Hlas Rusínov Sninskej doliny

Dňa 7. mája t.r. v kinosále DK v Snine zaznel za prítomnosti primátora mesta Snina Ing. Štefana Milovčíka a delegácie Rusínskej demokratickej strany zo Srimskej Mitrovice v Srbsku na čele s jej predsedom Miroslavom Bessermenyim a podpredsedníčkou Natašou Makaji-Mudroch silno a zvučne „holos Rusynyv Snynskoj dolyny". Politická strana Náš kraj v spolupráci so Združením vysídlencov z vodárenskej nádrže Starina v Snine usporiadala koncert pri príležitosti sčítania obyvateľov, domov a bytov v máji 2011.

Koncert organizovala hlavne politická strana Náš kraj na čele s Lubou Kráľovou, rodáčkou zo Sniny, ako vyvrcholenie besied strany Náš kraj s rusínskym obyvateľstvom pred sčítaním obyvateľov v obciach Sninského okresu, konkrétne v Uličskom Krivom, Ulici, Ruskom Potoku (17.4.), Pčolinom (29.4.), Ubli (30.4.), Kalnej Roztoke, Stakčíne (1.5.), Snine (7.5.), Klenovej (8.5.), Hostoviciach a Osadnom (15.5.). Dané besedy absolvovala L. Kráľova počas štyroch víkendov s rusínskou poetkou Máriou Girovou a triom Javorina. Zvláštnosťou daného koncertu bolo verejné podpísanie zmluvy o spolupráci medzi politickou stranou Rusínska demokratická strana zo Srbska a stranou Náš kraj zo Slovenska, jedinými politickými stranami na svete obhajujúcimi politické a ekonomické záujmy Rusínov.

Stretnutie s krásnym rusínskym slovom a rusínskou pesničkou bolo v Snine slávnostne doplnené i premietnutím filmu GEN o PhDr. Mirovi Smolákovi (rodákovi zo zaniknutej Stariny), významnom rusínskom galeristovi žijúcom v Prahe. Film režíroval rodák zo Sniny Peter Hirjak, dnes mladý pražský režisér. V programe vystúpili PhDr. Ľuba Kráľova, Ph.D., predsedníčka strany Náš kraj, PhDr. Andrej Smolák, významný rusínsky maliar, žijúci v Snine a v Bratislave, d. o. Mgr. Igor Kerekanič, pravoslávny duchovný zo Sniny, spevácka skupina Starinčanka, Mária Girová, rusínska poetka, spevácka skupina Javorina (Mária Girová, Ján Jarolín, Magda Dubjaková), mužská spevácka skupina Dukát, FS Beskyd zo Stakčína a duchovný zbor pravoslávnej cirkvi v Snine. Bohatý folklórny program doplnili precítené verše poetky Márie Girovej,  jednej z najvýznamnejších rusínskych poetiek na Slovensku. Na stretnutí Ľuba Kráľova ako sociologička prezentovala výsledky sčítania obyvateľov, bytov a domov z roku 2001, ktoré poukazujú na silnú asimiláciu Rusínov na Slovensku s väčšinovým slovenským národom. Danú asimiláciu na pokraji vymierania tohto starobylého európskeho národa spôsobujú dva faktory. Jednak objektívna ťaživá a tragická história Rusínov na území Európy spôsobená rozpadom kompaktného celku - územia Podkarpatskej Rusi. Dňa 6.1.1946 sa Podkarpatská Rus stala súčasťou Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky a tým zároveň súčasťou ZSSR. Dnes patrí Ukrajinskej republike ako Zakarpatská oblasť, kde sa Rusíni asimilujú s ukrajinským väčšinovým národom. Súčasťou tragickej histórie Rusínov v Európe je ťaživá história Lemkov v Poľsku spôsobená násilným vysídlením všetkých lemkovských obcí na juhovýchode Poľska hraničiacich s rusínskymi obcami na Slovensku na západ Poľska k nemeckým hraniciam alebo na Ukrajinu. Jednak subjektívne neprihlasovanie sa Rusínov k svojej národnosti počas sčítaní v roku 1991 a 2001, počas ktorých už bolo opäť možné sa slobodne prihlásiť k rusínskej národnosti. Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v máji 2011 je pre rusínske etnikum závažné, pretože preukáže buď nezvratnú tendenciu vymierania tohto národa na území Slovenska, alebo naopak jeho obrodenie a zvrátenie tejto tendencie. Kedže sa toto sčítanie opakuje raz za desať rokov, je potrebné ho považovať za rozhodujúce. Zvýšenie počtu prihlásených príslušníkov k národnostnej menšine rusínskej alebo ukrajinskej je dôležité okrem iného aj kvôli zvýšeniu finančných prostriedkov na zabezpečenie kultúrneho života a nárokov tejto národnostnej menšiny oproti väčšinovému národu.

Neblahú tendenciu k vymieraniu Rusínov na Slovensku možno zvrátiť napríklad aj tým, že nastupujúca generácia Rusínov alebo ich deti v zmiešaných manželstvách pochopia, že byť Rusínom je dnes moderné. Bohatstvo rusínskych predkov je nevyčerpateľné a zodpovednosťou nastupujúcich generácií je ho udržať a ďalej rozvíjať. Analýza národnostnej štruktúry etnika hlásiaceho sa k rusínskym či ukrajinským koreňom na území Slovenska po sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2001 je nelichotivá. Pri sčítaní obyvateľov, domov a bytov sa v roku 2001 k rusínskej národnosti 24 201 občanov SR a 10 987 k ukrajinskej národnosti.  Zaujímavé zistenia sú i medzi prihlásením sa k materinskému jazyku a k národnosti ako takej. V roku 2001 sa z tých občanov, ktorí sa prihlásili k materinskému jazyku rusínskemu (takmer 55 000 obyvateľov SR), len 41,4% obyvateľov prihlásilo i k rusínskej národnosti a 5,5% k ukrajinskej národnosti. No z tých obyvateľov, ktorí považujú za svoj materinský jazyk rusínsky, sa však až 52,6% z nich prihlásilo k slovenskej národnosti. Z týchto čísel je zrejmá silná asimilácia so slovenským majoritným národom nášho etnika na Slovensku.

Oveľa vyšší počet obyvateľov, ktorí považujú za svoj materinský jazyk ukrajinský (7 879), sa nakoniec i prihlási k ukrajinskej národnosti, a to 80,5% z nich. Túto "disciplínu" obyvateľov hlásiacich sa k ukrajinskému jazyku ako materinskému sa snažila politická strana Náš kraj využiť pri presviedčaní rusínsky hovoriaceho obyvateľstva a zvýšiť pocit identifikácie obyvateľov považujúcich za svoj materinský jazyk rusínsky i so svojou rusínskou národnosťou. Na záver týchto riadkov sa možno hádam opýtať, prečo iba takmer 55 000 obyvateľov Slovenska prehlasuje pred sčítacími komisármi, že ich rodný jazyk je rusínsky, keď sa odhaduje, že vyše 100 000 obyvateľov Slovenska ovláda rusínsky jazyk a 350-tisíc ľudí na východnom Slovensku sa z cirkevného hľadiska hlási k východnému obradu? Prečo ale dokonca z tých 55 000 obyvateľov s materinským rusínskym jazykom iba dve pätiny sa považujú aj subjektívne za Rusínov? Pevne verím, že naše besedy presvedčili obyvateľov v spomínaných rusínskych obciach sninskej doliny a Rusínov v samotnom meste Snina, že byť Rusínom je ich podstatou, hrdosťou i záväzkom voči svojim predkom, ale i voči nastupujúcim generáciám.

Ľuba Kráľová