Gréckokatolícky kostol v Snine museli stavať ako garáž

Roman ROKYTKA
Kostoly sú zrkadlom doby. Každý z nich má svoj vlastný osobitý príbeh. Spôsob akým vznikali a zanikali, akým ich ľudia stavali, obnovovali aj búrali vypovedá nielen o politickom smerovaní spoločnosti, ale predovštkým o stave jej duchovných základov.
Svoju neopakovateľnú históriu má gréckokatolícky kostol v Snine. Postavili ho začiatkom osemdesiatich rokov, v čase keď bol každý prejav viery pokladaný za protištátny akt a dôkaz myšlienkovej nezrelosti. Chrám vznikol vďaka prejavom odvahy niekoľkých ľudí, tak zriedkavej v atmosfére všeobecnej konformity.
Po vybudovaní vodárenskej nádrže Starina v roku 1982 sa väčšina obyvateľov siedmich vysídlených obcí presťahovala do Sniny. Veľa z týchto ľudí boli gréckokatolíckeho vierovyznania. Kostoly v ich rodných obciach, v ktorých sa roky modlili, skončili v troskách, keď pod nimi robotníci odpálili nálože dynamitu. V Snine bol v tom čase len jeden malý rímskokatolícky kostol a tak sa vysídlenci ocitli bez miesta na svoje bohoslužby.
Gréckokatolícka cirkev si uvedomila vážnosť sitácie. Vedela ako ľahko sa ľudia pod tlakom štátnej moci vtedy vzdávali svojho náboženstva a nechcela stratiť ďalších veriacich. Poverila preto kňaza v Kolonici Štefana Ištvaníka, aby našiel spôsob, ako postaviť aspoň malú modlitebňu. ,,Ak by sme dopustili, aby ľudia, ktorí stratili domov, stratili aj vieru, stratili by všetko," hovorí Išvaník, ktorý dnes pôsobí v michalovskom klaštore redemptoristov.
Kedže štát by stavbu kostola nikdy nedovolil, Ištvaník sa rozhodol pre lesť. Podarilo sa mu získať povolenie na stavbu garáže. Z finančnou pomocou neženatých gréckokatolíckych kňazov a rehole redemptoristov kúpil pozemok a malý domček na ulici Pčolinskej v Snine. Ištvaník pripomína, že sa to podarili vďaka odvážnym ľuďom na odbore kultúry vtedajšieho Okresného národného výboru v Humennom, ktorý o pravom zámere vedeli a nebáli sa riskovať, abz kňazovi pomohli. ,,Pracovali tam ľudia, ktorí dokázali pochopiť potrebu viery," tvrdí. Získať stavebné povolenie napriek tomu nebolo jednoduché. ,,Úrady nám kládli množstvo prekážok, bolo s tým veľa papierovačiek," spomína dnes prvý správca gréckokatolíckej sninskej farnosti Ivan Saraka.
Garáž s rozmermi 11 x 6 metrov potom stavali asi dva roky. Výstavbu komplikovali neustále kontroly úradnikov, objekt musel zvonku vyzerať presne ako garáž. ,,Raz nám vyčítali, že stavba má priveľké okná. Asi dva týždne nám nedovolili pokračovať, kým sme ich neupravili," popisuje Ištvaník. Po dokončení interiér ,,garáže" upravili, tak aby mohol slúžiť svojmu účelu. Stala sa tak z neho väčšia kaplnka, ktorú 22. augusta 1982 posvätil dekan Žadanský.
Po roku 1989 gréckokatolícki veriaci už bez problémov získali povolenie na výstavbu riadneho chrámu. Modlitebňu, ktorú museli stavať ako garáž, však nezbúrali, ale nový kostol k nej pristavali. Stavbu s rozmermi 12 x 22 metrov si vybudovali svojomocne a v roku 1992 bola zasvätená Panne Márii Ustavičnej Pomoci. Gréckokatolícki veriaci, ktorých je v Snine vyše tri tisíc, dodnes cestou do tohto kostola prehodia, že ,,idú na bohoslužbu do garáže".