František Baláž žije roky v brlohu v lesoch za Starou Ľubovňou
Vo vzdialenom lese nad Starou Ľubovňou je do zeme osadená drevená tabuľka "Milovník prírody" s iniciálkami F. B. Ale ani vtedy tam netrafíte, keď napovieme, že treba ísť po červenej turistickej značke ponad novým cintorínom. Po dvojhodinovej túre odbočíte doprava. (Ale ako máme vysvetliť - kedy?) Až potom, keď prejdete krátky priesek zarastený borovičím, uvidíte stopy po človeku, ktorý tam žije tri roky. Aj vtedy, keď do statných ihličnanov rafajú hromy.
Vchádzame do úhľadného smrekového lesíka, Františka Baláža však nevidíme, ani sa nám neozýva. Je pekný slnečný deň, možno sa spustil do zaľudnenej doliny po obživu. Ale v nedeľu, keď ľudia kráčajú do kostola? Mal by skôr, ako zvyčajne, ležať na lúčke a počúvať z rádia svätú omšu. Alebo zbiera huby? Sotva, veď akosi nerastú, my sme cestou videli iba zmáčané plávky. Nebudeme ho dlho vyčkávať, obzrieme si jeho nevídané obydlie a pôjdeme spiatky do Starej Ľubovne. Vidíme ohnisko na opekanie údenín, hojdačku zavesenú na oceľových lankách, koberec - ležadlo dômyselne napnuté medzi ihličnanmi, obďaleč lavicu, nad ňou striešku zaclonenú haluzinou, kamenný rošt. Ale najdôležitejšie stavisko je v úzadí, spolovice zakopané do svahu. Nevieme ho pomenovať inak ako - brloh.
V tom prichádza František s batôžkom na chrbte, bol na prechádzke popri horskej bystrine. Pozdraví, ani sa nečuduje, že nás vidí, ako sa častujeme slivovicou. Tiež obráti pohárik. (Aspoň sa mu rozviaže jazyk, viac nám narozpráva). Vábi ho chodiť po lese, vytínať suché stromy, až ho svrbia dlane, keď už nemá inú, riadne zaplatenú robotu. Vyčistil hodný kus lesa, je v ňom viac slnečného svitu i rovných stromov. Brloh postĺkal z guľatiny a zahádzal zemou. Vchádzame dovnútra, cítime sa stiesnene, hoci všetko je prakticky usporiadané: pelasť, police na potraviny, kozub, ktorý treba už opraviť. V tom spod ležoviska vybehne veverička. "Moja kamarátka, príde, nechá sa nakŕmiť," zdôveruje sa pán Baláž. Od života v lese ho neodrádzajú ani kruté mrazy či metelica, keď hvízda medzi ihličnanmi. Z lieskového prútia si urobil chodúle, aby sa neprebáral do snehu. Cíti sa vtedy natoľko skvele, že ani nemusí prehĺtať lieky na chorľavé srdce.
Keď sa do lesa vkradne tma, v kozube už plápolá oheň a na polici bliká sviečka. F. Baláž leží na posteli a počúva rádio. Dvere sú otvorené, nemusí ich zahasprovať, hoci obďaleč sa zdržiava vlčica. Aj ho navštívila, sliedila okolo brloha ako lasica. "Vzal som do ruky sekeru, keby zaútočila, ale zmizla v húštine. Teraz ju nevídať, opatruje mláďatá."
Milovníka prírody za zalesneným horizontom môže navštíviť hocikto, pravda, ak tam trafí. Avšak nemusí byť práve vtedy doma. Ako zručného elektrikára ho nemenovaná firma zo Starej Ľubovne "inštalovala" do roboty! Kiežby definitívne.
Vchádzame do úhľadného smrekového lesíka, Františka Baláža však nevidíme, ani sa nám neozýva. Je pekný slnečný deň, možno sa spustil do zaľudnenej doliny po obživu. Ale v nedeľu, keď ľudia kráčajú do kostola? Mal by skôr, ako zvyčajne, ležať na lúčke a počúvať z rádia svätú omšu. Alebo zbiera huby? Sotva, veď akosi nerastú, my sme cestou videli iba zmáčané plávky. Nebudeme ho dlho vyčkávať, obzrieme si jeho nevídané obydlie a pôjdeme spiatky do Starej Ľubovne. Vidíme ohnisko na opekanie údenín, hojdačku zavesenú na oceľových lankách, koberec - ležadlo dômyselne napnuté medzi ihličnanmi, obďaleč lavicu, nad ňou striešku zaclonenú haluzinou, kamenný rošt. Ale najdôležitejšie stavisko je v úzadí, spolovice zakopané do svahu. Nevieme ho pomenovať inak ako - brloh.
V tom prichádza František s batôžkom na chrbte, bol na prechádzke popri horskej bystrine. Pozdraví, ani sa nečuduje, že nás vidí, ako sa častujeme slivovicou. Tiež obráti pohárik. (Aspoň sa mu rozviaže jazyk, viac nám narozpráva). Vábi ho chodiť po lese, vytínať suché stromy, až ho svrbia dlane, keď už nemá inú, riadne zaplatenú robotu. Vyčistil hodný kus lesa, je v ňom viac slnečného svitu i rovných stromov. Brloh postĺkal z guľatiny a zahádzal zemou. Vchádzame dovnútra, cítime sa stiesnene, hoci všetko je prakticky usporiadané: pelasť, police na potraviny, kozub, ktorý treba už opraviť. V tom spod ležoviska vybehne veverička. "Moja kamarátka, príde, nechá sa nakŕmiť," zdôveruje sa pán Baláž. Od života v lese ho neodrádzajú ani kruté mrazy či metelica, keď hvízda medzi ihličnanmi. Z lieskového prútia si urobil chodúle, aby sa neprebáral do snehu. Cíti sa vtedy natoľko skvele, že ani nemusí prehĺtať lieky na chorľavé srdce.
Keď sa do lesa vkradne tma, v kozube už plápolá oheň a na polici bliká sviečka. F. Baláž leží na posteli a počúva rádio. Dvere sú otvorené, nemusí ich zahasprovať, hoci obďaleč sa zdržiava vlčica. Aj ho navštívila, sliedila okolo brloha ako lasica. "Vzal som do ruky sekeru, keby zaútočila, ale zmizla v húštine. Teraz ju nevídať, opatruje mláďatá."
Milovníka prírody za zalesneným horizontom môže navštíviť hocikto, pravda, ak tam trafí. Avšak nemusí byť práve vtedy doma. Ako zručného elektrikára ho nemenovaná firma zo Starej Ľubovne "inštalovala" do roboty! Kiežby definitívne.
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
15.03.2026
Atentát OUN v Užhorodu
Jiří Plachý
V době mezi válkami probíhal na Podkarpatské Rusi mezi zastánci rusínské národní identity a těmi, kteří tvrdili, že zdejší slovanské etnikum je součástí ukrajinského národa boj o národní charakter tohoto regionu.
Překlad text…
13.03.2026
RUMUNSKÉ VÝSKUMY OHĽADOM USÁDZANIA SA VALACHOV V SEVERNÝCH KARPATOCH („IUS VALAHICUM” / "„ВОЛОСКОМ ЗАКОНЪ” / "VALAŠSKÉ PRÁVO")
NICOLAE EDROIU
Skôr ako predstavím historický sled a štádium rumunského výskumu diskutovanej problematiky je nutných niekoľko spresnení terminologického u metodologického charakteru. Čo sa týka doteraz zaužívanej terminológie, konštat…
10.03.2026
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
10.03.2026
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Eva Bobůrková, 13. 2. 2014
Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
06.03.2026
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
ISPA
Metropolia
Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Ujko Vasyľ:
-Pravdov je, že verbľud/ťava vytryme i misjac ne pyty, ale poťim i tak pidlehne... Ta poťim našto sja tak morduvaty!? Na zdravľa, Rusnaci...!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať