História obce Cigeľka je spojená s liečivou minerálkou
O kúpele v Cigeľke mal záujem aj Baťa. Liečivý minerálny prameň funguje v obci dodnes.
CIGEĽKA. Pod tisícmetrovým vrchom Busov východoslovenských Nízkych Beskýd, v údolí potoka Oľchovec, na poľsko-slovenskej hranici, iba dvadsať kilometrov severozápadne od Bardejovských kúpeľov existovali už pred takmer storočím romantické prírodné kúpele Cigeľka.
Ich návštevníci mali možnosť okúpať sa v slanej minerálnej vode, občerstviť sa v blízkej turistickej chate, člnkovať sa, či naloviť si ryby v miestnom jazierku.
Minerálna voda Cigeľka je známa dodnes. Súčasnosť rovnomennej obce je však spojená aj s vysokou nezamestnanosťou a početnou rómskou komunitou.
Checleuagasa
Pôvodné sídlisko založil šoltýs s usadlíkmi okolo roku 1400. Prvý písomný doklad o dedine pochádza z roku 1414 (Checleuagasa, neskôr Czygloka či Czigelka).
Obec bola súčasťou rozsiahleho panstva Makovica a jej obyvatelia sa živili pastierstvom a prácou v lesoch. Leží necelý kilometer od hranice s Poľskom a dva kilometre od nej sa nachádzajú poľské kúpele Wisowa.
Celá prihraničná oblasť je bohatá na minerálne pramene a žriedla zásaditej uhličitej vody s vysokým obsahom minerálnych látok. V samotnej Cigeľke je ich viac ako tridsať.
„Minulosť obce bola spojená s ťažbou, plnením a predajom slanej minerálnej vody, ojedinelej v celej Európe. Z rozprávania rodičov viem, že v dávnejšej minulosti bola pri zariadení na ťažbu a plnenie slanej minerálnej vody aj kúpeľná časť, kde návštevníci mali možnosť okúpať sa vo vaniach v riedenej slanej minerálnej vode,“ prezradil nám starosta obce Ľudovít Kravec (SDKÚ).
Na trávenie aj kašeľ
„Súčasťou areálu bola aj chata, kde sa poskytovalo občerstvenie a stravovanie, ďalej tam bolo prírodné jazierko, možnosť člnkovania a lovenia rýb. Preto bol areál veľmi navštevovaný ľuďmi z okolitých obcí, ale aj z Bardejova,“ vysvetlil.
V niekdajšej drevenej chate s reštauračnými službami bolo osem kúpeľných kabín. O cigeľské kúpele mal pred vojnou záujem i Baťa, ale k ich obnove sa nakoniec nedostal.
Vysoká mineralizácia cigeľského prameňa s prevažujúcou slanou zložkou so zvýšeným obsahom kyseliny metaboritej a lítia upravuje trávenie a efektívne lieči poruchy látkovej výmeny, cukrovku, dnu i obezitu.
Inhalácie slanej cigeľskej vody sa predpisovali pri dráždivom kašli a pomáhali pri ochoreniach horných ciest dýchacích.
Projekty a Rómovia
Dnes má obec 551 obyvateľov, z ktorých je 440 z blízkej osady. „Mňa a obyvateľov našej obce najviac trápi veľká nezamestnanosť,“ sťažuje sa starosta.
„Mnoho mladých ľudí z našej obce bolo nútených odísť za prácou do zahraničia, prípadne do veľkomesta. Kvôli tomu nastáva situácia, že v obci máme veľmi málo mladých rodín.“
Minulý rok v Cigeľke dokončili europrojekt Regenerácia sídiel s rómskym osídlením vo vidieckom prostredí za viac ako 450-tisíc eur. Aj podľa starostu sa kvalita života obyvateľov vďaka realizovaným projektom zlepšila.
„Umožnil nám opraviť mosty, cesty, chodníky, zrekonštruovať pamätník obetiam druhej svetovej vojny, parčík pred obecným úradom a vybudovať parkovisko v rómskej osade. V obci sa dokončila aj rekonštrukcia obecného vodovou, verejného osvetlenia a bezdrôtového rozhlasu, postavili a skolaudovali sme 12 nájomných bytov nižšieho štandardu, nový Dom nádeje a zrekonštruovali obecného úrad,“ doplnil starosta.
Keďže 80 percent obyvateľov obce sú Rómovia, aktuálne beží v obci dopytovo orientovaný projekt zameraný na zlepšenie životnej situácie sociálne vylúčených skupín.
Terénni pracovníci tu pracujú s konkrétnymi rodinami a jednotlivcami, snažia sa zvýšiť ich informovanosť, sociálnu gramotnosť a hlavne motivovať Rómov k samostatnosti.
Prameň funguje
V obci fungujú dve krčmy a dvoje potravín, štyri ročníky obecnej základnej školy tu navštevuje 39 žiakov.
Miestni podnikatelia v obci prevádzkujú aj farmu hovädzieho dobytka a strojárenskú výrobu.
Prameň Štefan, z ktorého vyviera známa minerálka Cigeľka, nesie meno po šlachticovi Štefanovi Ambrózym, ktorý ho dal v roku 1840 upraviť. V bývalom Uhorsku získal povesť jednej z najlepších alkalických kyseliek.
Momentálne ho využíva podnikateľ Pavol Gombík a jeho spoločnosť, ktorá v obci prevádzkuje plničku tejto minerálnej vody.
Autor: Mario Hudák
Zdroj:
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
06.03.2026
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
ISPA
Metropolia
Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
01.03.2026
PSK: Týždeň slovenských knižníc ponúkne besedy, výstavy, workshopy, kvízy aj kino medzi knihami
Jarné prázdniny sa budú v Prešovskom kraji niesť v duchu čítania, kvalitnej literatúry a pestrej palety knižničných podujatí. V pondelok 2. marca totiž štartuje Týždeň slovenských knižníc, počas ktorého si atraktívne podujatia zam…
23.02.2026
Ivan Soták *1929 †2026
Zomrel Ivan Soták, zakladateľ Katedry fyzikálnej chémie Univerzity P. J. Šafárika. Mal 96 rokov
Róbert Bejda
redaktor, webeditor
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika prišla o jedného zo svojich bývalých významných zamestnancov. Vo veku 96 rok…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Ujko Vasyľ:
- No što Rusnaci, už ste začaly novyj žyvot...? Ňi...?!
Ne vadyť, na dalšyj Novyj rik zajs poprobujete...
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať