HISTÓRIA UZKOKOĽAJOK „ZMAPOVANÁ"

ZEMPLÍNSKE HÁMRE. V utorok 10. novembra sa v miestnom múzeu uskutočnilo za prítomnosti všetkých partnerov záverečné podujatie projektu „Vihorlatské úzkokoľajky - 2. etapa", ktorého súčasťou bol aj krst turistickej mapy „Objavte zaujímavosti Vihorlatských vrchov^' a uvedenie filmového pásma „Vihorlatské úzkokoľajky'. V úvode sa starosta obce Rastislav Zaremba prihovoril prítomným slovami, ktorými vyjadril nádej, že realizovaný projekt bude prínosom pre rozvoj celého regiónu. Jozef Talarovič z Detskej organizácie Fénix približil históriu projektu, ktorého predchodcom bol ešte jeden z roku 2012. 

 

Jeho cieľom bolo v tom čase vyznačenie cyklotrás s využitím miestnych, pre turistov zaujímavých objektov. Druhá etapa, uzavretie ktorej vyvrcholilo v utorok, sa realizovala od apríla t.r.. Hlavnou koordinátorkou projektu bola Daniela Galandová, ktorá sa starala o to, aby sa každá z plánovaných aktivít zrealizovala správne. „Cieľom projektu bolo v teréne obnoviť a zvýrazniť všetky zaujímavosti, najmä technické objekty, ktoré boli kedysi súčasťou stakčínskej a sninskej úzkokoľajky," hovorí Talarovič. Medzi aktivity patrila oprava umelého vodného kanálu Kopaný jarok, priepustu Pri umretom, oprava ďalšieho mostu na stakčínskej koľajke. „Okrem toho sme vyčistili a zlikvidovali čierne skládky. 

 

Boli taktiež zakúpené fotopasce, vďaka ktorým vieme zdokumentovať, kto odpad na tieto miesta vyváža," dodáva Talarovič s tým, že veľkú zásluhu na realizácii celého projektu má Karpatská nadácia, ktorú zastupoval Tomáš Torok s programom Spoločne pre región a spoločnosť U.S. Steel Košice. Turistická mapa, ktorá sa krstila suchým lístím, zobrazuje a historicky bližšie charakterizuje dve cyklotrasy „Po sninskej/stakčínskej úzkokoľajke", dve miestne pešie trasy Rybník Mlynisko - vojnový cintorín Giglovo a Stakčín - Baránkov most z roku 1913. Jej súčasťou je i Hámorský náučný chodník s trinástimi zastaveniami, ktorý je možné prejsť bicyklom. „Čo sa týka turistických značení, napojili sme sa už aj na existujúce a v ďalšom roku by sme ich chceli dokončiť. Cyklotrasy sú zaregistrované v cykloklube, čo znamená, že budú zobrazené aj na mapách. Verím, že tento projekt zvýši informovanosť o okolí Sniny a zatraktívni toto územie pre potenciálnych návštevníkov," dodáva na záver Talarovič. Výška celkového rozpočtu projektu bola takmer 8 tisíc eur.

 

REALIZÁCIA PROJEKTU. Úzkokoľajová lesná dráha v minulosti známa aj pod skratkou S.U.L.D., ktorá začínala na parnej píle v Snine a končila nad Zemplínskymi Hámrami, bola vybudovaná v rokoch 1913 - 1928. Druhá vetva pôvodnej trate viedla po Konské, odkiaľ bola predĺžená pod Sninský kameň až k Vihorlatu. Kvôli dostupnosti bola na Konskom vybudovaná výhybňa s technicky nezvyčajným úvraťovým systémom v tvare slučky, aby sa mohol vozeň so súpravou otáčať a pokračovať vyššie do lesov. V spolupráci so štátnym podnikom LPM Ulič boli v týchto miestach inštalované koly. „Ide o úseky, ktoré sú v pôsobnosti nášho podniku, konkrétne Lesnej správy Stakčín. Bolo aj v našom záujme zapojiť sa do rekonštrukcie úzkokoľajky, ktorá je spätá s našou históriou súvisiacou s obhospodarovaním lesa. Ide o dôležitý artefakt, ktorý by mal slúžiť najmä budúcim generáciám na spoznávanie okolitého regiónu," dodáva k spolupráci Jozef Salaj z LPM Ulič. Podľa informácií z už pokrstenej turistickej mapy patrí posledný úsek od Konského po Zvorík k najkrajším a najzachovalejším. Nachádza sa ale vo vojenskom obvode Valaškovce a pre cyklistov dostupný nie je. Ďalším partnerom projektu bola obec Stakčín zastúpená starostom Jánom Kerekaničom, pri ktorej sa obnovilo drevené premostenie Rakovec. Obec Zemplínske Hámre zas realizovala opravu reliéfnej mapy, ktorá aj v iných samosprávach slúži na propagáciu regiónu. Iniciatíva Nadácie pre ochranu biodiverzity Karpát viedla k zmene jej využitia na zobrazenie trás všetkých bývalých úzkokoľajok v tejto oblasti. „Možno niekomu pripadá ako slepá mapa, ale spĺňa ďalší účel pri výučbových programoch (o ktorých informujeme v následnom článku - pozn. red.)," hovorí Galandová. Na tvorbe mapy sa podieľal Miroslav Buraľ, ktorý prostredníctvom nej urobil prítomným malý exkurz.

 

HISTÓRIA. „Úzkokoľajky vznikajúce približne na konci 19. storočia znamenali technický pokrok v regióne súvisiaci so spracovaním dreva. Slúžili na jeho odvoz z lesa až ku konečnému spracovateľovi. Väčšinou sa napájali na tzv. normalizované trate, okrem jednej, ktorá bola vybudovaná v Osadnom, kde bola fabrika na výrobu stoličiek s približne sto zamestnancami, a tá mala svoju vlastnú," približuje históriu Buraľ. Zvyčajne šlo o úzkokoľajky na parný pohon, konské sa využívali v okolí Uble. Podľa jeho slov viedla stakčínska koľajka len do Kolonice, ale armáda ju neskôr rozšírila až po Strihovce (zhruba 20 km). „Niektoré ich „ramená" slúžili dočasne. Keď sa drevo vyťažilo, boli zlikvidované. Príkladom je tá, vedúca zo Stakčína do Pichní. Iné zas menili svoj účel. Úzkokoľajka vybudovaná do Stariny bola pôvodne určená na ťažbu dreva, ale počas vojny sa využívala na prepravu vojakov, materiálu a pod.. A bola rozšírená až do Smolníka," hovorí o využití úzkokoľajok Buraľ. Spomenul tiež ďalšiu, ktorá viedla z územia dnešnej Ukrajiny až po Novú Sedlicu. Jej odnož smerujúca do Kolbasova síce zanikla, ale s príchodom vojny bola pre potreby armády vybudovaná nová až do Topole. Komunistický režim v Československu znamenal, že všetky úzkokoľajky prešli pod štátnu správu. Dôkazom toho, že na území, ktoré je v súčasnosti vyhlásené za prales - konkrétne ide o Stužicu - sa v 19. storočí vykonávala ťažba, svedčí nielen fakt, že sa tu nachádzala úzkokoľajka vedúca na Ukrajinu, ale i slová pamätníka Františka Dudru, ktorý svoje spomienky zvečnil vo filmovom pásme Vihorlatské úzkokoľajky: „ Ešte šťastie, že len od '39 do '45 boli tu (Maďari, pozn. red.). Ináč by tu lesa možno nebolo nikde." 

 

-zdra-