Generál Svoboda bol ideál a Rusi sa podelili aj o kúsok chleba
Na front narukoval bez výcviku a priznáva sa, že sa bál o život, ale bol šťastný, že môže pomáhať pri oslobodzovaní vlasti. Ján Štefánik je jeden z posledných žijúcich, ktorí sa zúčastnili bojov na Dukle. „Dvakrát som utrpel zranenie, raz som mal obrovské šťastie. Vo vojne som skončil v Ostrave. Obyvatelia nás tak objímali, že som mal až strach, že ma udusia,“ zaspomínal si v telefonickom rozhovore pre Pravdu 95-ročný rodák z Giraltoviec, kde stále žije.
Ako ste sa dostali na front?
Nemal som ešte ani 19 rokov, keď ma povolali. Každý muž bol užitočný v bojoch proti nacistom. Bolo to vtedy, keď sa východný front nachádzal na Dukle. Aj tí vrátane mňa, čo boli bez vojenského výcviku.
Kam vás pridelili?
K červenoarmejcom, staral som sa o dopravu. Samozrejme, že som spoznal aj Čechov a Slovákov.
Aké ste mali úlohy?
Vozil som v nákladiaku muníciu a potraviny, čo dovážali vlaky zo Sovietskeho zväzu. Velil mi poručík Červenej armády, ktorému po vážnom zranení amputovali časť ruky. Chýbala mu od lakťa. Napriek tomu bojoval proti Nemcom.
Zvláštne. Ako to bolo možné?
Aj ja som sa čudoval, keď som ho videl prvýkrát. Mohol zostať žiť ako vojnový invalid na oslobodenom sovietskom území. Lenže keď sa vrátil do rodnej obce, neuvidel z domu takmer nič. Zhorel, zostal z neho iba komín. O rodičoch sa dozvedel, že ich Nemci zabili. Zdôveril sa mi, že dva-tri dni preplakal a zároveň uvažoval, čo má robiť ďalej. Vojna sa síce blížila k víťazstvu, ale do porážky nacistov ešte zostávalo niekoľko mesiacov. Ako statočný vlastenec požiadal o návrat na front.
Kam ste vozili muníciu?
Všade, kam bolo treba. Čiže aj tam, kde dunela silná paľba.
Mali ste strach ako mládenec bez výcviku?
Kto by ho nemal? Bol som však šťastný, že môžem pomáhať pri oslobodzovaní vlasti.
Vyhli sa vám zranenia?
Nie, ale v obidvoch prípadoch som mal šťastie.
Prečo?
Raz ma trafila črepina granátu do oblasti hrude. Chvalabohu, mal som okolo nej pás s nábojmi, čo stlmilo zásah. V opačnom prípade by som zrejme zomrel, lebo črepina by prenikla až do srdca. Zasekla sa mi iba pod rebrom. V druhom prípade mi vytrhlo kus mäsa z pravej nohy. Obe zranenia sa dali ošetriť priamo na fronte, takže som mohol pokračovať. Nemusel som ležať v nemocnici.
Zažili ste na Dukle osobne generála Ludvíka Svobodu?
Úžasný veliteľ. Úžasný! Charizmatický, nebojácny. Ideál generála. Obdivuhodný človek, keď si spomeniem, ako sa k nám správal. Chodil za vojakmi, aby ich povzbudzoval, slovami vlieval energiu. Čo vám o Svobodovi poviem jedným slovom? Ideál.
V októbri 1944 boli boje na Dukle nakoniec najviac krvavé na celom slovenskom území počas druhej svetovej vojny. Z druhej strany nezadržateľne postupovali západní spojenci. Zvieraní Nemci však vzdorovali na oboch frontoch. Verili ste, že z Dukly odíde vojsko víťazne?
Kto by neveril? Stalin povedal, že ustúpiť sa nedá ani o krok. Išlo sa proti nacistom odhodlane a nespochybniteľne tak, že ich porážka je vecou času. Aj generál Svoboda nám to zdôrazňoval.
Vyzdvihli ste poručíka, ktorý vám velil; ako to bolo s ostatnými červenoarmejcami?
Hrdinovia a kamaráti. Každý Rus sa ochotne podelil aj o polovicu krajca chleba.
Aká bola nálada po výhre na Dukle?
Vynikajúca, ale vedeli sme, že je ešte pred nami dlhý kus cesty ku konečnému víťazstvu. Najťažšie boje som potom ešte zažil pri Liptovskom Mikuláši. Postupovali sme však ďalej. Už na českom území chceli červenoarmejci čo najrýchlejšie oslobodiť Ostravu, kde som skončil druhú svetovú vojnu. V tomto meste bol totiž silný zbrojársky priemysel, takže rozkaz znel rýchlo získať kontrolu nad Ostravou. Keď sa to podarilo, oslavy boli nezabudnuteľné. Až som sa chvíľami obával o svoj život (smiech).
Čo sa dialo?
Obyvatelia Ostravy nás tak silno objímali, až som mal strach, že ma udusia. Zopakujem, že to boli nezabudnuteľné zážitky, keď sme do tohto mesta priniesli slobodu.
Na vlastnej koži ste zažili niekoľko mesiacov najstrašnejšej vojny v dejinách. Čo by ste odkázali v tejto súvislosti mladým ľuďom?
Aby nezažili to, čo som zažil ja. A určite nejde v prvom rade o mňa, lebo som zostal nažive. Predstavte si muža, vojaka, ktorý má doma ženu s deťmi. Alebo ho ešte len čaká vytúžené založenie rodiny. Krásny život pred sebou… Večer s kamarátom prehodíte pár slov. A ráno sa dozviete, že zahynul. Nech sa už žiadna vojna neodohrá.
Miroslav Čaplovič, Pravda
Zdroj:
https://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/528162-general-svoboda-bol-ideal-a-rusi-sa-podelili-aj-o-kusok-chleba/
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej oper…
01.03.2026
PSK: Týždeň slovenských knižníc ponúkne besedy, výstavy, workshopy, kvízy aj kino medzi knihami
Jarné prázdniny sa budú v Prešovskom kraji niesť v duchu čítania, kvalitnej literatúry a pestrej palety knižničných podujatí. V pondelok 2. marca totiž štartuje Týždeň slovenských knižníc, počas ktorého si atraktívne podujatia zam…
23.02.2026
Ivan Soták *1929 †2026
Zomrel Ivan Soták, zakladateľ Katedry fyzikálnej chémie Univerzity P. J. Šafárika. Mal 96 rokov
Róbert Bejda
redaktor, webeditor
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika prišla o jedného zo svojich bývalých významných zamestnancov. Vo veku 96 rok…
21.02.2026
Před 35 lety vznikla Společnost přátel Podkarpatské Rusi
Agáta Pilátová
Na počátku všeho stálo jedno setkání. Na jaře roku 1990, jen několik měsíců po pádu komunistického režimu v Československu, vyšel v tehdejším týdeníku Tvorba zásadní a velmi pozoruhodný článek básníka a publicisty Jaromíra Hořc…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Ujko Vasyľ:
-Dnys byty debilom je bars ťažke, bo velyka konkurencija..!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať