Georgij Gerovský, lingvista, historik a kultúrny aktivista rusofilského smru

6. 10. 1886 sa narodil vo Ľvove Georgij Gerovský, jazykovedec, pedagóg, historik, etnograf a kultúrny aktivista na Podkarpatsku a Prešovsku. Bol vnukom Alexandra Dobrianskeho. Študoval na gymnáziu v Innsbrucku a Černoviciach na Bukovine, kde skončil nemecké gymnázium. Slavistiku a indoeurópsku lingvistiku študoval na univerzite v Lipsku. Pri druhej návšteve na Podkarpatskej Rusi sa s bratom Alexejom zapojili ako svedkovia do známeho marmarošského procesu namiereného proti rusínskym pravoslávnym sedliakom (1913 – 1914). Maďarské úrady ich zatkli a z Uhorska vyhostili. Pred 1. svetovou vojnou utiekli do Ruska. Georgij bol počas vojny tlmočníkom v štábe ruskej armády, neskôr sa usadil v Saratove, kde pôsobil ako učiteľ. Zakrátko však na pozvanie brata odišiel na Podkarpatie. Na podnet Českej akadémie vied a umení začal ako jej korešpondent skúmať rusínske dialekty, z čoho vznikla monografia publikovaná v roku 1934 v československej tematickej encyklopédii pod názvom Jazyk Podkarpatské Rusi, jej ruské vydanie vyšlo v roku 1995. V tejto práci došiel k záveru, že rusínske nárečia sa zásadne líšia od ukrajinských. Vypracoval prvú kompletnú schému rusínskych dialektov a vyčlenil ich hlavné skupiny: juhomarmarošskú, severomarmarošskú, berežskú, užskú, východozemplínsku, šarišskú a spišskú. V roku 1938 založil Spoločnosť vedy a umenia Podkarpatskej Rusi. Po príchode armády ZSSR na územie Podkarpatia sa v rokoch 1944 – 1945 dostal pod dohľad sovietskej tajnej služby. V tomto období došlo k vykradnutiu jeho bohatej knižnice a vedeckého archívu. Nato utiekol do ČSR. Žil v Prešove, kde na Univerzite P. J. Šafárika učil ruský jazyk. Tu napísal ďalšie významné práce o histórii, dialektológii a etnológii Rusínov severovýchodného Slovenska. Zomrel v roku 1959 v Prešove.

Autorka textov: Táňa Rundesová