Grigorij Žatkovič, americký právnik a politik rusínskeho pôvodu

Grigorij Žatkovič, americký právnik a politik rusínskeho pôvodu

2. 12. 1886 sa narodil v obci Holubynoje (dnes Ukrajina) americký právnik a politik Grigorij Žatkovič. Ako päťročný sa s rodičmi vysťahoval do USA. Vyrastal v rodine lídra rusínskeho emigrantského spolku. Právo vyštudoval v Pensylvánii. Do roku 1918 bol právnik v General Motors, potom bol prizvaný do vedenia Americkej národnej rady Uhro-Rusínov, ktorá mu uložila zostaviť pre prezidenta USA Woodrowa Wilsona memorandum o postavení Podkarpatskej Rusi v novej Európe. Žatkovič považoval Rusínov za svojbytný národ, preto bolo hneď prvou požiadavkou priznať Rusínom štatút nezávislého národa, ktorý by si mohol vytvoriť svoj štát, prípadne v autonómii so susedným slovanským štátom. Stretol sa aj s Wilsonom, ktorý odporučil autonómiu. Vo Filadelfii sa Žatkovič prvýkrát stretol s T. G. Masarykom a spoločne posúdili pripojenie Podkarpatskej Rusi k ČSR. Masaryk sľúbil, že jej zaručí autonómiu. Žatkovič presadil medzi americkými Rusínmi plebiscit – 67 percent zúčastnených hlasovalo za pripojenie k ČSR. Prevrat v Budapešti a expanzia Maďarov na územie Rusínov napokon proces pripojenia Podkarpatska k ČSR urýchlili. 8. 5. 1919 to schválila aj novovzniknutá Centrálna rus’ká národná rada v Užhorode a odporučila Žatkoviča za splnomocneného ministra. Avšak vláda ČSR dala na čelo štátnej správy svojho administrátora a Žatkovič šéfoval len dočasnému Direktóriu bez reálneho vplyvu. To odmietol. Direktórium podalo demisiu, na čo Praha pozmenila štatút Podkarpatskej Rusi a na čelo postavila Žatkoviča už ako guvernéra, ale zase bez dostatočných právomocí, pričom výkonnú moc mal v rukách český úradník – viceguvernér. Po 10 mesiacoch podal Žatkovič demisiu na protest proti centralizačnej politike Prahy. Sklamaný odišiel do USA. Tam publikoval obsiahlu správu o odhaleniach a zákulisí okolo Podkarpatskej Rusi. Počas vojny sa popri advokátskej praxi naďalej angažoval za zachovanie Podkarpatska vo zväzku s ČSR, protestoval aj proti sovietskej anexii tohto územia. Zomrel 26. 3. 1967 v Pittsburgu.