Henry Kissinger pre Spiegel: Súhlasím so Zelenským

A Putin? Najviac mi pripomína Chruščova. V Davose som určite nepovedal, ako sa potom tvrdilo, že Ukrajina by sa mala vzdať vlastného teritória.

Minister zahraničia z čias Richarda Nixona je fascinujúcou postavou: má 99 rokov, stačí mu pár viet, aby vyvolal celosvetovú pozornosť aj polemiku ako nedávno v Davose, a okrem toho mu vychádza nová kniha Leadership: Six Studies in World Strategy, v ktorej na základe portrétov šiestich štátnikov (Konrad Adenauer, Charles de Gaulle, Richard Nixon, Anwar el-Sadat, Lee Kuan Yew a Margaret Thatcher) charakterizuje svet, v ktorom žijeme.

Noviny píšu, že táto kniha je jeho reálpolitickým testamentom, ale aj tu je potrebná istá zdržanlivosť. Jeho posledným odkazom mala byť už kniha Svetový poriadok, ktorá vyšla v roku 2014, vtedy mal 91 rokov.

Henry Kissinger vyvolal pred dvomi mesiacmi vzrušenie svojimi pár vetami na Svetovom ekonomickom fóre v Davose, ktoré proukrajinský tábor interpretoval ako kissingerovský veľmocenský cynizmus – na to, aby bol mier, sa musí Ukrajina vzdať časti teritória a európski lídri by z dlhodobého hľadiska nemali riskovať ruské spojenectvo s Čínou.

Tieto slová vysvetľuje Kissinger v najnovšom rozsiahlom rozhovore pre nemecký Spiegel zo včerajška, ktorého duch vznášajúci sa ponad dlhé desaťročia predznamenáva prvá otázka: Pán Kissinger, keď ste sa narodili, ešte žil Lenin, keď ste mali 29 rokov, zomrel Stalin, keď Nikita Chruščov rozmiestnil jadrové rakety na Kube, mali ste 39, a keď Leonid Brežnev rozmetal Pražskú jar, mali ste 45, ktorého vládcu Kremľa vám najviac pripomína Putin?

Kissinger odpovedá bez váhania: Putin sa najviac podobá na Chruščova, ktorému išlo o uznanie. „Chcel potvrdenie významu svojej krajiny a chcel pozvanie do Ameriky. Všetko sa uňho točilo okolo uznania rovnosti. V Putinovom prípade je to ešte akútnejšie. Rozpad ruskej pozície v Európe po roku 1989 považuje za strategickú katastrofu. Je to priam jeho posadnutosť. Nesúhlasím s názorom, že Putin by chcel získať späť všetko, čo Moskva stratila po roku 1989. Nedokáže však zniesť, že takmer celé teritórium medzi Berlínom a ruskou hranicou NATO padlo. To spravilo z Ukrajiny pre neho taký chúlostivý bod.“

Podľa Kissingera však Putin nie je taký impulzívny ako Chruščov, takisto je predvídateľnejší, hoci by bolo jednoduchšie, keby sme pri riešení tejto krízy mali do činenia s iným vodcom Ruska.

Kissinger sa súčasne ohradzuje voči interpretácii, že nedávno v Davose hovoril o delení Ukrajiny. „Povedal som niečo iné: na to, aby sa skončila vojna, by najlepšou deliacou líniou bol status quo ante, ktorý zahŕňa asi 93 percent krajiny. Obnovenie tohto statusu quo by znamenalo, že agresia by nemala žiaden úspech. Takže ide o prímerie pozdĺž konfliktnej línie z 24. februára. Ruskom kontrolovaná oblasť, teda asi 2,5 percenta ukrajinského teritória v Donbase, ako aj polostrov Krym, by potom bola súčasťou pokračujúcich rokovaní.“

Len na pripomenutie, Kissinger v Davose hovoril, že pokračovanie vojny za líniou z 24. februára by už nebolo vojnou za slobodu Ukrajiny, ale vojnou proti Rusku.

Kissinger ďalej v rozhovore pre Spiegel pripomína, že necelé dva týždne po jeho vystúpení v Davose prezident Zelenskyj v rozhovore pre Financial Times povedal, že už obnovenie stavu spred 24. februára by bolo veľkým víťazstvom a Ukrajina bude následne bojovať o zvyšok teritória diplomatickou cestou. „To je v súlade s mojím stanoviskom,“ uzatvára Kissinger.

Exminister hovorí, že nemá poruke žiadne poučenie z histórie, ako ukončiť vojnu na Ukrajine. „Pretože na jednej strane je konflikt o Ukrajinu vojnou o rovnováhu mocností, na druhej strane má prvky občianskej vojny. Spája teda klasický európsky konflikt s absolútne globálnym konfliktom. Ak sa táto vojna jedného dňa skončí, bude na stole otázka, či Rusko nájde ucelený vzťah k Európe – čo vždy chcelo – alebo sa stane predsunutým hrotom Ázie na hraniciach s Európou.

Kissinger preto zdôrazňuje, že jeho nová kniha neponúka kuchárske recepty na riešenie medzinárodných vzťahov. Svet bol vždy plný konfliktov, nóvum je v tom, že na základe globalizácie prvýkrát čelíme permanentnej zrážke kultúrne odlišných regiónov. „Skutočne existujú situácie, v ktorých máme záväzok k obrane – a tak chápe Európa konflikt na Ukrajine. Štátnické umenie musí v tomto prípade obsiahnuť naraz tri veci: historický význam rovnováhy síl, nový význam vysokých technológií a zachovanie podstatných hodnôt. Je to nová výzva.“

Der Spiegel sa pýta, či je Amerika dostatočne silná, aby čelila súčasne dvom najsilnejším protivníkom, Číne a Rusku. Podľa Kissingera by bolo „veľmi nemúdre“, keby sa vojna na Ukrajine rozšírila na vojnu proti Rusku a súčasne sa zotrvalo v nevraživom postoji voči Číne. „Podporujem úsilie NATO a Ameriky zastaviť agresiu Ruska a obnoviť Ukrajinu v podobe spred vojny. A rozumiem tomu, že Ukrajina vznáša ďalšie požiadavky. Tento problém by sa mal vyriešiť v rámci širšieho pohľadu na medzinárodné vzťahy. Ale aj keby sa to podarilo, treba potom vyjasniť budúci vzťah Ruska k Európe, teda otázku, či Rusko ostane súčasťou európskych dejín alebo sa stane permanentným protivníkom, ktorý má spojenectvá s inými teritóriami. To bude centrálnou otázkou. To všetko platí nezávisle od toho, ako dopadne vojna na Ukrajine, ktorej dôsledky som viackrát naznačil – a pritom som nikdy nepovedal, že by sa mala vzdať vlastného teritória.“

Martin Hanus

Zdroj:
https://www.postoj.sk/110375/suhlasim-so-zelenskym-a-putin-najviac-mi-pripomina-chruscova

Foto: henry Kissinger 
zdroj: 1sn.ru