Gorali na Slovensku boli uznaní za samostatný národ 

Na Podhalí zaznieva reakcia: „My sme Poliaci“

Autor: Tomasz Mateusiak

Na Slovensku sa objavila nová – významná – národnostná menšina popri Rómoch a Maďaroch. Vláda Roberta Fica uznala za samostatný národ goralské obyvateľstvo žijúce na pohraničí s Poľskom a Českom. Podľa slovenských antropológov Goralov odlišuje od ostatných Slovákov najmä nárečie a tradície, ktoré sa líšia od južnejších oblastí Slovenska. Obyvatelia Podhalia sa však k myšlienke, že Gorali sú iný národ, stavajú s rozhorčením. „My sme Poliaci,“ hovorí Andrzej Skupień, starosta okresu Tatry.

Gorali na Slovensku uznaní za národnostnú menšinu
Slovenskí Gorali boli oficiálne uznaní za národnostnú menšinu. Gorali na poľskej strane hranice však takýto krok od varšavskej vlády vôbec neočakávajú.
Zaujímavosťou je, že rozhodnutie bratislavskej vlády o pôvode slovenských Goralov v podstate dáva za pravdu Poľsku v spore o pohraničné územia spred sto rokov.
V časoch Jozefa Piłsudského Poľsko tvrdilo, že územia dnešného severného Slovenska obývajú Poliaci a mali by preto patriť do hraníc poľského štátu.
V slovenskej dedine Ždiar pri hranici s poľským Jurgowom sa dodnes hovorí nárečím, ktoré je oveľa bližšie poľskému než slovenskému jazyku.

O tom, že Gorali na Slovensku boli uznaní za oficiálnu národnostnú menšinu, sa rozhodlo tento týždeň počas výjazdového zasadnutia slovenskej vlády v Červenom Kláštore pri hranici s Poľskom, v Pieninách. Ako informujú médiá v Bratislave, vláda to urobila preto, aby slovenskí Gorali ako menšina mohli vo väčšej miere čerpať finančné prostriedky (zo štátnych i európskych zdrojov) na zachovanie kultúrneho dedičstva.

Vláda premiéra Roberta Fica príslušným nariadením stanovila, že slovenskí Gorali žijú na celom území štátu, hoci najviac ich je v severných okresoch susediacich s Poľskom a Českom.

Odhaduje sa, že na Slovensku žije okolo 70-tisíc goralov. Pri sčítaní obyvateľstva v roku 2021 však národnosť „goralskú“ uviedlo len niečo vyše 5-tisíc obyvateľov krajiny.

Starosta okresu Tatry: sme Gorali a Poliaci
Na udalosti zo Slovenska sme sa opýtali regionálnych aktivistov a samosprávnych predstaviteľov na poľskom Podhalí. Mnohí z nich prijali správu o tom, že Gorali na Slovensku sú samostatným národom, s prekvapením.

„U nás takéto hnutia – hoci by boli len okrajové – neexistujú a ani nikdy neexistovali,“ ubezpečuje v rozhovore pre Onet Andrzej Skupień, starosta okresu Tatry a bývalý predseda Hlavného výboru Združenia Podhalanov. „Sme Gorali a sme Poliaci. K tomu treba dodať, že sme aj patrioti. Gorali sú jedinečná etnická skupina, ale nikdy nie národnostná menšina. Znamená to, že máme trochu inú kultúru a zvyky než napríklad ľudia spod Lublina, ale sme súčasťou toho istého veľkého poľského národa. Tým sa odlišujeme napríklad od Kašubov. Tí sa cítia samostatným národom, zatiaľ čo my nie.“

Ako dodáva Andrzej Skupień, Združenie Podhalan už dlhé roky zdôrazňuje poľskú identitu Goralov. Aj preto v posledných troch sčítaniach obyvateľstva apelovalo na svojich členov a na všetkých obyvateľov Podhalia, Spiša, Oravy či bielych Goralov (žijúcich v okolí Łącka), aby sa hlásili k poľskej národnosti.

V 20. rokoch 20. storočia považovala Varšava slovenských Goralov za Poliakov
Podobne sa vyjadrujú aj ďalší oslovení. Niektorí dokonca žartujú, že rozhodnutie slovenskej vlády padlo „o 100 rokov neskôr, než malo“. Po prvej svetovej vojne boli totiž územia dnešného severného Slovenska predmetom sporu medzi znovuobnoveným Poľskom (1918) a vtedajším Československom. Poľsko argumentovalo, že územia severného Spiša (v oveľa väčšom rozsahu, než dnes), okolia Starej Ľubovne, Podolínca, Oravy, ako aj Čadce, sú poľské, obývané Goralmi, ktorí majú poľský etnický pôvod. Ako dôkaz sa uvádzalo, že hovoria goralčinou, ktorá je bližšia poľštine než slovenčine.

Podľa poľských jazykovedcov je nárečie horského pásma na poľsko-slovenskom pohraničí v Karpatoch dialektom malopoľskej vetvy poľského jazyka. Slováci zase tvrdia, že pôvodne malopoľské nárečia sa v dôsledku poľsko-slovenských kontaktov stali prechodnými poľsko-slovenskými nárečiami.

V roku 1920 sa na týchto územiach mal uskutočniť plebiscit, v ktorom by tamojší obyvatelia rozhodli, či chcú patriť k Poľsku alebo k Československu. Vzhľadom na prebiehajúcu poľsko-boľševickú vojnu sa však hlasovanie nikdy neuskutočnilo.

„Fico tak vlastne nechtiac potvrdil to, čo poľskí národniari vraveli už za čias Piłsudského. Zrejme je už neskoro prebúdzať v Goraloch na Slovensku poľskú identitu, ale z etnického hľadiska sú to práve Poliaci. Ktovie, či si terajšia vláda Slovenska neurobila sama problém, keď im priznala štatút národnostnej menšiny. O pár rokov či desaťročí to môže byť pre Slovensko veľká nepríjemnosť, ak by sa táto skupina ľudí napríklad rozhodla od Slovenska odtrhnúť. Európa podobné prípady pozná. Separatistické tendencie majú Katalánci aj Baskovia,“ vyhlásil jeden z regionálnych aktivistov na poľskej Orave, ktorý si želá zostať v anonymite.

„Pochopte, ja mám Slovákov rád a nechcem sa s nimi hádať,“ dodáva.

Tomasz Mateusiak
Reportér Onet Wiadomości

preklad: jL

zdroj:
https://wiadomosci.onet.pl/krakow/gorale-na-slowacji-zostali-uznani-za-osobny-narod-jest-reakcja-na-podhalu/21vnfnb