Fragmenty našich dejín

70. výročie manifestácie vo Svidníku

Ako je známe z najnovších dejín 6. októbra 1938 Československá republika bola administratívne rozdelená do troch častí - Česko a Morava, autonómne Slovensko a autonómna Podkarpatská Rus. Severovýchodná časť Slovenska, ku ktorej patrí aj Svidnícky okres, s prevahou rusínskeho (ruského, respektíve ukrajinského) obyvateľstva sa stala súčasťou Slovenska s nevyriešeným právnym národnostným postavením.

Tento stav u národnostne uvedomelých intelektuálov, prevažne učiteľov a farárov, vyvolávalo nespokojnosť a radikalizáciu. Jasným príkladom toho môže poslúžiť veľká manifestácia, ktorá sa uskutočnila 16. októbra 1938 v našom okresnom meste. Bola zorganizovaná na privítanie vládnej delegácie Podkarpatskej Rusi, ktorá sa vracala s medzivládneho rokovania o kultúrnej spolupráci z Bratislavy. Hlavnými organizátormi tejto manifestácie boli učitelia Juraj Ščambora, Juraj Krajňák, Andrej Kapišovský a gréckokatolícki farári Ilja Kačur a Dezider Schudych.

Organizátori sa obrátili k okresnému náčelníkovi četníctva v Stropkove za účelom získania povolenia na manifestáciu. Keď náčelník p. A. Luštšek súhlas nedal, A. Schudych smelo vyhlásil, že sa manifestácia aj tak uskutoční. 16. októbra v obedňajších hodinách v Ladomirovej na ceste zvanej „hradská“ medzi farou a monastierom sv. J. Počajevského sa zhromaždilo množstvo ľudí, pripravených na odchod do Svidníka. V dave viali aj ukrajinské modro-žlté zástavy. V tom sa objavil okresný policajný náčelník a zavelil na rozchod. Zhromaždení napriek tomu s pokrikom „Do Svidnyka ideme!“, „Odyn za vsich, vsi za jednoho!“, vyrazili smerom na Svidník.

Na „kapišovskom moste“ ich čakal kordón četníkov, ktorý dav prerazil a postupoval ďalej na námestie do Svidníka, kde už sa zhromaždilo množstvo Svidníčanov. Za krátky čas na námestí objavili dedinčania z „Orlíckej doliny“. Prišli na vozoch, bicykloch a pešo. Na ich čele išiel učiteľ J. Ščambora. Keď pred Svidníkom im cestu zatarasil kordón četníkov J. Ščambora zavelil: „Cyklisti vpred!“ Vtedy četníci prepadli dedinčanov obuškami a pažbami, ale zastaviť odhodlaných dedinčanov sa nepodarilo. Keď sa títo zbití, otrhaní a zakrvavení objavili na námestí vo Svidníku, to vyvolalo medzi zhromaždenými veľké pobúrenie. Medzi zranenými bol aj známy ľudový básnik z V. Orlíka Ivan Novák. Vznikla napätá situácia, ktorá čo chvíľa mohla prerásť do otvoreného konfliktu s policajtmi.

Vtedy na balkón hotela Riff vystúpil D. Schudych a vyzval prítomných k rozvážnosti a zdržanlivosti. Manifestácia sa uskutočnila. Na nej vystúpil minister vlády Podkarpatskej Rusi p. Fencik, ktorý informoval prítomných o výsledkoch jednania v Bratislave. Podobné manifestácie v tom čase sa uskutočňovali aj v iných mestečkách (napr. v Medzilaborciach) a dedinách Prešovského regiónu s požiadavkami vyriešenia národnostnej otázky rusínskeho obyvateľstva. Po manifestácii nasledovali perzekúcie organizátorov, ktorí boli obvinení z protištátnej činnosti. Na súde a pred ordinárnou disciplinárnou komisiou D. Schudych sa obhajoval takto: „V čase tých radostných dní sme s veľkým nadšením očakávali príchod našich ruských predstaviteľov - ministrov...“, a pokračuje: „Netreba myslieť, že národ je natoľko nekultúrny, že sa nevyzná vo veciach. Národ sa cítil ukrivdený a urazený, keď prišiel na Makovicu predstaviteľ neruského ľudu, vtedy úrady vyplácali roľníkom cestovné, len aby išli vo veľkom množstve vítať predstaviteľov štátu, a tu vítať predstaviteľov karpatoruskej vlády zakazujú.“

D. Schudych bol obvinený zo zločinu voči štátu tým, že organizoval nedovolenú manifestáciu a sám sa jej zúčastnil, čo protirečí jeho postaveniu. Viedol národ proti teritoriálnej celistvosti Slovenska a pripojenia jeho časti k Podkarpatskej Rusi. Ako dôkazový materiál boli použité letáky, podpísané učiteľmi Jurajom Ščamborom a Emilom Mydlíkom. (Zo správy Okresného súdu v Stropkove). Nakoľko protištátna činnosť organizátorom manifestácie nebol preukázaná, D. Schudych sa musel iba ospravedlniť a všetci organizátori boli pokutovaní vo výške trojmesačnej výplaty.

Deziderij Schudych bol jeden z mála tých duchovných, ktorí sa orientovali na prostý ľud, bojovali za ruskú vieru spojenú s ruskou národnosťou a staroslovanskými tradíciami. D. Schudych sa narodil 11. marca 1903 v dedine Kojšov v okrese Gelnica v rodine horára. Po ukončení gréckokatolíckeho seminára v Prešove bola mu pridelená farnosť v Ladomirovej. Mladý farár bol veľkým národovcom a entuziastom. Práve to bolo príčinou zosnovania rôznych intríg, na ktoré D. Schudych reagoval žiadosťou o jeho preloženie do dediny Jarabina v okrese Stará Ľubovňa. Ibaže za svojho farára sa postavila väčšina veriacich, u ktorých získal autoritu.

Na jeho obhajobu Gréckokatolíckemu biskupstvu v Prešove okrem iného uvádzajú: „Nie je na mieste, aby sme jeho zásluhy vychvaľovali, ale je všeobecne známe na celom okolí, že dôstojný náš pán farár, čo všetko vykonal na poli náboženskom v takom exponovanom mieste ako je Ladomirová za jeho štvorročného účinkovania. Menovaný prirástol nám k srdcu a získal našu dôveru.“ (29. októbra 1931). V Ladomirovej farár Deziderij Schudych pôsobil do roku 1944. V roku 1950 prestúpil na pravoslávie, ktorému ostal verný do konca svojho života. Zomrel 9. júna 1982 v Prešove, kde je aj pochovaný.

Dr. Michal Škurla