Fotograficky príbeh o ľudskosti, pravdivosti citov a stareckej kráse ženy

Fotografie Daniely Kapráľovej majú svoje myšlienkové vyžarovanie. Od krýva v nich svoje vnútro, svoju životnú filozofiu, vyjadruje svoj vzťah k ľuďom, k prírode, k životu. Jej najnovšia výstava fotografií s názvom Zuzanka v Zemplínskom múzeu v Michalovciach je fotografickým príbehom inšpirovaným insitnou tvorbou starenky.

„Mojou snahou bolo podať obrazovú správu o ľudskosti, pravdivosti citov a sta reckej kráse ženy, ktorá ani po rokoch nestratila nič zo svojho Ja. Staroba síce zmenila jej vitalitu na polihovanie a posedávanie, pre nás obe sa však stala nachádzaním cesty k sebe, aj k iným. Môj ponor do maminho vnútra chcel poodhaliť to vzácne – detsky čisté, dedinsky ľudové, ľudsky dôstojné a rusínsky naturálne,“ prezrádza fotografka. Zuzana Kapráľová zo Stakčína je známa v okolí ako vynikajúca speváčka, maliarka kraslíc, výšivkárka, šíriteľka ľudových múdrostí. Jej domček pri rieke je v lete utopený v záhonoch kvetov. Možno aj preto rastlinný ornament má dominantné postavenie v jej kraslicovej tvorbe. Kvety sa objavujú aj na jej výšivkách. Kraslice a výšivky pani Zuzany sa nachádzajú v Múzeu ukrajinskej kultúry vo Svidníku, Vihorlatskom múzeu v Humennom i Vlastivednom múzeu v Trebišove. Mnohé sú ozdobou súkromných zbierok nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Pred štyrmi rokmi, vo svojej osemdesiatke, začala pani Zuzana maľovať. V kresbách farebnou fixkou konkretizuje svoje predstavy o okolitom svete. „Autentickosť jej prejavu ma zaujala natoľko, že som ju presvedčila, aby sa zapojila do môjho tvorivého procesu. Svojimi insitnými kresbami dotvára pasparty mojich fotografií a zároveň vypovedá o sebe,“ dopĺňa Daniela.

Z fotografického príbehu Zuzanka sála duchovno. „Večer, keď zhasínam svetlo, počujem mamin hlas “Pomôž, Bože, ráno vstať...“ Naučene odpovedám „... a veselo pracovať.“ A až keď zavesím jej kľúč na vnútornú stranu dverí, zamknem jej malý dom a nadýchnem sa letnej noci, pocítim v hrudi ľudské teplo, ktorým sa práve naplnil. V ňom intuitívne vnímam aj mamin povzdych „Staroba bryť, dityno moja...“ Moja nutkavá potreba fotiť takúto pominuteľnosť chvíle je protiváhou dnešnému kultu tela a mladosti, ktorý sa okolo mňa udomácnil,“ vyznáva sa autorka a po chvíľke dodáva „Napokon, nezáleží na tom, čo som chcela fotografiami povedať, ale čo som povedala...“ Výstava fotografií Zuzanka potrvá v Zemplínskom múzeu v Michalovciach do konca septembra. V októbri bude Daniela Kapráľová vystavovať v Šarišskej galérii v Prešove a v decembri v Ukrajinskom múzeu vo Svidníku. Šnúra výstav, ktorú autorka odštartovala v auguste v Galérii Provinčný dom v Starej Ľubovni, bude pokračovať aj na budúci rok. Súčasťou projektu, ktorý podporilo Ministerstvo kultúry SR z programu Kultúra národnostných menšín 2008, je aj výroba katalógu, ktorý je nevyhnutným pred pokladom na oslovenie odbornej verej nosti doma, ale aj v zahraničí. Projekt má totiž aj medzinárodné ašpirácie. Pilotne bol predstavený v rámci slideshow Sittcomm - Award 2007 po európskych krajinách. V septembri časť projektu uvidia Francúzi v Lyone na stredoeurópskom fotografickom festivale Identita, kde bude Daniela Kapráľová prezentovať slovenskú fotografiu spolu s autormi Kollárom, Balkom, Hojstričovou a Smejkalom. Záujem prejavili ku rá to ri Krakovského fotofestivalu.Diváci môžu jej fotografie pozrieť aj na internetovej sieti, na portfóliu www.kapralova.sittcomm.sk

Daniela Kapráľová sa narodila 12.1.1959 v Snine. V rokoch 1974-1978 študovala na novootvorenom fotografickom oddelení Strednej umelecko-priemyselnej školy v Košiciach. V roku1985 ukončila štúdium na UPJŠ v Prešove, Katedre výtvarnej výchovy. V rokoch 1988 až 2003 pracovala vo Vihorlatskom múzeu v Humennom, na galerijnom oddelení ako kunsthistorik. Vyštudovala síce fotografiu, ale po dlhé roky sa zaoberala prevažne výtvarnou a grafickou tvorbou. Fotografii sa aktívne venuje od roku 1999. Je členkou medzinárodnej fotografickej skupiny Black and White, spolupracuje s CEE PhotoFund. Jej tvorba je zameraná na subjektívny dokument. Vystavuje doma i v zahraničí /Česko, Poľsko, Ukrajina, Rakúsko, Francúzsko/. V súčasnosti pôsobí vo Vihorlatskej knižnici v Humennom.