibíri do Československa a späť a ako zarábali napríklad na špekuláciách s kurzovými rozdielmi rôznych mien.

Keď chcela Daniela Brádlerová pred štyrmi rokmi knihu vydať, nenašla vydavateľa. Vraj téma nie je sexi. Štyristostranová publikácia vyšla vlani a je vypredaná.

Ľubomír Smatana
Autor je redaktor Českého rozhlasu

Zdroj:
https://dennikn.sk/1954815/financne-operacie-najpodivnejsej-armady-sveta-ako-nase-legie-podnikali-na-sibiri

Foto:
Československí legionári. Z archívu Juraja Tvarožka. 
Foto N – Tomáš Benedikovič