Hovoria o osude uhorských panovníkov

 

Izba uhorských kráľov v humenskom kaštieli je predmetom bádania múzejných pracovníkov. 

 

HUMENNÉ. Izba uhorských kráľov patrí do komplexu štyroch miestností s neskorobarokovými iluzívnymi nástennými maľbami, ktoré sa zachovali na prízemí južného a časti západného krídla renesančného kaštieľa.

 

Na obvodových stenách je vyobrazených 46 kráľov a dve podobizne kráľovien, od prvého uhorského kráľa Štefana I. až po panovníčku Máriu Teréziu.

 

Popri kráľoch patrí v izbe čestné miesto aj kniežaťu Gejzovi, otcovi Štefana I., a Jánovi Hunyadimu, gubernátorovi Uhorského kráľovstva v rokoch 1446 – 1456.

 

Zhodnotenie vlády

Panovníci sú vyobrazení vo forme plastických portrétov v kruhových medailónoch a vo forme iluzívnych búst v oválnych medailónoch po obvode celej miestnosti a v chronologickom poradí.

 

Pod portrétom každého panovníka je uvedené jeho meno, číselné poradie, pod ktorým vládol ako uhorský kráľ, roky jeho vlády a v spodnej kazete je umiestnený krátky latinský nápis, ktorého obsahom je stručné a výstižné zhodnotenie vlády panovníka.

 

Napríklad, kladne je hodnotená vláda kráľa Mateja Korvína, „ ...s ktorého smrťou zomrela aj spravodlivosť pre ľud...“

 

Naopak, záporne posudzuje dobový text vládu Ladislava IV., ktorý „...ctižiadostivosťou takmer zahubil svoju vlasť“.

 

Nie je dôležité, že je kráľ nevidiaci. Niektoré nápisy zdôrazňujú povahové vlastnosti, iné fyzické črty panovníkov. Vladislav II. bol podľa autora nápisov dobrotivým, avšak váhavým panovníkom. O Belovi II. sa dozvedáme, že bol slepým panovníkom, keď o zrak prišiel násilne ešte ako malé dieťa. Z obsahu latinského textu však zisťujeme, že nie je prekážkou, ak je kráľ nevidiaci, dôležité je, ak je ostražitý svojou mysľou.

 

Osud panovníka

Nápisy pod vyobrazeniami ďalších panovníkov vyzdvihujú buď ich skutky, alebo nám približujú niektorú udalosť z ich života.

 

Napríklad text pod medailónom s Ľudovítom I. velebí udalosti, ktoré viedli k vydobytiu Dalmácie spod nadvlády Benátok.

 

V prípade Ľudovíta II., ktorý zahynul v bahne a mútnych vodách rozvodnenej riečky Csele na úteku po prehratej bitke s Osmanmi pri Moháči 29. augusta 1526, uvádza autor nasledovný text:

 

„...Una palus nostras spes sorbuit, et decus omne: Heu populi, Mohács, Allia, Panónia!“ – čo v preklade znamená: „Jediná bažina našu nádej a veľkú pýchu pohltila. Beda ľudu, Moháč, Allia, Panónia!“ Po bitke pri Moháči sa totiž hegemónom v centrálnej časti Dunajskej kotliny na vyše poldruha storočia stala Osmanská ríša.

 

Učebnica uhorských dejín

Latinské nápisy v Izbe uhorských kráľov sú v súčasnosti naďalej predmetom nášho vedeckého bádania. S najvyššou pravdepodobnosťou boli skúmané texty prevzaté z rôznych dobových kroník a iných dobových prameňov.

 

Vzácne zdobená Izba uhorských kráľov vo Vihorlatskom múzeu tak predstavuje nielen ukážku dobovej výzdoby a galériu panovníkov, ale je aj zaujímavou učebnicou uhorských dejín.

 

Autor: Ľudmila Tirpáková

 

Zdroj: 

http://humenne.korzar.sme.sk/c/8218124/hovoria-oosude-uhorskych-panovnikov.html

 

Foto: Ľ. T.

Ľudovít II.