Historik o Ladomirovej: Cintorín nie je len ruský

Obrubníky boli nešťastné. Rusi reagovali neprimerane, hodnotí.

Historik MARTIN DROBŇÁK je predsedom Klubu vojenskej histórie Beskydy. Takmer dvadsať rokov sa intenzívne venuje dejinám prvej svetovej vojny.

Je autorom mnohých publikácií, aktívne pracuje na obnove vojnových cintorínov a podieľa sa na vytváraní zoznamov padlých vojakov.

Kto je pochovaný na cintoríne v Ladomirovej?

- Treba veci uviesť na pravú mieru. V prvom rade nejde o vojnový cintorín len ruských vojakov. Už v roku 2010, keď sme spracúvali vojnové cintoríny na celom severovýchodnom Slovensku a výsledkom bola trojica monografií Mementá prvej svetovej vojny, sme upozornili na to, že v bežnej pamäti ľudí je cintorín síce označovaný ako ruský, ale v archívnych dokumentoch, ktoré sa k nemu viažu, sa takáto informácia nenachádza.

Čo to znamená?

- Podľa archívnych materiálov zo zložky tohto cintorína, ktoré sa nachádzajú vo Vojenskom historickom archíve v Bratislave vo fonde Vojnové hroby a cintoríny, je podľa katastrálneho listu pochovaných 270 vojakov a všetci sú „neznámi“. Cintorín tvoria spoločné hroby, masové šachty a je na ňom tiež 38 jednotlivých hrobov.

Práve v nich sú podľa evidenčného listu pochovaní vojaci Rakúsko-Uhorskej monarchie. Ďalším výskumom sa podarilo dohľadať aj zoznam vo fonde Zemského vojenského veliteľstva. Tu sa našiel zoznam mien šestnástich vojakov, podľa nich je jasné, že ide o vojakov rakúsko-uhorskej armády. Nehovorím, že na cintoríne nie sú pochovaní ruskí vojaci, určite sú v množstve neznámych vojakov. Ale v žiadnom prípade nemôžeme tento cintorín prehlásiť za cintorín len ruských vojakov.

Spomenuli ste tiež medzivojnovú nostalgiu. O čo ide?

- Vyzdvihol by som dva momenty. Prvý je spôsob, akým boli všetky vojnové cintoríny z prvej vojny vytvárané. Vznikli po vzdialení sa frontu ešte v čase vojny. Hlavná myšlienka bola, že všetci vojaci bez rozdielu a ohľadu na to, za akú armádu bojovali, majú byť pochovaní dôstojne a na jednom mieste. Nerobili sa rozdiely, či ide o rakúsko-uhorského, nemeckého alebo ruského vojaka, všetci boli na jednom pietnom mieste. Je to pomerne unikátna vec, pretože v ďalších vojnách sa už takýto akt humanity neudial.

Je dôležité na túto myšlienku nadväzovať, a preto nie je dobré, keď sa cintoríny označujú len ako cintorín rakúsko-uhorskej armády alebo ruskej armády. V podstate sa tým popiera myšlienka, s ktorou boli v čase vojny cintoríny vybudované.

Druhý aspekt je, že v medzivojnovom období vojnový cintorín v Ladomirovej často navštevovali delegácie emigrantov z Ruska, ktorí opustili krajinu po prvej svetovej vojne, respektíve po občianskej vojne, a žili v Československu. Z ich iniciatívy tam v 30. rokoch bola postavená kaplnka. Pravdepodobne tam vznikli korene toho, že tento cintorín je považovaný za ruský, a tak sa zachoval aj v pamäti miestnych ľudí. Ale my, historici, musíme vychádzať z faktov, ktoré nám ponúkajú archívy.

Ako by mal vojnový cintorín vyzerať?

- Pozrel som si fotografie, ako cintorín vyzerá po zásahu. V žiadnom prípade nemôžeme hovoriť o nejakom dehonestovaní hrobov ruských vojakov alebo o ich znevážení. Cintorín bol obnovený v roku 2014, vtedy tam umiestnili obruby okolo hrobových miest.

Podľa metodiky z čias vojny a medzivojnového obdobia má byť každý hrob vojaka označený, ideálne celý hrob, teda aj jeho hranice. Nie je veľmi vhodné, aby sa na týchto historických pamiatkach, keďže mnohé vojnové cintoríny vyhlásili za národné kultúrne pamiatky, používali moderné prefabrikáty. Betónové obrubníky neboli veľmi šťastné riešenie. Keď sa potom hroby ťažko udržiavali, nevidím problém v odstránení obruby a čo je hlavné, cintorín neostal v stave, ktorý by nebol dôstojný pre padlých vojakov. Navyše dôvodom odstránenia obruby nebola etnicita vojakov, bolo to praktické rozhodnutie miestnej samosprávy, aby bola starostlivosť o cintorín lepšia. Zásadný problém v tom nevidím.
 
Vidíte v tom teda politizáciu problému?

- Vojnové cintoríny boli zriadené s humánnou myšlienkou, že vojaci po smrti už nie sú nepriatelia a že každému vojakovi, ktorý zahynie na bojisku, musí byť vzdaná patričná úcta. Ak sa dnes stávame svedkami toho, že táto myšlienka je pošliapavaná politickými a ideologickými ambíciami, je to odsúdeniahodné. Celá kauza z môjho pohľadu bola postavená na tom, že došlo k zničeniu hrobov ruských vojakov preto, že sú to ruskí vojaci. To podľa mňa nie je pravda.

Ešte raz argumentujem archívnymi materiálmi a tiež tým, že vzhľad pietneho miesta po zásahu obce nie je tristný. Môže byť predmetom diskusie, ako sú hroby označené, ale reakcia ruskej strany nebola adekvátna.

Aké možnosti má obec, aby získala finančné prostriedky na údržbu vojnového cintorína?

- Zo zákona môže získať finančné prostriedky z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Na základe zákona o vojnových hroboch môže čerpať pravidelný príspevok na údržbu cintorína, napríklad na kosenie, natieranie krížov a podobne. Výška príspevku sa odvíja od počtu hrobových miest. Ak sa obec rozhodne pre väčšiu rekonštrukciu, môže požiadať rezort vnútra o mimoriadny príspevok. Môže osloviť aj rôzne súkromné nadácie, možností je viacero. Bližšie informácie, či a akou sumou na vojnové cintoríny prispela aj ruská ambasáda, nemáme.

Reakcia ministerstva obrany SR
Spor o slovenský vojenský cintorín je ruská informačná operácia, ktorá má odpútať pozornosť od nálezu masových hrobov ľudí umučených a zavraždených ruskými vojakmi v oslobodenom ukrajinskom Iziume, uviedol v sobotu náš rezort obrany v reakcii na kauzu Ladomirová.

„V piatok sme boli svedkami ukážkovej informačnej operácie, na ktorej sa podieľa priamo veľvyslanec Ruskej federácie Igor Bratčikov. Pán veľvyslanec, ktorého zastupiteľský úrad muselo nedávno opustiť 38 špiónov s diplomatickým krytím, prišiel s bombastickým „odhalením", že v obci Ladomirová starosta údajne ničí vojenský cintorín Ruskej cárskej armády z prvej svetovej vojny. Naratív o údajnej rusofóbii a neúcte k padlým prebrali takmer všetky najznámejšie dezinformačné kanály – tie, ktoré horeuvedení ruskí spravodajci u nás pomáhali vytvárať. Pridali sa aj niektoré osobnosti verejného života," reaguje ministerstvo obrany SR na sociálnej sieti.

„Podľa dostupných zdrojov, ktoré ministerstvo obrany overilo, obec Ladomirová upravila chátrajúci cintorín tak, aby sa dal v budúcnosti ľahšie udržiavať. Ešte začiatkom júna starosta obce dokonca pre televíziu Markíza potvrdil, že ide o rekonštrukciu, pri ktorej dala obec odstrániť rozpadávajúce sa betónové obrubníky, stĺpiky a lavičky. Reportáž odvysielala televízia vo večernom spravodajstve 13. 6. 2022 – dávno predtým, ako niekto tušil, že ruské veľvyslanectvo zneužije obyčajné stavebné úpravy na vojenskú propagandu."

Rezort dodáva, že fotografia odstránených betónových obrubníkov, ktorú medzičasom veľvyslanectvo z facebooku stiahlo, bola vyhotovená počas stavebných prác 5. 6. 2022.

„Napriek tomu, že obec Ladomirová požiadala ruské veľvyslanectvo o finančnú pomoc na rekonštrukciu cintorína, odpovede sa nedočkala. Iste, veď v samotnom Rusku vojenské cintoríny desaťročia chátrajú. A keby len to..."

Podľa nášho ministerstva Rusko šliape na odkaz M. R. Štefánika a našich hrdinov.

„Na území Ruska sa nachádzajú cintoríny a pamätníky tisícov Čechov a Slovákov, ktorí padli v prvej svetovej vojne a v následnom boji Československých légií. Podľa verejne dostupnej Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ruskej federácie o hroboch padlých vojakov a civilných obetí vojny z roku 1995, na ktorú sa odvoláva aj ruské veľvyslanectvo, má Rusko tieto hroby udržiavať a starať sa o ne."

Podľa zástupcu oddelenia starostlivosti o vojnové hroby českého ministerstva obrany ruské úrady roky likvidovali hroby československých legionárov a stavali na nich obchodné domy alebo parkoviská, napríklad v Samare či neďalekom mestečku Lipjag, pripomína rezort obrany.

„Slovenská republika, občania, predstavitelia obcí a mimovládne organizácie sa, naopak, o vojnové hroby na našom území príkladne a s úctou starajú, a to bez ohľadu na to, akú uniformu padlí nosili. Propaganda predstaviteľov ruského veľvyslanectva a tých, ktorí tieto klamstvá vedome či nevedome šíria, sú urážkou ich všetkých a pošpinením pamiatky zosnulých."

Jana Otriová, redaktorka

zdroj:
https://hornyzemplin.korzar.sme.sk/c/23010785/historik-o-ladomirovej-cintorin-nie-je-len-rusky-a-obrubniky-boli-nestastne.html?

Foto:
Cintorín v Ladomirovej pred ôsmimi rokmi a v súčasnosti
Zdroj: FB/Polícia SR