Habura má od soboty nových čestných občanov
Na stretnutie rodákov prišlo vyše dvesto Haburčanov
Starozákonný človek za najdôležitejšie v svojom živote pokladal dve veci - zem a deti. Kto mal zem, mal históriu, mal predkov. Deti boli budúcnosťou ... Lásku k rodnému kusu zeme i k blížnemu človek nosí v sebe po celý život. Tieto myšlienky otca Vladimíra Sekeru vari najvýstižnejšie o rámcovali 2. stretnutie rodákov, ktoré sa uplynulú sobotu uskutočnilo v Habure. Nad horúčavou zo slnka, slov, emócií i hlbokých poryvov duše po dlhoročných stretnutiach zvíťazila radosť a dobrá nálada.
Pred začiatkom 2. stretnutia rodákov sa v obradnej sieni Obecného úradu v Habure konala milá slávnosť. Na základe rozhodnutia poslancov obecného zastupiteľstva starosta obce Mikuláš Juščík udelil čestné občianstvo bývalému ministrovi životného prostredia SR Lászlóovi Miklósovi a bývalému federálnemu ministrovi vnútra Petrovi Čermákovi "za šírenie dobrého mena obce". Čestné občianstvo je nielen prejavom obojstranných úprimných priateľských vzťahov, ale aj poďakovaním za všemožnú pomoc obci.
"Mimoriadne si to cením. Verím, že je to od srdca, hlavne preto, že je už po voľbách, po "paráde" a už nie som ministrom. Mám tu priateľov možno až nadosmrti. Habure som pomohol, lebo milujem prírodu v okolí a tento kraj potrebuje to, čo všetky vyspelé krajiny Európskej únie.
Som rád, že som dostal toto ocenenie, ktoré je spojením profesionálnej práce a srdca," neskrýval dojatie exminister Miklós. Petr Čermák v medzilaborskom kraji, kedysi preňho vzdialenom a tajomnom, podľa vlastných slov objavil "prekrásnu prírodu, dobrých priateľov, zádumčivé rusínske piesne i tatarčané pirohy".
Habura má doposiaľ dvoch čestných občanov - československého prezidenta armádneho generála Ludvíka Svobodu, ktorý ju navštívil štyrikrát a rozviedčika majora Surskova. Major, veliteľ prieskumného oddielu Červenej armády, bol prvým vojakom, ktorý vstúpil na územie oslobodeného Československa na sklonku 1944-ého roku.
Emóciami nabité bolo 2. stretnutie rodákov Habury. Tradíciu pred troma rokmi založil starosta M. Juščík s nádejou, že sa ujme a pretrvá. Sedemstvo pozvánok pre haburských rodákov nad štyridsať rokov sa rozletelo do všetkých kútov bývalého Československa - do Prahy, Ašu či Chebu. Vyše dvesto z nich sa priamo na stretnutí utvrdilo v tom, že ich rodisko na nich nezabudlo. Starosta Juščík v krátkom príhovore vyzdvihol dobrú spoluprácu s miestnymi poslancami, poľnohospodárskym družstvom, školou i urbariátom. Za úspech označil zvýšenie majetku obce z 11 na 57 miliónov. Podarila sa rekonštrukcia vodovodu, výstavba domu nádeje, rekonštrukcia časti objektu školy, vybudovanie lyžiarskeho vleku, organizovanie slávností Habura spieva a športuje.
"Nech ste kdekoľvek, na akomkoľvek poste nezabudnite, že vašim rodiskom je Habura, a preto všade šírte jej dobré meno," vyzval Haburčanov. Po občerstvení nasledoval kultúrny program. O vyše dva a pol hodiny piesní, tancov a úsmevného slova sa postarala Miestna organizácia Rusínskej obrody na Slovensku. Preplnená sála tlieskala úspešnému koncertu A čija to chyža ..., FS Vihorlat, Leliji, Kyčare, Arani z Jarovníc a samozrejme Haburčanke, ktorá otvárala i "zatvárala" program. Sobotňajší večer patril tancovačke. Nedeľa sa v Habure prebudila do svätej omše a futbalového turnaja Memoriálu Vladimíra Onufraka.
Jana Otriová
Starozákonný človek za najdôležitejšie v svojom živote pokladal dve veci - zem a deti. Kto mal zem, mal históriu, mal predkov. Deti boli budúcnosťou ... Lásku k rodnému kusu zeme i k blížnemu človek nosí v sebe po celý život. Tieto myšlienky otca Vladimíra Sekeru vari najvýstižnejšie o rámcovali 2. stretnutie rodákov, ktoré sa uplynulú sobotu uskutočnilo v Habure. Nad horúčavou zo slnka, slov, emócií i hlbokých poryvov duše po dlhoročných stretnutiach zvíťazila radosť a dobrá nálada.
Pred začiatkom 2. stretnutia rodákov sa v obradnej sieni Obecného úradu v Habure konala milá slávnosť. Na základe rozhodnutia poslancov obecného zastupiteľstva starosta obce Mikuláš Juščík udelil čestné občianstvo bývalému ministrovi životného prostredia SR Lászlóovi Miklósovi a bývalému federálnemu ministrovi vnútra Petrovi Čermákovi "za šírenie dobrého mena obce". Čestné občianstvo je nielen prejavom obojstranných úprimných priateľských vzťahov, ale aj poďakovaním za všemožnú pomoc obci.
"Mimoriadne si to cením. Verím, že je to od srdca, hlavne preto, že je už po voľbách, po "paráde" a už nie som ministrom. Mám tu priateľov možno až nadosmrti. Habure som pomohol, lebo milujem prírodu v okolí a tento kraj potrebuje to, čo všetky vyspelé krajiny Európskej únie.
Som rád, že som dostal toto ocenenie, ktoré je spojením profesionálnej práce a srdca," neskrýval dojatie exminister Miklós. Petr Čermák v medzilaborskom kraji, kedysi preňho vzdialenom a tajomnom, podľa vlastných slov objavil "prekrásnu prírodu, dobrých priateľov, zádumčivé rusínske piesne i tatarčané pirohy".
Habura má doposiaľ dvoch čestných občanov - československého prezidenta armádneho generála Ludvíka Svobodu, ktorý ju navštívil štyrikrát a rozviedčika majora Surskova. Major, veliteľ prieskumného oddielu Červenej armády, bol prvým vojakom, ktorý vstúpil na územie oslobodeného Československa na sklonku 1944-ého roku.
Emóciami nabité bolo 2. stretnutie rodákov Habury. Tradíciu pred troma rokmi založil starosta M. Juščík s nádejou, že sa ujme a pretrvá. Sedemstvo pozvánok pre haburských rodákov nad štyridsať rokov sa rozletelo do všetkých kútov bývalého Československa - do Prahy, Ašu či Chebu. Vyše dvesto z nich sa priamo na stretnutí utvrdilo v tom, že ich rodisko na nich nezabudlo. Starosta Juščík v krátkom príhovore vyzdvihol dobrú spoluprácu s miestnymi poslancami, poľnohospodárskym družstvom, školou i urbariátom. Za úspech označil zvýšenie majetku obce z 11 na 57 miliónov. Podarila sa rekonštrukcia vodovodu, výstavba domu nádeje, rekonštrukcia časti objektu školy, vybudovanie lyžiarskeho vleku, organizovanie slávností Habura spieva a športuje.
"Nech ste kdekoľvek, na akomkoľvek poste nezabudnite, že vašim rodiskom je Habura, a preto všade šírte jej dobré meno," vyzval Haburčanov. Po občerstvení nasledoval kultúrny program. O vyše dva a pol hodiny piesní, tancov a úsmevného slova sa postarala Miestna organizácia Rusínskej obrody na Slovensku. Preplnená sála tlieskala úspešnému koncertu A čija to chyža ..., FS Vihorlat, Leliji, Kyčare, Arani z Jarovníc a samozrejme Haburčanke, ktorá otvárala i "zatvárala" program. Sobotňajší večer patril tancovačke. Nedeľa sa v Habure prebudila do svätej omše a futbalového turnaja Memoriálu Vladimíra Onufraka.
Jana Otriová
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
10.03.2026
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
10.03.2026
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Eva Bobůrková, 13. 2. 2014
Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
06.03.2026
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
ISPA
Metropolia
Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Teta Paraska:
-Tiko kcal u sľuboch/obicjankach, kotrŷma nas kormjať politici?
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať