Historicky prvá bulharská gréckokatolícka eparchia je zasvätená Jánovi XXIII.

Arcibiskup Angelo Roncalli sa výrazne pričinil o zriadenie gréckokatolíckeho apoštolského exarchátu v Sofii, ktorý teraz pápež František povýšil na eparchiu.

Prefekt vatikánskej Kongregácie pre východné cirkvi kardinál Leonardo Sandri predstavil 7. decembra 2019 v bulharskom hlavnom meste pápežskú bulu o zriadení gréckokatolíckej Eparchie sv. Jána XXIII. v Sofii. V katedrále kuriálny kardinál pri božskej liturgii uviedol novovymenovaného eparchiálneho biskupa Christa Projkova, ktorý bol dosiaľ len apoštolským exarchom.

Pápež František podpísal 11. októbra 2019 – na sviatok svätorečeného pápeža Jána XXIII. – bulu o zriadení historicky prvej bulharskej gréckokatolíckej eparchie.

Na archijerskej liturgii sa zúčastnil bulharský prezident Rumen Radev, predsedníčka bulharského parlamentu Cveta Karajančeva i delegácia miestnej pravoslávnej cirkvi.

V Bulharsku je dodnes živá spomienka na arcibiskupa Angela Roncalliho, neskoršieho Jána XXIII., ktorý v rokoch 1925 až 1934 pôsobil v Sofii ako apoštolský vizitátor a následne ako apoštolský nuncius. V tej dobe ešte neexistovali oficiálne diplomatické vzťahy medzi Bulharskom a Svätou Stolicou. No arcibiskup Roncalli sa musel venovať nielen malej bulharskej katolíckej komunite, ale aj ťažkým diplomatickým otázkam, hlavne v súvislosti so sobášom bulharského cára Borisa III. s talianskou princeznou Janou v roku 1930, ktorý sprevádzali medzikonfesionálne konflikty.

O Roncalliho veľkej láske k Bulharsku svedčí skutočnosť, že presvedčil pápeža Pia XI., aby ho vymenoval za titulárneho arcibiskupa mesta Nesebar, ktoré leží pri bulharskom pobreží Čierneho mora.

V súčasnosti na pôsobenie arcibiskupa Roncalliho v Bulharsku odkazuje sofijské ekumenické centrum „Pápež Roncalli“ v budove, v ktorej neskorší pápež Ján XXIII. sedem rokov býval. Aj nová budova apoštolskej nunciatúry sa nazýva „Vila Roncalli“. V Sofii je Jánovi XXIII. zasvätený jeden kostol, a to na pozemku, ktorý bol počas jeho tunajšieho pôsobenia nadobudnutý s cieľom výstavby kňazského seminára.

Na slávnosti blahorečenia pápeža Jána XXIII., ktorá sa uskutočnila 3. septembra 2000 v Ríme, bola prítomná aj oficiálna delegácia z Bulharska, ktorú tvorili zástupcovia vlády i miestnej pravoslávnej cirkvi. 

Pripomeňme, že...
V 19. storočí mnoho vplyvných pravoslávnych Bulharov zvažovalo možnosť cirkevnej únie s Rímom ako jediný spôsob záchrany tradície národnej cirkvi, pretože Konštantínopolský ekumenický patriarchát počas tureckej nadvlády obsadzoval biskupské stolce Grékmi a gréčtinou vytláčal cirkevnú slovančinu z bohoslužieb.

Bulharskí nacionalisti sa zoskupili okolo bulharského obchodníka Dragana Cankova, ktorý v roku 1859 v Istanbule vydával noviny Bulgaria. V nich kritizoval negatívne stanovisko Ruska k bulharskej cirkevnej otázke a publikoval historické dokumenty o dobrých vzťahoch medzi latinskou Cirkvou a bulharskými vládcami v stredoveku.

V decembri 1860 bol Dragan Cankov na čele delegácie zloženej z bulharskej klerickej a svetskej inteligencie, ktorá odovzdala latinskému apoštolskému vikárovi v Konštantínopole Paolovi Brusonimu žiadosť o cirkevnú úniu. Keď im Pius IX. odkázal, že je ochotný rokovať, v marci 1861 vyslali do Ríma delegáciu na čele s archimandritom Jozefom Sokolským.

Rozhovory boli úspešné: Pius IX. vymenoval Sokolského za apoštolského vikára pre bulharských katolíkov byzantského obradu so sídlom v Konštantínopole a v apríli 1861 ho v Sixtínskej kaplnke vysvätil za arcibiskupa. V júni 1861 uznala Sokolského aj osmanská vláda. No prvý bulharský gréckokatolícky hierarcha za dodnes neobjasnených okolností už v júli 1861 odplával na ruskej lodi z Istanbulu do Odesy a odtiaľ do Kyjeva, kde zvyšných osemnásť rokov svojho života strávil v Kyjevsko-pečerskej lavre. Po Sokolskom nastúpili Rafael Popov (1863 –1874) a Nil Isvorov (1874 – 1905).

Gréckokatolícka cirkev sa stotožnila s bulharským národným hnutím a spočiatku získala 60 000 veriacich. S pomocou kapucínov a redemptoristov budovala školy, sirotince a špitály.

Úspech cirkevnej únie medzi Bulharmi však veľmi znepokojoval Rusko. Napriek odporu konštantínopolského patriarchu si ruská vláda v Istanbule vydobyla zriadenie Bulharského pravoslávneho exarchátu v roku 1870. Úsilie pravoslávnych exarchov o spoluprácu s bulharskými nacionalistami znamenalo koniec smerovania pravoslávnych Bulharov ku katolicizmu. Na prelome 19. a 20. storočia sa tri štvrtiny bulharských gréckokatolíkov vrátili k pravosláviu.

Prečo je sv. Ján XXIII. patrónom novozriadenej sofijskej eparchie?
Pre bulharských gréckokatolíkov, ktorí zostali verní Rímu, Svätá stolica v roku 1883 zriadila dva vikariáty na európskych územiach Osmanskej ríše: v Edirne a Solúne. V dôsledku balkánskych vojen (1912 – 1913) a prvej svetovej vojny (1914 – 1918) bulharskí gréckokatolíci utiekli z územia dnešného Grécka a Turecka na územia dnešného Bulharska. A dôsledkom toho v roku 1926 Svätá stolica zrušila vikariáty a nahradila ich apoštolským exarchátom so sídlom v Sofii.

Za touto reorganizáciou stojí apoštolský vizitátor (1925 – 1931) a apoštolský nuncius (1931 – 1934) v Bulharsku Angelo Roncalli, neskorší Ján XXIII. (1958 – 1963). Na jeho odporúčanie bol za prvého sofijského exarchu vymenovaný Cyril Kurtev, ktorý prijal biskupskú vysviacku 5. decembra 1926 v Ríme.

Exarcha Kurtev sa postaral o administratívnu systematizáciu cirkvi v rámci bulharských hraníc, o pozdvihnutie liturgického slávenia a vzdelanostnej úrovne kléru. V rokoch 1934 až 1945 existoval v Sofii medziobradový seminár (pre rímsky aj byzantský obrad), ktorý viedli jezuiti.

Bulharská gréckokatolícka cirkev nebola zakázaná komunistickou vládou, ale bola podrobená konfiškácii majetku a prísnym obmedzeniam, ktoré sa trocha zmiernili po zvolení Angela Roncalliho za pápeža Jána XXIII. v roku 1958. V decembri 1992 bulharský parlament síce schválil zákon o reštitúcii cirkevných majetkov, ale niektoré regióny ho odignorovali.

V súčasnosti má Bulharská gréckokatolícka cirkev sui iuris okolo 10 000 veriacich v šestnástich farnostiach hlavne na juhu krajiny. Apoštolským exarchom katolíkov byzantsko-slovanského obradu v Bulharsku bol biskup Christo Projkov (* 1946) od roku 1995.

Ján Krupa
Študoval teológiu v Prešove, Eichstätte a Ríme. Pôsobí hlavne ako farár gréckokatolíkov v Banskej Bystrici. Popritom pracuje ako náboženský redaktor Rádia LUMEN a píše a prekladá o cirkevných otcoch, východných cirkvách a islame pre časopisy Impulz, Slovo a Verba Theologica. Je ženatý a má dve dcéry.

Zdroj:
https://svetkrestanstva.postoj.sk/49859/historicky-prva-bulharska-greckokatolicka-eparchia-je-zasvaetena-janovi-xxiii

Foto:
Kardinál Sandri počas homílie v sofijskej gréckokatolíckej katedrále. Foto: Kongregácia pre východné cirkvi