História vyhliadkovej veže na Dukle (2)

Dnes prinášame druhú časť histórie vyhliadkovej veže na Dukle, ktorá patrí k jedným z najatraktívnejších návštevníckych miest v tomto regióne týkajúcich sa bojov v 2. svetovej vojne. Informácie nám poskytol bývalý riaditeľ Dukelského múzea vo Svidníku Jozef Rodák.
 

Pôvodnú drevenú rozhľadňu za roky jej funkčnosti navštívilo okolo milión návštevníkov. Zub neobišiel ani ju a tak v roku 1965, keď táto rozhľadňa prešla pod Dukelské múzeum bol rozhodnuté o jej rekonštrukcii, konkrétne o výstavbe novej vyhliadkovej veže.

„Po prijatí tohto návrhu sa uskutočňovali rôzne sedenia a diskusie, na ktorých sa prerokovával návrh, aby prípadná nová veža bola vyššia ako tá predchádzajúca a základná jej konštrukcia bola železobetónová. Dospelo sa všetkými zainteresovanými inštitúciami k záveru, že výstavba novej veže je potrebná, ale na pôvodnom mieste“.

Prvotnú štúdiu na novú vežu vypracoval Ing. arch. Ján Raši z Košíc. Neskôr nový riaditeľ Dukelského múzea Ivan Mindoš zadal vypracovať projektovú dokumentáciu Hutnému projektu v Košiciach. Na týchto prácach sa podieľali Ing. arch. Jozef Ružbarský a Ing. arch. Michal Kosolanský.
 

„Tento nový návrh pozostával už z dvoch kupol. Spodná kupola mala slúžiť ako odpočinkové miesto a dalo sa z nej vyjsť aj na otvorenú terasu. Na vrchnej kupole boli umiestnené panoramatické snímky z bojísk 2. svetovej vojny na slovenskej i poľskej strane“. S likvidáciou drevenej rozhľadne sa začalo v roku 1968. Zaujímavosťou je, že ešte použiteľný materiál sa využil na výstavbu vlastnej rekreačnej chaty na Domaši. Stavenisko na novú vežu bolo pripravené v roku 1970. Na jeho príprave sa brigádnicky podieľali aj zamestnanci Dukelského múzea, išlo o výrub stromov, prípravu terénu a pod. Ďalšou zaujímavosťou je, že ešte pred začatím výkopových prác bol urobený pyrotechnický prieskum známym pyrotechnikom z Kečkoviec Jánom Kosťom. Priamo na stavenisku sa ešte našlo 75 funkčných delostreleckých granátov.
 

„Samotná výstavba súčasnej veže začala 1. apríla 1973. Stavali to Vojenské stavby Praha, závod Brno. V tom čase bol železobetónový skelet novinkou a budovalo sa to postupným bednením. Čiže betónovalo sa postupne od spodu nahor, po stvrdnutí dolnej časti betónu sa pristúpilo k ďalšiemu bedneniu o niečo vyššie. Vojenským stavbyvedúcim celého objektu bol pplk. Chmelář. Okrem vojakov z Vojenských stavieb na tomto objekte spolupracovali aj viacerí subdodavátelia. Jedným z najvyťaženejších vodičov na tejto stavbe bol dnes už nebový pán Hirčko.

Nemôžem nespomenúť ešte jedno meno. K stavebným technikom patril aj Juraj Lažo, ktorý bol vtedy zamestnancom Vojenských stavieb, neskôr prišiel pracovať do Dukelského múzea. Nová vyhliadková veža bola oficiálne otvorená 6. októbra 1974 pri príležitosti 30. výročia KDO predsedom vtedajšej federálnej vlády Ľubomír Štrougal a vtedajší minster obrany arm. gen. Martin Dzúr. Pri jej otvorení boli prítomné stovky priamych účastníkov bojov na Dukelskom priesmyku“.
 

K nejakým vážnejším technickým problémom počas výstavby v tomto členitom teréne nedošlo, pretože Vojenské stavby už vtedy mali všetku potrebnú techniku, aby takúto stavbu zvládli. 

Podľa J. Rodáka aj túto vyhliadkovú vežu navštívilo určite už okolo milióna záujemcov, nechýbali na nej ani turisti z 34 krajín sveta. Samotná vyhliadková veža bola viac navštevovaná ako samotné Dukelské múzeum. Najväčší nápor návštevníkov na vežu bol v roku 1975, v tomto roku počas jednej soboty navštívilo vyhliadkovú vežu na Dukle cez 4 tisíc ľudí. Objekt vyhliadkovej veže navštevovali priami účastníci bojov, napr. Ivan Bembilo, ktorý ako prvý podal správu veliteľovi armádneho zboru, že hliadka Československého armádneho zboru prekročila hranicu na Dukelskom priesmyku. Vežu navštívila aj vtedy desiatnička Mária Pánková, ktorá na poľskom území ako prvá zachytila správu, že na Slovensku vypuklo Slovenské národné povstanie. Na veži nechýbal ani Arnošt Steiner, ktorý sa vyznamenal v bojov o kótu 534, nositeľ siedmych vojnových krížov. Medzi návštevníkmi bol aj Rudolf Belavý, ktorý 6. októbra 1944 osadil na hranici československý štátny znak. Okrem priamych účastníkov bojov vežu navštívili napr. aj náš prvý kozmonaut Remek spolu s ďalším kozmonautom Gubarevom.
 

Toľko teda z histórie vyhliadkovej veže na Dukle a ak máte záujem ju navštíviť aj vy, súčasné počasie babieho leta vás k tomu priam predurčuje.

 

Autor: Peter Barilla