Gašparovič vrátil novelu o používaní menšinových jazykov

 

Prezident Ivan Gašparovič parlamentu vrátil novelu zákona o používaní jazykov národnostných menšín, v stredu o tom informovala webová stránka prezidentskej kancelárie.

Prezident poslancom adresoval desaťstranový zoznam pripomienok a navrhuje, aby národná rada novelu pri opätovnom prerokúvaní odmietla ako celok. Novelu koalícia schválila v máji ako výsledok kompromisu medzi znením, ktoré navrhol podpredseda vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolf Chmel (Most-Híd), a výhradami KDH či nezávislého poslanca Igora Matoviča.

Novela znižuje kvórum pre obce, kde sa môžu v úradnom styku používať jazyky menšín z 20 percent na 15, s čím Gašparovič nesúhlasí. "Podľa môjho názoru nemožno meniť percentuálny podiel obyvateľov obcí, na ktoré podľa vyhlásenia Slovenskej republiky sa vzťahuje pojem 'územie, na ktorom sa používa regionálny alebo menšinový jazyk'," píše.
 

Prezidentovi tiež prekáža, že na to, aby obec stratila viacjazyčný status, musí sa v nej k národnostnej menšine v troch sčítaniach po sebe prihlásiť menej ako 15 percent ľudí. "Ak by teda podľa výsledkov prvého sčítania obyvateľov alebo aj podľa výsledkov druhého sčítania obyvateľov po 1. júli 2011 občania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine (...) netvorili najmenej 15 percent obyvateľov (tvorili by napríklad len 10 percent týchto obyvateľov), bolo by ich právo používať jazyk menšiny naďalej zachované (...) hoci podmienka dosiahnutia najmenej 15 percent obyvateľov ustanovená zákonom by nebola splnená," cituje tlačový odbor prezidentskej kancelárie.
 

Prezident tiež namieta voči ustanoveniu, ktoré umožňuje používať jazyk menšiny so súhlasom zamestnanca verejnej správy aj v obciach, ktoré nedosahujú zákonné kvórum obyvateľov hlásiacich sa s k národnostným menšinám. "Zrovnoprávňuje jazyk menšiny so štátnym jazykom na celom území SR, preto s týmto ustanovením nemôžem súhlasiť, a to aj napriek tomu, že podmienkou pre používanie jazyka menšiny pri ústnej komunikácii je súhlas zamestnanca orgánu verejnej správy," vysvetľuje. Zároveň sa nazdáva, že rozšírenie práv menšín, ako ho presadila koalícia, obmedzuje práva štátotvorného národa, čo ústava nepripúšťa.
 

Gašparovič tiež odmieta, aby sa názvy geografických objektov mohli v odborných publikáciách či v tlači popri slovenčine uvádzať aj v menšinových jazykoch alebo aby sa kdekoľvek mohli uvádzať nápisy a oznamy aj v menšinových jazykoch. "Podľa môjho názoru ide o zrovnoprávnenie jazyka menšiny so štátnym jazykom," kritizuje novelu. Nepozdáva sa mu tiež zvýšenie nákladov, ktoré novela vyvolá, najmä v čase ozdravovania verejných financií. Prezident tiež pripomenul, že Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov ako jeden z dôvodov na ich ochranu uvádza ochranu pred ich postupným zánikom, pričom všetky jazyky menšín s výnimkou rómčiny a rusínčiny sú aj štátnymi jazykmi a zánik im nehrozí.
 

O tom, či poslanci napriek nevôli prezidenta schvália novelu aj pri opätovnom hlasovaní, by sa malo rozhodnúť na najbližšej riadnej schôdzi parlamentu, tá sa začne 28. júna. Opoziční politici koaličné znenie kritizujú, pretože podľa nich menšiny uzatvára do "jazykového geta", vytvára na juhu Slovenska priestor na maďarizáciu a diskriminuje príslušníkov väčšinového národa.
 

Zdroj: http://spravy.pravda.sk/

 

Stanovisko prezidenta SR nájdete tu:  
http://www.prezident.sk/?spravy-tlacoveho-oddelenia&news_id=13477