HLAVNÝ PROBLÉM – UKRAJINA NIE JE DEMOKRATICKÁ KRAJINA !

Čo očakávajú Rusíni Podkarpatskej Rusi (Zakarpatskej Ukrajiny) od parlamentných volieb (volieb do Vrcholnej rady Ukrajiny) nám porozprával prot. Dimitrij Sydor (D.S.), predseda asociácie rusínskych organizácií „Snemu podkarpatských Rusínov“ a poslanec Zakarpatskej oblasti Ukrajiny.

Hľadia Rusíni aspoň s malou nádej na nadchádzajúce voľby? Čo od nich očakávate?
Prvýkrát sa objavila nádej, že rusínska otázka sa bude riešiť na celoukrajinskej úrovni. Blok Natálii Vytrenkovej „Národná opozícia“ si dala do svojho volebného programu bod o uznaní Rusínov za národnosť a podporuje naše požiadavky o samosprávnej autonómii v rámci Ukrajiny v zhode so zákonom „O miestnej samospráve“ a s výsledkami referenda v Zakarpatskej oblasti z 1. decembra 1991. Mimo toho, niekoľko ďalších strán - Socialistická strana Ukrajiny, Komunistická strana Ukrajiny, Blok Júlii Tymošenkovej - nám v ústnej forme sľúbili podporu.

Pred každými voľbami na Ukrajine rôzni politici sľubujú Rusínom ich uznanie, avšak potom, keď sa dostanú k moci, rýchlo nato zabúdajú. Nemáte strach, že Vás opäť oklamú?
To je pravda. Aj Kravčuk, aj Kučma pred voľbami sľubovali Rusínom priznať ich práva, ale ani jeden z nich svoj sľúb nesplnil. Juščenko vyhlásil, že „všetky deti majú právo rozprávať jazykom svojich otcov“. V USA sľúbil tam žijúcim Rusínom, že uzná práva ich zakarpatských bratov. Takže ani on svoj sľúb nesplnil. No on ešte má trochu času na ich splnenie. V opačnom prípade, tak ako aj jeho predchodcovia, skončí na „smetisku dejín“.
Podkarpatskí Rusíni teraz hlavne podporujú blok Tymošenkovej a blok Vytrenkovej. Napriek tomu, že všetci regionálni lídri všetkých politických strán a blokov na Zakarpatí v ústnej forme vyjadrili podporu rusínskym požiadavkám. Dokonca aj Jechanurova „Naša Ukrajina“ nám vyjadrila podporu. Či splnia oni svoje sľuby po voľbách, to je rečnícka otázka. Riešenie nášho problému vždy končí, napriek hlasným vyhláseniam, na jednom a tom istom - Ukrajina nie je demokratická krajina.

Čo máte v pláne urobiť v prípade, keď ani po voľbách sa problém uznania práv Rusínov nebude riešiť?
Nechcem teraz o tom hovoriť. Jasné je len jedno, situácia sa vyostrí do krajnej miery a odpor bude tvrdší.

Niekoľko ukrajinských politológov v poslednom čase aktívne posudzuje ideu federalizácie Ukrajiny a niektorí regionálni aktivisti, napríklad na Kryme, vidia v tom cestu k získaniu územnej samostatnosti v ľubovoľnej forme. Ako sa na tento problém pozeráte na Zakarpatí?
K separatizmu sa staviam negatívne, pretože nikomu, ani Rusku ani Európe, ani Bielorusku, či Turecku nie je potrebný rozpad Ukrajiny. Na Zakarpatí separatizmus nie je. Po zjednotení s Ukrajinou v roku 1946 všetci Rusíni pochopili, že cez Ukrajinu vedie cesta k zjednoteniu s celým východoslovanským svetom. Oddelenie sa od Ukrajiny predstavuje pre nás nebezpečenstvo v tom, že nás pohltí nejaká iná európska krajina.

My zvažujeme druhý variant. K federalizácii Ukrajiny sme pripravení už dávno. Na Zakarpatí podmienky na autonómiu a samosprávu existovali oveľa skôr, ako v ktoromkoľvek inom regióne Ukrajiny. Zostalo len jedno – prejavenie vôle celého národa Zakarpatia. To znamená je nutné uskutočniť referendum o autonómii Zakarpatskej oblasti, aby nás nikto a nikdy nemohol obviňovať zo separatizmu.

Neveľká skupina ukrajinských nacionalistov rozohráva dnes, za peniaze, a nie za ideály, hystériu okolo idey federalizácie Ukrajiny v tom zmysle, že federatívne usporiadanie privedie Ukrajinu k rozpadu. Chcem zdôrazniť, že zdravá rodina sa nerozpadáva, žena neopúšťa svojho milujúceho manžela. To isté platí aj v spoločnosti, pokiaľ tá zabezpečuje normálnu existenciu svojím občanom, nemôže sa rozpadnúť. Preto bolo by vhodnejšie, keby PR-technológovia z tajných služieb, ktorí platia tieto propagandistické kampane ukrajinským nacionalistom, aby prostriedky radšej použili na konsolidáciu spoločnosti a hospodárstva.

Čo sa týka Krymu, ten má svoju históriu. Krym podarovali Ukrajine v roku 1954...

Veď práve to, aj Zakarpatie podarovali Ukrajine v roku 1946....
Rozdiel tu ale je, Rusko podarovalo Krym Ukrajine a teraz sa o tom vedie dialóg, ale Rusíni mali na Zakarpatí svoju krajinu Podkarpatskú Rus, nás nie jednoducho podarovali Ukrajine, ale nás anexovali. A túto skutočnosť dnes nechce nikto uznať.

Keď v roku 1991 vznikal ukrajinský štát, Rusíni úprimne uverili, že nová krajina bude demokratická. Uplynulo 15 rokov a demokratickej Ukrajiny do dnešných dní stále niet. Preto teraz, keď Ukrajina deklaruje svoju pripravenosť k federalizácii, tak to my na Zakarpatí sme nachystaní v prvej línii. Pokiaľ Ukrajina ukáže, že na krok k federatívnemu usporiadaniu nie je pripravená, tak nech aspoň parlament prepracuje mŕtvy zákon o miestnej samospráve a uvedie ho konečne do života.

Rusíni dostatočne dlho trpeli a trápili sa. Rovnako tak v spoločenstve s európskymi krajinami, ako aj so Sovietskym zväzom a dnes s Ukrajinou. V priebehu posledných 15 rokov sme spolu s Ukrajincami budovali novú spoločnosť. My sme na Ukrajine štátotvorný národ, pretože za jej hranicami, našej bývalej vlasti už jednoducho niet. Bieda je v tom, že väčšina ukrajinských lídrov nedozrela do mentálnej úrovne Zakarpatcov. Neporozumeli, že je nemožné pochovať celý národ a prepísať jeho históriu.

Autonómiu na Zakarpatí potrebujeme nielen politicky, ale aj ekonomicky. Nám je bližšie a výhodnejšie obchodovať s Európou, ako s Ľvovom, ktorý je od nás oddelený 200 km masívom karpatských hôr. Popritom sa my hlásime k dobrým susedským vzťahom a tesným zväzkom s Ruskou federáciou. Rusíni sa nesmú rozhodovať medzi východným a západným vektorom rozvoja svojich vzťahov. My sme povinní rozvíjať svoje vzťahy v obidvoch smeroch. Autonómia na Zakarpatí, to je tiež cesta k prebudeniu a rastu národného povedomia Rusínov, k výchove a príprave vlastných národných kádrov. Skúsenosti samospráv v Ukrajine môžu neskôr poslúžiť ako základňa pre vyššie formy územného usporiadania.

Otec Dimitrij, Vy ste povedali, že pokiaľ sa situácia Rusínov na Ukrajine po voľbách nezmení, že „problém sa vyostrí do krajnej miery a odpor bude oveľa tvrdší “. K čomu môže dospieť tento odpor?
Myslím, že v tomto prípade je možný na Zakarpatí „kosovský variant“ odvíjania sa udalostí a stane sa to, a to zdôrazňujem, vinou ukrajinských úradov, ktoré sa správajú ako za čias Tatáro-mongolov. Pokiaľ ukrajinské vedenie aj naďalej bude upierať Rusínom právo na sebaurčenie, tak takáto situácia môže vzniknúť a ja vtedy už nedokážem národ zastaviť.

Sám od seba by „kosovský precedens“ mohol vytvoril chorobnú, nebezpečnú situáciu. Veď Kosovo historicky patrí Srbsku. Teda, pokiaľ Európa sa vydá na cestu uznania nezávislosti Kosova, vytvorí veľký vzor aj pre Zakarpatie. Z jurisdického hľadiska budeme mať na to právo, ale ja som stále presvedčený, že k tejto krajnej variante vývoja udalostí nedôjde.

Koniec rozhovoru.

Spracované podľa http://www.regnum.ru/news/595555.html?forprint /23.2.2006/

Niektoré súvislosti na tému Rusíni Podkarpatskej Rusi:

Snem podkarpatských Rusínov, zjednocujúci všetky rusínske organizácie na Zakarpatskej Ukrajine sa obrátil /13. septembra 2005/ s výzvou k parlamentom USA, Rakúska, Ukrajiny, Slovenska, Maďarska, Ruska, Poľska, Rumunska, Čiech, Srbska a Čiernej Hory, Moldavska a Kanady (teda k parlamentom krajín, kde Rusíni sú uznaní za samostatnú národnosť ). Vo výzve žiadajú o pomoc pri uznaní Rusínov za samostatnú národnosť na Ukrajine a uznanie historickej skutočnosti – genocídy rusínskeho národa počas 1. a 2. svetovej vojny“.
Vo výzve sa o. i. ďalej hovorí, že Rusíni v prevažnej väčšine hlasovali v referende za vytvorenie slobodného ukrajinského štátu. To všetko v očakávaní a s nádejou na demokratické zmeny a na lepší život. Nielen, že sa naše nádeje nesplnili, ale vláda prijala tajný plán na likvidáciu Rusínov, ktorý pobúril celý demokratický svet.
Podľa odhadov lídrov Snemu podkarpatských Rusínov žije na Ukrajine okolo 800 tisíc Rusínov a centrom ich národného obrodenia je mesto Užhorod.

Zakarpatskí Rusíni zorganizovali /22.10.2005/ v Mukačeve snem, kde o. i. požadovali uznanie výsledkov referenda z roku 1991 o autonómii Zakarpatia v rámci Ukrajiny a uznanie Rusínov za samostatnú národnosť Ukrajiny. „Pokiaľ ukrajinské úrady odmietnu uznať naše zákonné požiadavky a európske krajiny podporia osamostatnenie Kosova, je kosovská cesta nasledovaniahodná,“ povedal D.S.

„Zakarpatskí Rusíni potrebujú od Juščenka okamžité vyriešenie problému uznania Rusínov za samostatnú národnosť Ukrajiny“. Dimitrij Sydor v reakcii na vyhlásenie poradcu ukrajinského prezidenta Vladislava Kaskiva, ktorý povedal „že otázka priznania statusu - samostatná národnosť Zakarpatským Rusínom - nie dnes aktuálna“ . /24.10.2005 /
„Kučma mal množstvo poradcov z radov poslušných mládežníckych organizácií. Juščenko, nasledujúc príklad Kučmy, takisto založil nacionalistickú stranu „PORA“, financovanú spoza hraníc Ukrajiny. Strana sa síce deklaruje, ako nezvislá, v skutočnosti je ale plne v područí Juščenka. Preto je zjavné, že šéf tejto strany Vladislav Kaskiv, ktorý sa vyslovil na adresu Rusínov, o problémoch, o ktorých nemá ani tušenie, len splnil želanie svojho šéfa.“
Chcem zdôrazniť, že Juščenko pokračuje v porušovaní práv Rusínov, neprihliadajúc na svoje vlastné sľuby o ich uznaní, ktoré dal v Kongrese USA a svoj sľub o autentickej skutočnej demokracii, ktorý on dal celému ukrajinskému národu na Majdane v Kyjeve počas „oranžovej revolúcii“. Je isté, že časť hlasov od Rusínov dostal, práve za tieto sľuby. „Po podobných vyhláseniach, ako mal Kaskiv, človeka nevdojak napadne myšlienka, či nie je potrebná „oranžová revolúcia“ aj na Zakarpatí. Vyzývam v mene celého rusínskeho národa prezidenta Juščenka na bezodkladné riešenie nášho statusu“.