Hovoríme s poslancom NR a kandidátom na svidníckeho primátora J. Ivančom
Súčasný poslanec Národnej rady za SDKÚ-DS Jaroslav Ivančo je kandidátom tohto najsilnejšieho opozičného politického subjektu na post primátora mesta Svidník. Hlavne v posledných vydaniach našich novín kriticky pomenoval problémy mesta pod Duklou. V rozhovore sme sa ho opýtali, prečo zvolil taký kritický tón.
„Myslím si, že ak jedna priemerná 4-členná rodina vo Svidníku odvádza mestu v daniach z príjmu ročne 20 000 až 24 000 Sk, tak je tu právo na kritiku a na to, aby bolo ľuďom povedané, čo sa za tieto peniaze v meste robí. Dokonca je tu právo povedať, že dá sa aj ináč. Osobitne ak je pred voľbami. Preto v prvom rade v ďalších rokoch vidím priestor v lepšej komunikácii, pravidelných stretnutiach s ľuďmi a konkrétne aj napr. v spustení vysielania mestskej televízie a aj v kritike osoby budúceho primátora. Dôvera v mojom veku zaväzuje a ja tu chcem žiť a dať svoju energiu do práce v meste, zohnať peniaze na rozvoj aj urobiť za peniaze obyvateľov viac.“
Hovoríte, že ak dostanete dôveru, urobíte viac pre ľudí mesta. Konkrétne v čom? „V prvom rade v realizácii ťažších a dlhodobejších úloh. Napríklad priemyselný park JUH chcem už nie pripravovať, ale konkrétne zabezpečiť do štyroch rokov tak, aby tam sa začalo zamestnávať. Treba už vykupovať pozemky a do existujúcich dať pripojenie na vodu, kanalizáciu a plyn. Je záujem firiem z Ruska, Česka i Dánska o vstup na územie Svidníka a investovať.“
Zaujalo nás hlavne Rusko. Ako vlastne vidíte záujem ruských firiem? „Po vstupe Slovenska do únie sa pripravuje tzv. schengenská hranica na východe republiky. Bude komplikovanejšie tu dotiahnuť investora z východu, pričom tam sú peniaze. Teraz je rozhodujúci čas. Teraz tu chcú podnikatelia z východu obchodujúci so západom prísť. Potom to budú mať sťažené. Mám informácie o konkrétnej úspešnej ruskej firme, ktorá sa chce dostať na naše územie a urobím všetko preto, aby prišla do Svidníka. Záujem o investíciu prejavili Česi a dánska spoločnosť. Spolu s mojimi priateľmi, ich kontaktmi, aj mojimi tu dotiahnem investora z Ruska, Čiech alebo severskej krajiny. Do štyroch rokov sa tu môže zamestnať okolo 300 ľudí.“
Predsa len zo Svidníka mnoho ľudí odišlo za prácou, mnohí sa dokonca aj odsťahovali. „Keď po okolitých dedinách sa robia domy a Mesto Svidník sa dve volebné obdobia doťahuje na hotových pozemkoch, tak to je problém. Už je čas, aby sme ukončili spory a dali ľudom za dobrú cenu pozemky, nech si tu, aspoň tí čo zostali, môžu postaviť dom. Pozrite sa, koľko ľudí zo Svidníka si postavilo domy v Orlíku, Ladomirovej, Stročíne, Mirošove aj inde. Preto pripravím lokalitu pre výstavbu rodinných domov a ponúkneme ju aj cudzím, keď bude dobrá cena, prídu. Podobne je to s bytmi. Treba aspoň 30 bytov mladým, aby tu zostali a nemáme ich. Jeden internát pri SPŠO zrekonštruujeme do roka na byty a pokúsime sa pozrieť na priestor pri IV. ZŠ, a vybaviť peniaze na výstavbu, lebo tam v minulosti bolo niečo plánované. Pri IV. ZŠ vidím priestor na výstavbu bytových domov, ale už nie klasických bytoviek.“
Životné náklady sú však vysoké, cena za bývanie často sa mnohým zdá doslova neprimeraná. „Mesto môže ovplyvniť cenu za teplo a urobíme to! Nemôže tu jediný správca kotolní diktovať podmienky. Zmeníme tento systém tak, aby bola väčšia konkurencia a ktorá bytovka aj chce, nech sa na vlastnú zodpovednosť odpojí. Tí, čo majú mestské kotolne v prenájme, nech robia za takú cenu, aby sa ľudia nemuseli odpájať. Potom bude cena tepla iná. Teraz nie je žiadny tlak na cenu, lebo všetko sú podľa mesta oprávnené náklady a my platíme. Uvidíte, čo nastane, keď prenajmeme kotolne viacerým, nielen jednému. To je predsa monopol!“
Veľa ľudí býva v bytovkách a sami si skrášľujú svoje prostredie, mesto kosí veľké plochy a centrum mesta. V niektorých mestách je to na vzájomnej pomoci - mesto pomáha spoločenstvám, neuvažujete preto vydať sa týmto smerom? „Poznám primátorov, ktorí hovoria o bytových spoločenstvách s veľkým rešpektom a pomáhajú im. Vyčlením aj vo Svidníku v mestskom rozpočte časť peňazí na pomoc bytovým spoločenstvám, aby si mohli urobiť viac a ako sa bude im páčiť, alebo kúpiť kosačku, náradie, napr. lavičky, alebo len farbu na maľbu zábradlí. Toto je predsa skrášľovanie mesta a nemôžeme predsedov nechať tak, že len oni sa ako vládzu starajú. Budem organizovať pravidelné stretnutia s predsedami, aby som počúval v čom im treba pomôcť.“
Toto bude asi veľmi zložité, nemyslíte, že nakoniec tie chodníky, cesty a parky a ďalšie stavby sú pre voličov viditeľnejšie? „Preto chcem zrekonštruovať park, ale aj urobiť parkovisko pri Dome smútku a opraviť cestu na skanzen. Myslím, že v okolí sochy arm. gen. Svobodu je miesto na oddych, ktoré potrebuje nové lavičky, zeleň aj zámkovú dlažbu. Je to centrum mesta a naša pýcha, len sme si to nevšimli. Nie za 3,6 milióna, ale za 1,5 milióna bude pekný park. Z eurofondov chcem financovať rekonštrukciu priestoru okolo fontány a tým prejdeme na dokončenie pešej zóny. Určite sa pustím do opravy budovy kina a nové riešenie mám pripravené pre nedokončenú stavbu Domu kultúry. Poznám urbárnikov a verím, že sa dohodneme a poopravujeme aj areál v okolí tenisových kurtov. Okolo Ladomírky spravíme pekný cyklistický chodník, ktorý zapracujeme do veľkého projektu cyklotrás po pamiatkach z II. svetovej vojny. Detské ihriská budeme opravovať a robiť údržbu vždy v jari, nech deti majú pekné prostredie v lete. Aj priestor medzi rázcestím Ul. J. Gagarina je dobrým miestom na malé zveľadenie. Už je čas urobiť poriadok aj s lyžiarskym vlekom.“ Myslíte, že zaujmete ľudí týmto programom? „Nie je priestor povedať všetko, čo mám pripravené a v ďalších novinách doplníme, čo s bytovkami Rómov, prečo nie sú postavené polyfunkčné domy, ako s mestskou políciou a víkendovým vandalstvom, čo plánujem pre dôchodcov aj pre školy, ako chcem podporovať naše talenty, ako podporiť mladých, ako so športom a čo urobiť viac pre ľudí. Voľby ukážu a ľudia si zvolia. Neverte, že to bude len o podpore od vlády. Mimochodom, terajší primátor v rokoch 1998 - 2002 už mal podporu vládnej strany, vtedy SDĽ, s ministerkou financií, sociálnych vecí aj ďalšími a predsedom parlamentu. Len jeden príklad: vtedajší predseda parlamentu Migaš a amfiteáter (doteraz bez plachty!!!). Ako sme to pocítili na rozvoji mesta? Ako poslanec NR SR získam podporu ministerstiev. Rozhodujúcim prvkom financovania regiónov je však už teraz VÚC a tam mám, ako viete, veľmi dobré vzťahy. Mám podporu našich úspešných rodákov s ich nenahraditeľným vplyvom, kontaktmi a viem, že aj podporu občanov mesta, ktorí chcú o štyri roky porovnávať.“
(pn)
„Myslím si, že ak jedna priemerná 4-členná rodina vo Svidníku odvádza mestu v daniach z príjmu ročne 20 000 až 24 000 Sk, tak je tu právo na kritiku a na to, aby bolo ľuďom povedané, čo sa za tieto peniaze v meste robí. Dokonca je tu právo povedať, že dá sa aj ináč. Osobitne ak je pred voľbami. Preto v prvom rade v ďalších rokoch vidím priestor v lepšej komunikácii, pravidelných stretnutiach s ľuďmi a konkrétne aj napr. v spustení vysielania mestskej televízie a aj v kritike osoby budúceho primátora. Dôvera v mojom veku zaväzuje a ja tu chcem žiť a dať svoju energiu do práce v meste, zohnať peniaze na rozvoj aj urobiť za peniaze obyvateľov viac.“
Hovoríte, že ak dostanete dôveru, urobíte viac pre ľudí mesta. Konkrétne v čom? „V prvom rade v realizácii ťažších a dlhodobejších úloh. Napríklad priemyselný park JUH chcem už nie pripravovať, ale konkrétne zabezpečiť do štyroch rokov tak, aby tam sa začalo zamestnávať. Treba už vykupovať pozemky a do existujúcich dať pripojenie na vodu, kanalizáciu a plyn. Je záujem firiem z Ruska, Česka i Dánska o vstup na územie Svidníka a investovať.“
Zaujalo nás hlavne Rusko. Ako vlastne vidíte záujem ruských firiem? „Po vstupe Slovenska do únie sa pripravuje tzv. schengenská hranica na východe republiky. Bude komplikovanejšie tu dotiahnuť investora z východu, pričom tam sú peniaze. Teraz je rozhodujúci čas. Teraz tu chcú podnikatelia z východu obchodujúci so západom prísť. Potom to budú mať sťažené. Mám informácie o konkrétnej úspešnej ruskej firme, ktorá sa chce dostať na naše územie a urobím všetko preto, aby prišla do Svidníka. Záujem o investíciu prejavili Česi a dánska spoločnosť. Spolu s mojimi priateľmi, ich kontaktmi, aj mojimi tu dotiahnem investora z Ruska, Čiech alebo severskej krajiny. Do štyroch rokov sa tu môže zamestnať okolo 300 ľudí.“
Predsa len zo Svidníka mnoho ľudí odišlo za prácou, mnohí sa dokonca aj odsťahovali. „Keď po okolitých dedinách sa robia domy a Mesto Svidník sa dve volebné obdobia doťahuje na hotových pozemkoch, tak to je problém. Už je čas, aby sme ukončili spory a dali ľudom za dobrú cenu pozemky, nech si tu, aspoň tí čo zostali, môžu postaviť dom. Pozrite sa, koľko ľudí zo Svidníka si postavilo domy v Orlíku, Ladomirovej, Stročíne, Mirošove aj inde. Preto pripravím lokalitu pre výstavbu rodinných domov a ponúkneme ju aj cudzím, keď bude dobrá cena, prídu. Podobne je to s bytmi. Treba aspoň 30 bytov mladým, aby tu zostali a nemáme ich. Jeden internát pri SPŠO zrekonštruujeme do roka na byty a pokúsime sa pozrieť na priestor pri IV. ZŠ, a vybaviť peniaze na výstavbu, lebo tam v minulosti bolo niečo plánované. Pri IV. ZŠ vidím priestor na výstavbu bytových domov, ale už nie klasických bytoviek.“
Životné náklady sú však vysoké, cena za bývanie často sa mnohým zdá doslova neprimeraná. „Mesto môže ovplyvniť cenu za teplo a urobíme to! Nemôže tu jediný správca kotolní diktovať podmienky. Zmeníme tento systém tak, aby bola väčšia konkurencia a ktorá bytovka aj chce, nech sa na vlastnú zodpovednosť odpojí. Tí, čo majú mestské kotolne v prenájme, nech robia za takú cenu, aby sa ľudia nemuseli odpájať. Potom bude cena tepla iná. Teraz nie je žiadny tlak na cenu, lebo všetko sú podľa mesta oprávnené náklady a my platíme. Uvidíte, čo nastane, keď prenajmeme kotolne viacerým, nielen jednému. To je predsa monopol!“
Veľa ľudí býva v bytovkách a sami si skrášľujú svoje prostredie, mesto kosí veľké plochy a centrum mesta. V niektorých mestách je to na vzájomnej pomoci - mesto pomáha spoločenstvám, neuvažujete preto vydať sa týmto smerom? „Poznám primátorov, ktorí hovoria o bytových spoločenstvách s veľkým rešpektom a pomáhajú im. Vyčlením aj vo Svidníku v mestskom rozpočte časť peňazí na pomoc bytovým spoločenstvám, aby si mohli urobiť viac a ako sa bude im páčiť, alebo kúpiť kosačku, náradie, napr. lavičky, alebo len farbu na maľbu zábradlí. Toto je predsa skrášľovanie mesta a nemôžeme predsedov nechať tak, že len oni sa ako vládzu starajú. Budem organizovať pravidelné stretnutia s predsedami, aby som počúval v čom im treba pomôcť.“
Toto bude asi veľmi zložité, nemyslíte, že nakoniec tie chodníky, cesty a parky a ďalšie stavby sú pre voličov viditeľnejšie? „Preto chcem zrekonštruovať park, ale aj urobiť parkovisko pri Dome smútku a opraviť cestu na skanzen. Myslím, že v okolí sochy arm. gen. Svobodu je miesto na oddych, ktoré potrebuje nové lavičky, zeleň aj zámkovú dlažbu. Je to centrum mesta a naša pýcha, len sme si to nevšimli. Nie za 3,6 milióna, ale za 1,5 milióna bude pekný park. Z eurofondov chcem financovať rekonštrukciu priestoru okolo fontány a tým prejdeme na dokončenie pešej zóny. Určite sa pustím do opravy budovy kina a nové riešenie mám pripravené pre nedokončenú stavbu Domu kultúry. Poznám urbárnikov a verím, že sa dohodneme a poopravujeme aj areál v okolí tenisových kurtov. Okolo Ladomírky spravíme pekný cyklistický chodník, ktorý zapracujeme do veľkého projektu cyklotrás po pamiatkach z II. svetovej vojny. Detské ihriská budeme opravovať a robiť údržbu vždy v jari, nech deti majú pekné prostredie v lete. Aj priestor medzi rázcestím Ul. J. Gagarina je dobrým miestom na malé zveľadenie. Už je čas urobiť poriadok aj s lyžiarskym vlekom.“ Myslíte, že zaujmete ľudí týmto programom? „Nie je priestor povedať všetko, čo mám pripravené a v ďalších novinách doplníme, čo s bytovkami Rómov, prečo nie sú postavené polyfunkčné domy, ako s mestskou políciou a víkendovým vandalstvom, čo plánujem pre dôchodcov aj pre školy, ako chcem podporovať naše talenty, ako podporiť mladých, ako so športom a čo urobiť viac pre ľudí. Voľby ukážu a ľudia si zvolia. Neverte, že to bude len o podpore od vlády. Mimochodom, terajší primátor v rokoch 1998 - 2002 už mal podporu vládnej strany, vtedy SDĽ, s ministerkou financií, sociálnych vecí aj ďalšími a predsedom parlamentu. Len jeden príklad: vtedajší predseda parlamentu Migaš a amfiteáter (doteraz bez plachty!!!). Ako sme to pocítili na rozvoji mesta? Ako poslanec NR SR získam podporu ministerstiev. Rozhodujúcim prvkom financovania regiónov je však už teraz VÚC a tam mám, ako viete, veľmi dobré vzťahy. Mám podporu našich úspešných rodákov s ich nenahraditeľným vplyvom, kontaktmi a viem, že aj podporu občanov mesta, ktorí chcú o štyri roky porovnávať.“
(pn)
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
10.03.2026
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
10.03.2026
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Eva Bobůrková, 13. 2. 2014
Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
06.03.2026
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
ISPA
Metropolia
Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Vasyľ:
-Parasko, ne choču povisty, že jes tučna, ale tvoja baba - by z ťa maly radisť...
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať