Grekokatolickyj katedralnyj chor z Prjašova vystupiv u Prazi
Grekokatolickyj katedralnyj staroslavjanskyj chor sv. Joana Krestiteľa z Prjašova je najstaršim spivackym chorom medži grekokatolickyma i pravoslavnyma zborami na Sloveňsku.
Joho vznik sja datuje po roci 1865, koli byv založenyj na osnovi vystupľiňa bohoslovoskoho choru Harmonia z Užhoroda v Prjašovi pid vedžiňom znamoho dirigenta Konštantina Metozonskoho. Chor po roci 1968 obnoviv svoju činnosť pid vedžiňom uznavanoho chormajstra Gabriela Mirošaja a do nedavna ho viv pan František Šestak.
Peršyj raz v joho istoriji ho u sučasnosti vede žena, Valika Hricovova z Prjašova. Chor od svojoho obnovľiňa v časi Dubčekovoj jari absolvovav vyše 1.200 koncertiv a vystupľiň, okrim inšoho i za hranicjami republiky: spivav v Maďarsku, Poľsku, na Ukrajini, v Serbsku, Talianksu, spivav Svjatijšomu Otcju u Vatikani, dalej vo Francii, Švajčarsku, Portugalsku a samo sobov i u susidnym Česku.
Po dovhim časi sja znova čerez vikend predstaviv v Českoj republici, kde pid dirigentskov taktovkov Valeriji Hricovovoj spivav v katedraľnym grekokatolickym chrami sv. Klimenta v Prazi. Svij pobyt začav v pjatnicu večur vystupľiňom vo Velikoj sali Mistskoj knižnici holovnoho mista Prahy, de spivav s dalšima trjoma chorami. Pro našich rodakiv žyjučich v holovňim misťi ČR mav poťim v subotu poobidi okremyj koncert v katedralnym chrami sv. Klimenta nachadžajučim sja nedaleko Karlovoho mosta.
Cerkov tleskala staroslavjanskym pisňam bohatoho repertoaru pririchtovanym pro pražske publikum. V neďiľu doobidu tam spivav toržestvenu Službu Božu, kotru služiv pomičnyj jepiskop pražskoho exarchatu Evgen Kočiš vjedno s prijašivskym parochom Gabrielom Sekeľom a prorektorom Prijašivskoj univerzity o. Petrom Šturakom. Členove choru pozdravili i emeritnoho vladyku Ivana Ľavinca, žyjučoho u Prazi, kotryj pochodiť z Podkarpatskoj Rusi a do roku 1950 byv blizkym spivpracovnikom jepiskopa Pavla Gojdiča.
Treba viriti, što kontakty s našyma rodakami žyjučimi abo pracujučima v Prazi buduť dobudučna naberati na intenziti. Pro informaciju treba dodati, že v Prazi sja každyj deň služať sv. liturgie pro grekokatolikiv a tak Rusiny majuť maximalno postarane o rozvitok duchovnoho a cerkovnoho žyvota.
-PKm-
Joho vznik sja datuje po roci 1865, koli byv založenyj na osnovi vystupľiňa bohoslovoskoho choru Harmonia z Užhoroda v Prjašovi pid vedžiňom znamoho dirigenta Konštantina Metozonskoho. Chor po roci 1968 obnoviv svoju činnosť pid vedžiňom uznavanoho chormajstra Gabriela Mirošaja a do nedavna ho viv pan František Šestak.
Peršyj raz v joho istoriji ho u sučasnosti vede žena, Valika Hricovova z Prjašova. Chor od svojoho obnovľiňa v časi Dubčekovoj jari absolvovav vyše 1.200 koncertiv a vystupľiň, okrim inšoho i za hranicjami republiky: spivav v Maďarsku, Poľsku, na Ukrajini, v Serbsku, Talianksu, spivav Svjatijšomu Otcju u Vatikani, dalej vo Francii, Švajčarsku, Portugalsku a samo sobov i u susidnym Česku.
Po dovhim časi sja znova čerez vikend predstaviv v Českoj republici, kde pid dirigentskov taktovkov Valeriji Hricovovoj spivav v katedraľnym grekokatolickym chrami sv. Klimenta v Prazi. Svij pobyt začav v pjatnicu večur vystupľiňom vo Velikoj sali Mistskoj knižnici holovnoho mista Prahy, de spivav s dalšima trjoma chorami. Pro našich rodakiv žyjučich v holovňim misťi ČR mav poťim v subotu poobidi okremyj koncert v katedralnym chrami sv. Klimenta nachadžajučim sja nedaleko Karlovoho mosta.
Cerkov tleskala staroslavjanskym pisňam bohatoho repertoaru pririchtovanym pro pražske publikum. V neďiľu doobidu tam spivav toržestvenu Službu Božu, kotru služiv pomičnyj jepiskop pražskoho exarchatu Evgen Kočiš vjedno s prijašivskym parochom Gabrielom Sekeľom a prorektorom Prijašivskoj univerzity o. Petrom Šturakom. Členove choru pozdravili i emeritnoho vladyku Ivana Ľavinca, žyjučoho u Prazi, kotryj pochodiť z Podkarpatskoj Rusi a do roku 1950 byv blizkym spivpracovnikom jepiskopa Pavla Gojdiča.
Treba viriti, što kontakty s našyma rodakami žyjučimi abo pracujučima v Prazi buduť dobudučna naberati na intenziti. Pro informaciju treba dodati, že v Prazi sja každyj deň služať sv. liturgie pro grekokatolikiv a tak Rusiny majuť maximalno postarane o rozvitok duchovnoho a cerkovnoho žyvota.
-PKm-
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
10.03.2026
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
10.03.2026
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Eva Bobůrková, 13. 2. 2014
Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
06.03.2026
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
ISPA
Metropolia
Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Mudrota ujka Vasyľa:
-Najbohatšy na sviťi suť ženy! Choc holy, furt majuť, čym ponuknuty..."
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať