Heger v Ladomirovej: Neverte hoaxom

03.10.2022

Ten o zničení hrobov vypustil ruský veľvyslanec. Starostu museli po vyhrážkach chrániť.

LADOMIROVÁ. Predseda Eduard Heger (OĽaNO) vyzýva ľudí, aby boli obozretní, overovali si informácie šíriace sa internetom a nepodliehali hoaxom.

Uviedol to v súvislosti so svojou sobotňajšou návštevou cintorína z prvej svetovej vojny v obci Ladomirová (okres Svidník).
 
O údajnom zničení a znesvätení tohto cintorína v septembri informovala ruská ambasáda.

Informácie sa potom šírili aj v ruských médiách.

Obec sa stala terčom propagandy
Podľa Hegera sa tak obec Ladomirová stala v posledných týždňoch terčom propagandy, ktorá vzbudila v ľuďoch nenávisť a hnev.

„Myslím si, že na tomto príklade jasne vidíme, ako propaganda škodí občanom. Ako škodí v dnešnej dobe celej atmosfére a v tomto prípade samotnému pánovi starostovi. Preto je veľmi dôležité dávať pozor na to, akým informáciám čelíme a preverovať si ich,“ uviedol Heger.

V nelichotivých rebríčkoch sme na popredných miestach
Pripomenul, že Slovensko sa nachádza na popredných pozíciách rebríčkov v dôvere ľudí v dezinformácie a hoaxy.

„Je to niečo, čo spôsobuje práve v týchto ťažkých časoch nenávisť, ktorú nechceme, aby sa medzi obyvateľstvom šírila,“ dodal predseda vlády.

Starostu museli chrániť
Ako uviedol, starosta obce čelil vyhrážkam smrti, ublíženiu na zdraví jeho rodiny, a preto musel byť chránený.

„Toto je následok dezinformácií, ktorým na Slovensku čelíme, a ja by som chcel z toho miesta vyzvať občanov, aby práve v tejto ťažkej dobe boli obozretní. Aby si uvedomili, že informácie, ktoré sú na internete, nie sú mnohé pravdivé. Preto je veľmi dôležité, aby sme si overovali zdroje, aby sme sa učili kritickému mysleniu, čiže nepodľahnúť okamžite informácii bez toho, aby sme si ju preverili predtým, ako jej uveríme a ako ju šírime ďalej,“ upozornil premiér.

„Bola to taká dezinformácia, ktorá sa iba prostredníctvom ministerstva vnútra a ministerstva obrany podarila uviesť na správnu mieru,“ reagoval starosta obce Ladomirová Vladislav Cuper (nezávislý) s tým, že vyhrážkami sa zaoberá polícia.

Takisto ľudí vyzval na overovanie si informácií.

Jediným zásahom bolo odstránenie obrubníkov
Ako ďalej Cuper informoval, pozemok, na ktorom je cintorín umiestnený, patrí armáde.

Obec ho spravuje na základe žiadosti o údržbu z ministerstva vnútra, na ktorú dostáva od štátu aktuálne zhruba 1 600 eur ročne.

Jediným zásahom do cintorína bolo odstránenie obrubníkov osadených v roku 2014, ktoré sa medzičasom rozpadli.

Pôvodne však súčasťou cintorína neboli, podobne ako 90 osadených krížov na hroboch, v ktorých je pochovaných 270 padlých vojakov.

„Sadneme si s historikmi a pamiatkovým úradom, aby sme ho dali do pôvodného stavu, aby to pietne miesto vyzeralo ako niekedy,“ uviedol Cuper.

Podľa premiéra je dôležité, aby cintoríny, kde sú pochovaní padlí vojaci, boli spravované aj v súlade s historickými vývojmi a historickými informáciami.

„Som rád, že starosta komunikuje s historikmi, ktorí prebádajú, ako cintorín v pôvodnej podobe vyzeral, aby sme mohli nielen tento, ale aj ďalšie cintoríny dávať do pôvodnej podoby, práve z úcty voči padlým vojakom," dodal Heger.

Ruská propaganda
Ruské veľvyslanectvo v polovici septembra uviedlo, že hroby dal starosta obce Ladomirová bagrom zrovnať so zemou a poslalo diplomatickú nótu slovenskému rezortu diplomacie.

Starosta správy o zničení cintorína dementoval a uviedol, že hroby zostali na svojich miestach.

Ruskou stranou zverejnené informácie označila polícia za hoax.

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí uviedlo, že vymyslené tvrdenia o cintoríne v Ladomirovej slúžia ako nástroj ruskej propagandy na Slovensku a že o hroby padlých vojakov sa Slovensko príkladne a s úctou stará na základe medzivládnej dohody.

SITA, Tlačová agentúra

zdroj: 
https://presov.korzar.sme.sk/c/23022411/heger-v-ladomirovej-neverte-dezinformaciam-hoax-o-zniceni-hrobov-vypustil-rusky-velvyslanec.html?

foto: Heger v Ladomírovej
zdroj: TASR/Maroš Černý

Aktuality

Zobraziť všetky
04.05.2025

Zabudnutý Cibere

Pozvánka Slovenské národné múzeum – Múzeum rusínskej kultúry v Prešove Vás srdečne pozýva na prednáškové popoludnie spojené s besedou na tému druhej svetovej vojny a nepoznaných či zabudnutých osudov rusínskych osobností, ktoré sa v n…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
30.04.2025

Dve percentá, jeden spoločný cieľ 

Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.  Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru! Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
29.04.2025

Rok rusínskeho jazyka môže byť výzva aj pre umelú inteligenciu

Ako sa z rusínskeho dialektu stala literárna reč, prečo je rusínčina spomedzi východoslovanských jazykov najtvrdšia, ale aj o tom, kedy rusínsky jazyk objaví umelá inteligencia, sa zhovárame s Ľubou Kráľovou, riaditeľkou Slovenského národného mú…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
29.04.2025

Hoďmaš: Obrodenie rusínskeho národa na Ukrajine 

Dejiny Podkarpatskej Rusi kap. 24 Diskriminácia rusínskeho národa na Ukrajine  История республики Подкарпатская Русь  24. Дискриминация русинской нации в Украине  po rusky TU Najvyššia rada (parlament) suverénnej Ukrajiny prijal…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
29.04.2025

Pred 110 rokmi sa narodil Pavel Cibere

PORTRÉTY LIDÍ ZAVLEČENÝCH DO SOVĚTSKÉHO SVAZU PO SKONČENÍ 2. SVĚTOVÉ VÁLKY Pavel Cibere (1914 - 1972) Zatčen 10. září 1947 Vězněn 1947–1956: Moskva (Lefortovo), Dubravlag Pavel Cibere se narodil 5. dubna* 1914 v obci Zaluž nedaleko M…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
28.04.2025

Akce P – likvidace řeckokatolické církve v Československu

Příběh Ivana Ljavince a Jána Eugena Kočiše autor: Adam Drda Řeckokatolická církev je svéráznou součástí katolického společenství. Uchovává tradice a zvláštnosti východního křesťanství a zároveň bezvýhradně uznává primát římského papeže. Vz…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Ujku, jak je daleko na Kremenec? žviduje sja turysta Vasyľa.
–Devjať kilometriv! odpovisť ujko.
Turysta odyjde a teta Paraska vyčitavo hvaryť Vasyľovi:
-Ne mih jes mu povisty, že lem pjať – ne viďiv jes, jakyj byv chudak zmukarenyj...!?
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať