Gymnázium v Medzilaborciach čakajú veľké zmeny

Nádejou pre najmenší okres kraja sú žiaci zo Srbska a Ukrajiny.

MEDZILABORCE. Medzilaborské gymnázium ako samostatná škola o rok skončí.

Spojí sa so Strednou odbornou školou polytechnickou A. Warhola.

Od školského roku 2021 bude súčasťou spojenej školy ako samostatná organizačná zložka.

Je to posledná šanca, hovorí župný poslanec za okres Medzilaborce Adrián Kaliňák (Smer-SD).

Dotkli sa všetkých okresov
Racionalizačné opatrenia Prešovského samosprávneho kraja (PSK) ako zriaďovateľa stredných škôl pokračujú už druhý rok.

Na júnovom krajskom zastupiteľstve sa dotkli aj Medzilaborského okresu, na augustovom prídu sa rad školy v Sninskom okrese.

Rozhodovaniu poslancov predchádzalo spoločné stretnutie všetkých zainteresovaných na pôde gymnázia. Do úvahy prichádzali dva scenáre.

„Prvým bolo, že mesto bude naďalej dotovať gymnázium pod podmienkou, že bude plne organizované. Druhu možnosťou bolo, že ak sa neotvorí prvý ročník, škola sa spojí s odbornou školou a bude sídliť v jej priestoroch. Od školského roka 2021/22 vznikne nová škola s dvoma organizačnými zložkami. Jej definitívny názov ešte nepoznáme,“ hovorí poslanec PSK a viceprimátor Medzilaboriec Adrián Kaliňák.

Prispievalo aj mesto
Gymnázium sa s poklesom počtu žiakov a nedostatkom peňazí borí už dlhodobo.

„Vari už 15 rokov sa sanuje z rozpočtu iných stredných škôl v rámci kraja alebo priamo zo zdrojov samosprávy. Tá dotuje nielen teplo, ale vlani 50 tisícami eur dotovala samotný chod školy,“ zdôrazňuje Kaliňák.

Šesť žiakov zapísaných do prvého ročníka gymnázia podľa župného poslanca v podstate rozhodlo o pláne B.

„To, že sa nám nepodarilo otvoriť prvý ročník, nás postavilo do úplnej inej situácie, lebo plán B tu stále bol, spojenie s inou základnou alebo strednou školou. Musíme sa správať racionálne a hľadať riešenia, ktoré neublížia v prvom rade študentom,“ dodáva.

Podstatné je to, že gymnázium ako také bude fungovať, hoci v inej podobe.

„To bolo aj mojou osobnou prioritou,“ zdôrazňuje.

PSK v dôvodovej správe k racionalizácii a optimalizácii škôl zdôraznil, že jej úspešný proces treba nastaviť tak, „aby vychádzala z reálnych potrieb trhu práce a reálnych počtov žiakov v jednotlivých okresoch a mikroregiónoch PSK“.

Niet koho učiť
Dlhodobý pokles žiakov trápi nielen medzilaborské gymnázium.

„Keď som v roku 2004 začínal vo funkcii, mali sme 245 žiakov. Teraz ich je 65,“ hovorí riaditeľ gymnázia Vladimír Tarča.

Priznáva, že prevádzkovať samostatnú budovu z 50. rokov minulého storočia a zabezpečiť mzdy zamestnancov nie je jednoduché. Už vlani a v tomto roku pedagógom znížili úväzky a žiadny z nich nemá naplnený plný úväzok.

„Iné riešenie ani nie je možné. Nie je to zmena, ktorá by bola vyslovene katastrofická. Nikto nič nelikviduje, neruší,“ zdôrazňuje.

Zľaviť z nárokov na štúdium na výberovej škole nechcú a ani nemôžu.

„Gymnaziálne kritériá sú nastavené tak, že neberieme každého. Veľa žiakov si volí ľahšiu cestu ako štúdium na gymnáziu, lebo je to príprava na vysoké školy. Politika je taká, že sa viac preferuje duálne vzdelávanie,“ dodáva.

Bude vzorom pre ostatné školy
Podpora stredného odborného školstva v kraji je podľa Kaliňáka zjavná.

„Príkladom je Stredná odborná škola polytechnická A. Warhola. Bola zaradená medzi päť vybraných škôl kraja, ktoré pôjdu cestou komplexnej transformácie nielen po stránke fyzickej, ale aj vybavenosti. Zavedú sa nové školské programy, nová metodika, nové formy a spôsoby štúdia. V budúcnosti by mala byť vzorom pre ostatné školy v kraji,“ hovorí.

Najbližšia prognóza na deväť rokov poskytuje „znepokojujúce“ údaje týkajúce sa počtu deviatakov. Pohybujú sa v rozpätí od 80 po 50.

„Ak by sme brali, že na gymnázium pôjde tretina z ich, garantovalo by to nejakým spôsobom fungovanie školy. Ak sa však budú opakovať situácie z tohto roka, že nám žiaci unikli do iných okresov ba dokonca krajov, neurobíme nič. Musíme sa spoliehať na cudzích štátnych príslušníkov,“ hovorí poslanec Kaliňák.

Nádejou sú žiaci zo zahraničia
Zahraniční žiaci sú pre okres s najnižším počtom obyvateľov v kraji reálnou nádejou.

„Veríme, že sa nám ich tu podarí pritiahnuť. Ide o žiakov z Ukrajiny a Srbska. Formálne sme už nadviazali kontakty, prejavili záujem posielať tu svoje deti. Predpokladom je mať funkčné moderné ubytovacie zariadenie. Súčasťou transformácie odbornej školy je aj komplexná rekonštrukcia bývalého internátu,“ vysvetľuje.

Riaditeľ Tarča aj poslanec Kaliňák sú presvedčení o tom, že spojenie oboch škôl so zachovaním dvoch organizačných zložiek je riešenie, ktoré by malo budúcnosť gymnázia zachrániť.

„Treba však povedať, že boj o gymnázium sa ešte len začal. Žiadny plán B už aktuálne neexistuje, buď tu žiaci v minimálnom počte budú, alebo nie. Pokiaľ nebudú, gymnaziálne štúdium nebude mať opodstatnenie. Verím, že k tomu nedôjde,“ uzatvára Kaliňák.

Voľakedy bola škola plná žiakov
Učiteľka matematiky a geografie Viera Bejdová učí na gymnáziu už 37 rokov.

Do školy nastúpila hneď po ukončení vysokoškolského štúdia ako aktívna mladá učiteľka.

„Spoje povolanie mám veľmi rada, hneď od začiatku som s mládežou pracovala v rôznych aktivitách,“ hovorí. Pamätá si časy, keď po chodbách školy chodilo aj 500 žiakov.

Situáciu chápe a vníma realisticky v dobe, keď je žiak „tovarom“ a financovanie škôl sa odvíja od počtu žiakov.

„Sme výberová škola. Našou úlohou je pripravovať žiakov na vysokoškolské štúdium. Žiak musí mať pevné základy, nielen prospech, nielen priemer, ale aj vedomosti. Zachovávame si štandard,“ hovorí.

„Chápeme, že to bude najlepšia voľba, aj keď pre mesto je veľká škoda, že gymnázium ako samostatná škola končí. Naša trieda sa do histórie zapíše ako posledná v rámci samostatnej éry gymnázia,“ dodáva tretiačka Zuzana Bogricová.

V roku 2020 si gymnázium pripomína 75 rokov od založenia.

23.02.1945 pri príležitosti osláv Dňa Červenej armády padlo rozhodnutie o založení Štátneho ruského gymnázia v Medzilaborciach. Iniciátormi jeho založenia boli bratia Peter a Štefan Bunganičovci a Vasiľ Latta. Prijímacie skúšky sa konali v marci, inde v krajine ešte prebiehali posledné vojnové boje. Vyučovať sa začalo v budove bývalého notárstva, prvým riaditeľom školy sa stal Peter Bunganič. Učiteľský zbor okrem neho tvorili Štefan Bunganič, Vasiľ Latta, Alexander Ljubimov, Gabriela Stavrovská a duchovný otec M. Molčány. V Medzilaborciach po vojne nebolo možné vytvoriť vhodné podmienky pre normálny chod školy. V lete 1945 sa gymnázium presťahovalo do Humenného, kde boli, aj keď skromné, priestory pre triedy aj pre internát. Počet žiakov v nasledujúcich rokoch rýchlo rástol a v šk. roku 1947/48 študovalo na gymnáziu v 10 triedach už 367 žiakov. Štátne ruské gymnázium, ako jediná škola svojho druhu v širokom okolí, si získalo veľkú popularitu a veľkou mierou prispievalo k zvyšovaniu vzdelanosti mládeže širokého okolia. Vyučovalo sa podľa sovietskych učebníc písaných v ruskom jazyku, ktoré škola žiakom zapožičiavala. V roku 1950 sa škola presťahovala do humenského kaštieľa, ktorý poskytoval lepšie podmienky pre celkový chod školy a zotrvala tu do roku 1953.  Zdroj: Rusínske kalendárium

JANA OTRIOVÁ

Zdroj: 
https://hornyzemplin.korzar.sme.sk/c/22437330/gymnazium-v-medzilaborciach-cakaju-velke-zmeny.htm

Foto:
V tejto budove sa budú gymnazisti učiť už len rok. 
zdroj: Jana Otriová