HLBOKO SA SKLÁŇAME

Napĺňajú sa slová štábneho kapitána Jaroslava Procházku.
O niekoľko dní si pripomenieme 67. výročie Karpatsko- duklianskej operácie a Deň obetí Dukly. Historický význam bojov o Duklu, jednej z najťažších operácií II. svetovej vojny na našom území, je nepopierateľný. Karpatsko – duklianskou operáciou sa začalo bezprostredné oslobodzovanie našej vlasti . Cieľom postupujúcich armád bolo poskytnutie pomoci Slovenskému národnému povstaniu . Operácia si vyžiadala obrovské obete. Počas nej straty červenoarmejcov predstavovali 86 000 padlých, zomrelých, nezvestných a ranených. 1.československý armádny zbor mal 6 500 padlých, zomrelých, nezvestných a ranených.
 

Nepredstaviteľné hrôzy bojov zanechali vo vypálených a rozbitých domkoch Svidníka tragické následky v každej zúboženej rodine. Vo veľkej biede žijúci ľudia sa v tomto kraji nemohli dočkať vytúženej slobody. Naši mnohí otcovia a dedovia neváhali zobrať do ruky zbraň a postaviť sa na stranu pravdy. Pomáhali červenoarmejcom , príslušníkom 1.československému armádnemu zboru, odchádzali do slovenských hôr a pridali sa k partizánom. Jedinou nádejou pre zúfalých a bezradných ľudí bolo postupné, veľmi draho zaplatené, oslobodzovanie našich dedín vojakmi červenej armády a príslušníkmi 1. čsl. armádneho zboru , pod velením Ludvíka Svobodu.
 

Vo veľmi ťažkých a zložitých podmienkach žili Svidníčania počas urputných bojov i po skončení vojny. Rodiny boli dlho poznačené stratou najbližších a množstvom skaličených. Hlad , bieda, choroby, živelné pohromy a ďalšie utrpenia boli dennými spoločníkmi našich rodičov a prarodičov.  Boje na Dukle utíchli. Na bojisku ostali palebné postavenia, zákopy, úkryty, veliteľské pozorovateľne, ale aj vypálený Svidník a okolité dediny, rozbité cesty, zničené mosty, zamínované polia a tisíce obetí.
 

Príslušníci oslobodzovacích armád tu spoločne víťazili i zomierali. Ich najťažšia a najstrašnejšia chvíľa na fronte bola lúčiť sa s padlými druhmi. Vyhasli tisíce mladých životov. Nezvítali sa so starostlivými rodičmi, neobjali manželku, či milú, nepohladili milované deti. Strašné čo len pomyslieť... Štábny kapitán Jaroslav Procházka pri pochovávaní padlých na Duklianskom priesmyku r.1944 povedal: „Jedného dňa sa vojna skončí, vojaci sa vrátia domov , naša zem sa znovu rozvlní zlatými klasmi. A tu, na tomto mieste, na tomto cintoríne, my živí postavíme mŕtvym pomník z kameňa a ocele, aby naveky stál v karpatských lesoch. A do kameňa a ocele vyryjeme mená padlých: Sázavský, Vrana, Jasiok a ďalší. Uplynú roky, zomrieme aj my, ale pomník bude stáť. Naši vnuci a pravnuci pôjdu okolo neho , zdvihnú čiapky a hlboko sa poklonia pamiatke padlých za bolesť, za preliatu krv, že svojím utrpením a krvou dobyli pre vnukov a pravnukov víťazstvo – život.“ Ubehli roky a slová kapitána Procházku sa napĺňajú. Hlboko sa skláňame nad tými, ktorí sa konca vojny nedožili. Nikdy na nich nezabudneme, lebo padli za našu slobodu. 

Úctu a vďaku hrdinom Dukly budeme mať možnosť vyjadriť 4. októbra 2011 na spomienkových oslavách konaných pri príležitosti 67. výročia Karpatsko-duklianskej operácie a Dňa obetí Dukly.
 

Zraz účastníkov stretnutia bude na parkovisku pri Dome kultúry vo Svidníku od 7.00 hod. do 7.45 hod. Pietny akt kladenia vencov k Pamätníku Československej armády na Dukle bude o 9.00 hodine , o 10.30 hod. účastníci osláv vyjadria úctu a vďaku arm.gen.Ludvíkovi Svobodovi pred jeho sochou v centre mesta. Pietny akt kladenia vencov k Pamätníku Sovietskej armády vo Svidníku sa uskutoční o 11.30 hod.  Spomienkové oslavy bojov o Duklu sa 3. októbra uskutočnia aj v poľských obciach Dukla, Zarszyń a Nowosielce.

Pavel GOJDIČ, vedúci odboru MsÚ vo Svidníku