História priateľských kontaktov

Michail Gorbačov a Ján Pavol II. 

Prvým vysokým sovietskym predstaviteľom za múrmi Vatikánu bol zať Nikitu Chruščova, ktorého prijal Ján XXIII.

Ironická otázka Stalina: „Koľko divízií má pápež?“ svedčila o jeho ľahkovážnom postoji voči nástupcovi svätého Petra. Avšak po 36 rokoch od úmrtia sovietskeho diktátora sa stalo niečo, čo by nám predtým ani len nenapadlo – 1. decembra 1989 prijal Ján Pavol II. vo Vatikáne Michaila Gorbačova, reformátora a otca „perestrojky“. Tým sa Gorbačov stal prvým sovietskym vodcom, ktorý oficiálne navštívil Vatikán.

V nasledujúcich rokoch udržiavali medzi sebou Gorbačov a Ján Pavol II. takmer priateľské vzťahy. Bývalý sovietsky vodca bol častým hosťom vo Vatikáne. Gorbačov, posledný vodca Sovietskeho zväzu, zomrel v noci z 30. na 31. augusta v Moskve.

Sovietsky vodca v pápežských priestoroch
Srdečnosť pápeža, ktorý videl v Gorbačovovi človeka prozreteľnosti v rámci diela oslobodzovania Európy spod jarma komunizmu. Vtedajší hovorca Vatikánu Joaquín Navarro-Valls spomínal, že vodca ZSSR povedal manželke: „Raisa Maximovna, mám tú česť predstaviť ti najvyššiu morálnu autoritu na zemi.“ A s úsmevom dodal: „On je Slovan, tak ako aj my!“

Tridsiateho januára 1967 síce Vatikán navštívil predseda Prezídia Najvyššej rady ZSSR Nikolaj Podgornyj, ale po prvé, išlo o neoficiálnu návštevu a po druhé, pozícia vtedajšieho hosťa Pavla VI. bola čisto čestná – Podgornyj bol formálne hlavou štátu (Najvyššia rada bola niečo ako „kolektívny“ prezident), ale na rozdiel od Gorbačova nemal žiadnu reálnu moc; tá v Kremli patrila vtedajšiemu šéfovi komunistickej strany Leonidovi Brežnevovi.

Treba tiež spomenúť, že tak Pavol VI., ako aj Ján Pavol II. niekoľkokrát vo Vatikáne prijali dlhoročného sovietskeho ministra zahraničných vecí Andreja Gromyka (v rokoch 1966 – 1985); prvým vysokým sovietskym predstaviteľom za múrmi Vatikánu bol zať Nikitu Chruščova, šéfredaktor denníka Izvestije Alexej Adžubej, ktorého 7. marca 1963 prijal Ján XXIII.

Stretnutie Jána Pavla II. z Gorbačovom malo oficiálny charakter, a teda bolo významnejšie ako len súkromná audiencia; nemalo však zároveň rozmer štátnej návštevy, keďže vtedajší ZSSR a Svätá stolica nemali nadviazané diplomatické vzťahy. V tejto súvislosti tiež nedošlo k oficiálnemu privítaniu a „v rímskom vetre spolu neviali kosák, kladivo a tiara“.

Chýbajúce protokolárne záležitosti však neumenšili historický význam stretnutia. Viac ako 70 rokov boli katolícki kňazi a veriaci v Sovietskom zväze utláčaní a prenasledovaní. Najvyšší predstaviteľ bojovnej ateistickej ideológie preukázal rešpekt voči pápežovi, ktorý neúnavne odsudzoval komunizmus ako produkt zla. Ba čo viac, Gorbačov podal ruku najvyššiemu predstaviteľovi cirkvi, ktorý otvorene podporoval Solidaritu v boji proti komunistickej moci vo Varšave a bol jedným z „hrobárov“ východného bloku.

Nesplnený sen
Nie náhodou došlo k tomuto rozhovoru v súkromnej pápežskej knižnici práve v decembri 1989. Bolo jasné, že povojnový politický poriadok sa „vykoľajil“. Pred tromi týždňami bol zničený Berlínsky múr, socialistický blok sa začal drobiť a Gorbačovovi robili veľké problémy snahy niektorých národov ZSSR, ktorému vládol, o nezávislosť.

K týmto problémom šéfa Kremľa sa pridali ešte požiadavky „pápežových divízií“ – 13,5 milióna katolíkov v ZSSR. Pre túto menšinu Svätá stolica už oddávna žiadala od sovietskej vlády náboženské slobody.

K prvým ústupkom došlo už po nástupe Gorbačova k moci v roku 1985. V marci a júli 1989 mohol Ján Pavol II. vymenovať katolíckych biskupov pre sovietske (zatiaľ) republiky Litvu a Bielorusko. Po 75-minútovom rozhovore Gorbačov ohlásil, že už čoskoro bude v jeho krajine prijatý zákon o slobode vyznania. O rok neskôr bol schválený a po ďalších 12 mesiacoch sa ZSSR rozpadol.

Počas nasledujúcich rokov udržiavali Gorbačov a Ján Pavol II. takmer priateľské kontakty. Bývalý sovietsky vodca bol častým hosťom vo Vatikáne.

Na druhej strane, Ján Pavol II. si nemohol splniť svoj veľký sen, o ktorom mimochodom hovoril vodca Kremľa počas historickej návštevy – nemohol navštíviť ZSSR, ktorému Gorbačov vládol.

V neskoršom období, po rozpade ZSSR v roku 1991, Svätý Otec navštívil väčšinu bývalých sovietskych republík, ktoré už boli slobodnými, samostatnými štátmi. K návšteve Moskvy však nedošlo. 

E-kai.  Preložil: Marián Hamada

zdroj:
https://svetkrestanstva.postoj.sk/113478/historia-priatelskych-kontaktov

foto: 
zdroj: https://www.vaticannews.va/