História vyhliadkovej veže na Dukle (1)

Vyhliadková veža nad pamätníkom na Dukle patrí k jedným z najatraktívnejších návštevníckych miest v tomto regióne týkajúcich sa bojov v 2. svetovej vojny. Karpatsko-duklianska operácia (KDO) sa nezmazateľne vryla do pamäti tých, ktorí ju osobne prežili, ale aj tým, ktorí sa o nej učili. Či už tí druhí, dostávali v učebniciach pravdivé informácie to nie je cieľom tohto príspevku k blížiacemu sa výročiu KDO. Nám v tomto prípade ide o to, ako vlastne prišlo k tomu, že na miestach bojov o Dukliansky priesmyk bola postavená ozaj na svoje roky atraktívna vyhliadková veža.

 

O bližšie informácie sme požiadali bývalého riaditeľa Dukelského múzea vo Svidníku Jozefa Rodáka.

„Po prekročení hraníc 6. októbra 1944 na duklianskom priesmyku bola postavená drevená pozorovateľňa pre Ludvíka Svobodu. Bolo to na tom istom mieste ako je súčasná vyhliadková veža. Po prekročení hraníc v spomínaný deň sa vtedy začali boje v priestore Nižného Komárnika a Krajnej Bystrej. S myšlienkou postaviť vyhliadkovú vežu na tomto mieste prišlo Krajské pamiatkové stredisko v Prešove v 50-tich rokoch. Rozhodlo sa o tom, že takáto vyhliadková veža bude určite atrakciou pre návštevníkov, ktorí budú mať záujem oboznámiť sa s históriou týchto bojov na tomto mieste. Ing. arch. Revický zo Stavoprojektu Prešov tento zámer zrealizoval a naprojektoval drevenú vyhliadkovú vežu. Tá bola vysoká 18 metrov a pozostávala z jedinej kupoly. Do tejto kupoly sa návštevníci mohli dostať iba po rebríkoch, no z hľadiska bezpečnosti to bolo plne zabezpečené. V priestoroch tejto kupoly bol možný nielen výhľad na lokalitu bojov o Dukliansky priesmyk, ale aj vtedy už tam boli zverejnené panoramatické snímky z bojísk na poľskej i na československej strane. Československý armádny zbor z priestorov Barwinka a Zyndranowa útočil na Dukliansky priesmyk od 20. septembra až do spomínaného 6. októbra“.  Táto prvotná drevená vyhliadková veža bola dokončená v roku 1959 a 6. októbra v spomínanom roku bola odovzdaná aj do užívania. Stavali ju vojaci Československej armády.

 

„Dukla bola už v tomto období veľmi navštevovaná“ – pokračuje v našom rozhovore J. Rodák – „a to vtedy ešte žijúcimi priamymi účastníkmi týchto bojov, v tých horších prípadoch sa do tohto priestoru prišli pozrieť aj pozostalí po mŕtvych vojakoch či príbuzných. Záujem o históriu týchto bojov bol v týchto rokoch veľmi veľký“.
 

Pohľad z tejto drevenej veže bol zaujímavý tak na poľskú ako vtedy ešte na československú stranu. Prvým lektorom na tejto veži bol Peter Mikitka z Ladomirovej. Bol aj priamym účastníkom Karpatsko-duklianskej operácie. J. Rodák: „Pán Mikitka bol najprv sprievodcom na hroboch na duklianskom cintoríne po roku 1949 a po otvorení vyhliadkovej veže sa stal aj lektorom na tomto objekte. Peter Mikitka absolvoval školenie v rámci Vojenského historického ústavu v Prahe, takže potrebné informácie o priebehu celej KDO mal k dispozícii. A ak k tomu pridáte jeho priame spomienky z týchto bojov návštevníci tohto areálu neboli o nič ukrátení. Tento pán bol široko-ďaleko známy medzi návštevníkmi a na tomto poste pôsobil až do odchodu do dôchodku. Myslím si, že to bolo v roku 1976 alebo 1977. V tomto období bol zamestnancom bývalej vojenskej správy, začínal v tejto funkcii v hodnosti rotný a končil v hodnosti majora“.
 

Keďže prvá vyhliadková veža na Dukle bola drevená určite mala iba obmedzenú životnosť. Podliehala totiž nie ľahkým poveternostným vplyvom v tomto regióne, takže muselo dôjsť k jej obmene.

 

Peter Barilla