Folklórne slávnosti v Becherove v duchu spomienky na Alexeja Fariniča

Odkaz rusínskych buditeľov

Za príjemného slnečného počasia sa v nedeľu 10. augusta v Becherove uskutočnili folklórne slávnosti, ktoré boli spojené s 18. ročníkom „Stretnutia pri vatre". Tohtoročný becherovský festival, ktorý sa už tradične konal pri futbalovom ihrisku, bol súčasťou celoslovenského projektu „Odkaz rusínskych buditeľov". Týmto projektom sa Rusínska obroda na Slovensku snaží predstaviť širokej verejnosti popredné osobnosti kultúrneho a duchovného života, ktoré sa významnou mierou podieľali na kultúrno-spoločenskom a duchovnom povznesení Rusínov na Slovensku.

Na úvod sa k prítomným prihovoril starosta obce Štefan Fedorko, ktorý srdečne privítal všetkých návštevníkov, ktorí (či už zblízka alebo zďaleka) si nenechali ujsť príležitosť zúčastniť sa na peknom kultúrnom podujatí. Okrem predstaviteľov Rusínskej obrody a starostov susedných obcí, privítal aj poslanca Národnej rady SR a viceprimátora Bardejova Jozefa Haleckého, ktorý taktiež zavítal do Becherova, aby si mohol pozrieť aspoň časť tohtoročného programu.

Keďže festival bol súčasťou projektu „Odkaz rusínskych buditeľov", nemohlo na ňom chýbať ani spomínanie na rodinu Fariničovcov. Napriek tomu, že korene tohto rodu siahajú do obce Kolčino v bývalej Berežskej župe (neskôr Podkarpatská Rus, v súčasnosti Zakarpatská oblasť na Ukrajine), svoj životný osud spojili Becherovom a krajom pod Makovicou.

Zatiaľ čo starší z Fariničovcov - otec Alexej (národ. 1873) sa 33 rokov podieľal na kultúrno-osvetovej výchove becherovských detí a mládeže, syn Alexej (národ. 1911) sa, až do svojho nespravodlivého obvinenia z protištátnej činnosti v roku 1956, venoval odbornej príprave stredoškolskej a vysokoškolskej mládeže na viacerých vzdelávacích ustanovizniach. Títo mladí ľudia, ktorých odborne vychoval a pripravil, pochádzali nielen z Becherova a okresu Bardejov, ale takmer z celého východného Slovenska. Výchovno-vzdelávacia činnosť Alexeja Fariniča bola úzko spojená aj s našim mestom, keďže v rokoch 1953 -1954 pôsobil ako riaditeľ terajšieho Gymnázia L. Stockela.

Okrem pedagogickej práce bol aj literárne veľmi činný. Písal prózu aj poéziu, podieľal sa na vydaní niekoľkých almanaphov, ako aj literárno-historického zborníka „Prjaševščina" (Prešovsko). Tí, ktorí ho malí radi, najmä bývalí študenti, ho familiárne volali „Eličko" (Alex). Veľmi dobre vedel aj recitovať, bez ohľadu nato či išlo o diela z tvorby rusínskych buditeľov Duchnoviča a Pavloviča alebo ruských velikánov Lermontova, Puškina či ďalších autorov. Alexej Farinič zomrel po ťažkom ochorení 1. júla 1991 v Prešove, kde je aj pochovaný.

So životnými osudmi tejto rodiny, ktorá si v minulosti užila veľa prenasledovania, prítomných oboznámila Mária Rusinková, učiteľka Materskej školy v Chmeľovej. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že pre organizátorov podujatia bolo veľkou cťou, že na ňom mohli privítať aj jedno z piatich detí Alexeja Fariniča, dcéru Tatianu, ktorá žije v Prešove.

„Mamko moja milá,
dneska jem kus šmila,
choču šja žvidati,
čom ľubľu špivati?...

Týmito veršami, ktoré sú úryvkom z básne, sa na začiatku samotného programu k divákom prihovorila Marianna Felegiová, ktorá celým programom aj sprevádzala. Ako to už na rusínskych podujatiach býva zvykom, aj tohtoročný program bol pripravený na vysokej úrovni, a čo je obzvlášť potešiteľné, dominovali v ňom mladí ľudia, čo len potvrdzuje, že pekná ľudová pieseň a tanec nie sú cudzie ani dnešnej mládeži „digitálneho veku".

V úvode sa divákom predstavila domáca „omladina", žiačky Základnej školy v Chmeľovej - sestry Grivnové a Felegiové, ktoré na akordeóne doprevádzal Ivan Sidor. Po nich sa obecenstvu predstavili ďalší zástupcovia mladej generácie, súrodenci Mária a Patrik Šurkalovci, za akordeónového sprievodu svojho otca. súrodenci Šurkalovci už niekoľko rokov úspešne reprezentujú obec Becherov na rôznych folklórnych prehliadkach a slávnostiach.

Keďže obec Becherov leží v tesnej blízkosti hranice s Poľskom, spoza Dujavy (horského sedla, ktorým prechádza dávna cesta do poľskej Haliče) sa na slávnostiach pravidelne zúčastňujú aj tamojšie ľudové súbory a spevácke skupiny. Je potešiteľné, že okrem ľudových súborov etnických Poliakov (Pogurzanov) sa v posledných dvoch desaťročiach začali aktivizovať aj spevácke a hudobné telesá pôvodných obyvateľov tohto kraja - poľských Rusínov, ktorí sú známi aj ako Lemkovia.

Na tohtoročný festival prišli do Becherova hneď dve takého skupiny. Prvou z nich bola mládežnícka spevácka skupina „Ruczaj" (v preklade Potôčik) z Malastova, ktorú vedie Miroslaw Bogoň. Repertoár skupiny pozostáva najmä z lemkovských a poľských (pogorzanských) ľudových piesni, no nechýbajú v ňom ani ukrajinské zľudovelé a estrádne skladby, vrátane tanga. Ako poctu obecenstvu dokonca zaspievali vlastnú verziu našej veľmi známej ľudovej piesne „Majeran, majeran..." Skupina „Ruczaj" má osobitý štýl, na rozhraní tradičnej ľudovej hudby a folku či tzv. etnohudby, keďže súčasťou jej nástrojového vybavenia sú nielen husle, kontrabas a akordeón, ale aj gitara a bicie.

Ľudovú kultúru toplianskej oblasti šarišského regiónu v Becherove reprezentoval folklórny súbor „Topľan" z Giraltoviec, ktorý pôsobí pri tamojšom mestskom úrade. Súbor pozostáva z troch zložiek - speváckej, tanečnej a hudobnej a od roku 2002 ho vedie Miriam Kočišová a Pavol Švač. Giraltovský „Topľan" sa na slávnostiach predstavil temperamentnými hornošarišskými ľudovými piesňami a rezkými tancami, ako šarišpolka, krucena, čardáš či mazúrka.

Z iného súdka bolo vystúpenie ďalšieho speváckeho telesa z Poľska, ktorým bol spevácky zbor „Zorja" (Zore) z Uščia Gorlického, pod vedením dirigentky Anny Dubecovej. To, že sa ľudová pieseň dá spracovať na mnohoraké spôsoby, už dávno dokázali velikáni klasickej či populárnej hudby. Aj členovia „Zorje" sa rozhodli spracovať tradičné lemkovské, poľské či ukrajinské piesne do podoby chórového spevu, ktorý dôstojne spestril program tohtoročných becherovských slávností. Vystúpenie hostí z Poľska sa v oboch častiach programu, na ktoré bol festival rozdelený, striedalo s vystúpeniami ďalších účinkujúcich z nášho regiónu, či už to bola Mariana Železná s bratom Tomášom z Chmeľovej, mužské spevácke trio z Kurova, ako aj ďalší speváci a speváčky.

Podujatie pripravil Regionálny klub Rusínskej obrody v Bardejove a Obecný úrad v Becherove, za finančného prispenia Ministerstva kultúry SR.

-šn-