FS Starinčanka slávi 20. výročie vzniku

Folklórna skupina Starinčanka slávi v tomto roku jubileum, 20. výročie svojho vzniku. O tom, že to bude práve Starinčanka, sa v roku 1987, kedy sa skupina formovala a začala pracovať na podnet a pod vedením Márie Girovej, ešte nevedelo. Členkami skupiny boli spočiatku aj ženy z okolitých obcí, ktoré však kvôli rodinným problémom a problémom s dochádzaním na nácviky ukončili členstvo. Preto po ich odchode boli oslovené ženy, ktoré pochádzali z vysídlených obcí. Myšlienka a návrh Františka Kirňáka, že skupina by mala zachovať a ďalej rozvíjať kultúrne bohatstvo vysídlených obcí a symbolizovať aj vodárenskú nádrž Starina, sa ujali a tak táto folklórna skupina dostala na jeho podnet názov Starinčanka.

Existenciu FS sprevádzali od jej začiatku problémy s nácvikovými priestormi. Spočiatku na tieto účely využívala priestory ZŠ Študentskej, neskôr Závodný klub Revolučného odborového hnutia a tiež bývalé internátne priestory SPŠ. Skupinu hudobne doprevádzal Ján Butala a do roku 1991 bola jej vedúcou Mária Girová. Kritické obdobie pre Starinčanku však nastalo po odchode M. Girovej a úmrtí harmonikára J. Butalu. V roku 1992 sa situácia zlepšila po tom, čo skupinu začala viesť Irena Maliničová.

Od svojho založenia FS dosahovala pekné výsledky. Zúčastňovala sa viacerých festivalov v okolitých mestách a obciach. Nechýbala na festivaloch v Pčolinom, na Makovickej strune v Zubnom, na Dožinkových slávnostiach v Belej nad Cirochou, na Obecných slávnostiach v Kolbasove, Zemplínskych Hámroch, či na Agrokomplexe v Nitre, Svidníku, atď. Nepoznané pre skupinu neostali ani rôzne regionálne či krajské súťaže, kde dosiahla vynikajúce výsledky. Výnimkou neboli ani mnohé zahraničné cesty a vystúpenia, napríklad na Ukrajine, v Poľsku.

Starinčanka je malá skupina, ktorá nebola doteraz nikde organizovaná ani registrovaná. Ale aby mohla naďalej existovať, k dvadsiatemu výročiu sa zaregistrovala ako Občianske združenie pod názvom Folklórna skupina Starinčanka. Repertoár skupiny je rozmanitý. Tvorí ho okolo 160 piesní ľudových, ľúbostných, svadobných, ale aj balady, žartovné či koledy. V tomto roku nahrala svoju prvú audiokazetu. Krst kazety sa uskutočnil v auguste. Krstným otcom bol primátor mesta Štefan Milovčík, krstnou mamou doktorka Darina Komárová.

/fa/