HAČURE SI S LUŽICKÝMI SRBMI ZASPIEVALI „SPOLOČNÚ" KOLEDU

Spoločným slovanským vianočným pastorále vyvrcholilo v nedeľu 10. decembra vo Vihorlatskom osvetovom stredisku v Humennom týždňové medzinárodné stretnutie zástupcov národnostných menšín z Češka, Srbska, Chorvátska, Poľska a Nemecka.

Projekt stretnutia päťdesiatky mladých ľudí z komunít národnostných menšín krajín Európy pripravila študentka sninského gymnázia Marienka Kerekaničová v spolupráci s "Darinou Barančíkovou, regionálnou konzultantkou programu EÚ Mládež. Ako uviedol režisér a scenárista spoločného programu Mgr. Miroslav Kerekanič, odborný pracovník VOS a umelecký vedúci FS Chemlon, na týždeň sa náš región stal domovom Moravanov z Češka, Rusínov z Chorvátska, Srbska a Lužických Srbov z Nemecka.

Mládežníci bývali na Sninských rybníkoch. Každý deň pracovali vo work-shopoch s cieľom lepšie sa spoznať a oboznámiť sa navzájom so svojou kultúrou, tradíciami, zvykmi, jazykom a kuchyňou. "Zorganizovali sme výlet na Starinskú vodnú nádrž, navštívili sme Vihorlatské múzeum i Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach. Pripravili sme me niekoľko výchovných koncertov napríklad v Stakčíne, Klenovej," informoval Kerekanič. Úsilie mladých ľudí prezentovať vlastnú kultúru vyvrcholilo spoločným vystúpením so speváckou skupinou Hačure, tria Magurovcov a Speváckeho zboru humenských učiteľov.

"Títo mladí ľudia nie sú profesionálni umelci. Program viazaný k Vianociam sme urobili "na kolene". Sú mnohé koledy, ktoré majú spoločný slovanský základ a spievajú ich u nás, v Srbsku i Chorvátsku. Dokonca sme našli jednu spoločnú koledu aj u Lužických Srbov. Koledu Vo Viflejemi dnes Marija majú aj oni vo svojom spevníku," dodal Kerekanič. Na javisku ju spoločne zaspievala štvorica mládencov z Nemecka s našimi Hačurami.

Jazyková a kultúrna blízkosť, bohatstvo propagačného materiálu a všadeprítomný duch slovanstva umocnili základnú myšlienku podujatia -zachovať si v zjednotenej Európe svoju vlastnú identitu a hľadať to, čo nás spája a nie rozdeľuje.

-jo –

Text pod fotkami:

Michal Boďanec, manažér Domu kultúry z Ruského Kerestura v srbskej Vojvodine, má s Rusínmi na Slovensku už vyše tridsaťročné kontakty. Predkovia Rusínov sa do Srbska vysťahovali pred vyše 260 rokmi, dnes ich tam žije necelých 20-tisíc. Terajšia štátna moc národnostné menšiny všemožne podporuje. Hoci asimilácia je silná, Rusíni si zachovali vlastný jazyk, vieru i kultúru. Poetka Ľubka Segedi - Falc, predsedníčka Združenia Rusín z Chorvátska a laureátka prémie Alexandra Duchnoviča za literatúru za rok 2006, sa všemožne snaží obnoviť kultúrny rozvoj tamojších Rusínov zabrzdený vojnou. Združenie Rusín pôsobí tri roky a ako jediné nepracuje pod Zväzom Rusínov-Ukrajincov. Ako zdôraznila pani Ľubka, bolo treba dlho čakať, kým si mládež našla cestu k vlastnej identite po "nešťastnej" vojne. "Chceme ukázať, že sme v Chorvátsku slobodní ľudia. Že máme školu vo vlastnom jazyku, hoci je nám veľmi ťažko, lebo musíme tvoriť všetko odznovu - od šlabikáru, čítaniek až po učebné programy - lebo sme teraz dva štáty," zdôraznila. K rusínskej národnosti sa v Srbsku hlási približne päťtisíc občanov. Na snímke je aj predseda Rusínskej obrody na Slovensku Vladimír Protivňák z Medzilaboriec.

Hačurský punč priateľstva (s rumom i bez rumu) čapovali návštevníkom nedeľňajšieho koncertu hostitelia - Marián Bešák (vľavo) i hostia - Domenico Gruhn z Nemecka (vpravo). Lužickí Srbi sa na území Nemecka usadili počas veľkého sťahovania národov pred 1 400 rokmi. Postupná asimilácia a plánovitá germanizácia spôsobili, že v súčasnosti sú najmenším slovanským národom. V oblasti Budyšína (Bautzenu) neďaleko Drážďan ich dnes žije necelých dvadsaťtisíc. Ako povedal Domenico, Lužickí Srbi majú vlastnú školu, folklórny súbor, divadlo, knihy, noviny i rozhlasové vysielanie. Od štátu dostanú ročne 18 miliónov eur na svoj rozvoj. Znamená to nielen zachovávanie tradícií starých mám a otcov, ale aj rozvoj moderných foriem - populárnej piesne či internetových stránok. Nezastupiteľnú "diferenciačnú" úlohu zohráva aj zachovávanie katolíckej viery.